Sestry zo sociálnych služieb stále odchádzajú, aj keď majú viac peňazí. Problém je aj v pravidlách odmien
Zvyšovanie platov zdravotných sestier v nemocniciach spôsobilo, že sa do tohto sektora od začiatku tohto roka presúvajú aj sestry zo sociálnych služieb. Napriek tomu, že ministerstvo službám zvýšilo príspevky od júla a ďalšie príde v januári, odchodu personálu to zásadnejšie nepomohlo. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSSVSR) vidí problém aj v zákonných podmienkach odmeňovania.
Štát v júli tohto roka navyšoval príspevok pre sociálne služby o sedem percent. Podporených bolo viac ako 30-tisíc miest v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a tiež vyše 2 000 miest v zariadeniach krízovej intervencie. Oproti prvému polroku sa príspevok zvýšil o vyše 7,2 milióna eur. Rezort práce to odôvodnil tým, že reaguje na dopady energetickej a inflačnej krízy. Zvýšený príspevok mal zároveň pomôcť s nepokrytým nárastom prevádzkových nákladov na poskytovanú sociálnu službu.
Predsedníčka APSSVSR Anna Ghannamová vysvtľuje, že príspevok z ministerstva práce sa môže použiť jedine na mzdy pracovníkov v sociálnych službách. „Z tohto dôvodu použili poskytovatelia príspevok buď na navýšenie mzdy súčasných pracovníkov, alebo ak nespĺňali normy na počet pracovníkov k počtu klientov, tak ho mohli ešte použiť na mzdy a odvody pre nových pracovníkov,“ povedala pre Zdravotnícky denník.
Peniaze navyše mali pomôcť k tomu, aby sa v sociálnych službách stabilizoval personál. Problém bol napríklad so sestrami, ktoré začali odchádzať za lepšími platmi do nemocníc. Zdravotníckemu denníku to v máji potvrdila aj asociácia poskytovateľov. Napriek vyššiemu príspevku sa ale situácia po šiestich mesiacoch nezlepšila. Ghannamová potvrdila, že sociálne služby stále čelia odchodu sestier. „Mne osobne odišli tento rok do nemocnice dve sestry,“ uviedla predsedníčka APSSVSR.
Rezort práce ale tvrdí, že konkrétna výška miezd a jej nárast je vecou zamestnávateľa, ktorý sa musí riadiť či už zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme alebo zákonníkom práce. „Zmeny vo výškach miezd ministerstvo sleduje na základe štatistického zisťovania so spätnou platnosťou. To znamená, že súčasné zmeny budeme vedieť vyhodnotiť budúci rok,“ vysvetlila Zdravotníckemu denníku hovorkyňa ministerstva práce Kristína Korenková.
Mohlo by vás zajímat
Asociácia vidí problém v pravidlách odmeňovania
Zariadeniam sociálnych služieb sa od januára budúceho roka opäť navýši finančný príspevok o vyše 35 miliónov eur. Umožňuje to schválené nariadenie vlády z dielne ministerstva práce, ktoré stanovilo výšku valorizácie príspevku pre zariadenia podmienené odkázanosťou a zariadenia krízovej intervencie. Rezort práce na tento účel v budúcom roku vynaloží 236 miliónov eur. Vďaka vyššiemu príspevku by mali zamestnancom sociálnych služieb stúpnuť aj mzdy.
Poskytovatelia to síce vítajú, ale od nového vedenia rezortu budú požadovať, aby sa navýšila aj suma, ktorú môžu z miezd a odvodov zaúčtovať voči dotácii. „Problém je totiž v tom, že hoci neverejní poskytovatelia majú so zamestnancami zmluvy na základe zákonníka práce, k vyúčtovaniu príspevku musia používať prepočet miezd podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Je to absurdné,“ zdôraznila Ghannamová.
Rovnako je podľa jej slov „nelogické“, ak podľa tohto zákona a z neho vyplávajúceho katalógu pracovných činností nie je možné voči dotácii zúčtovať niektoré profesie, lebo v katalógu vôbec nie sú, ale v v Informačnom systéme sociálnych služieb a tiež v reálnom stave v zariadeniach, existujú. „Ide napríklad o pozíciu manažéra kvality, ktorý je dnes už potrebný, lebo po zavedení Inšpekcie v sociálnych veciach, ktorá nedodržiavanie štandardov kvality sociálnych služieb už reálne pokutuje, nemôže vnútornú kontrolu robiť niekto, kto tejto komplikovanej problematike nerozumie,“ vysvetlila predsedníčka.
U neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktoré nie sú kryté rozpočtami krajov, miest či obcí je tiež podša asociácie nutné mať v stave projektového manažéra. Podľa predsedníčky musia hľadať denne zdroje na veci, ktoré nevedia pokryť z bežných príjmov a dotácií. Napríklad na opravy zariadení nestačia peniaze z bežného príjmu a výmenu kotla, práčky či konvektomatu nemôžu zúčtovať ani voči dotáciám, keďže sa to považuje za investíciu.
Príspevok je len jeden zo zdrojov financovania
Rezort práce zdôraznil, že poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a v zariadeniach krízovej intervencie. „Je to však jeden zo zdrojov spolufinancovania sociálnej služby, ktorý pokrýva časť ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, nielen sociálnych pracovníkov, v zariadeniach podmienených odkázanosťou a prevádzkových nákladov v zariadeniach krízovej intervencie u verejných aj neverejných poskytovateľov,“ uviedla Korenková.
Ministerstvo práce ale nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb. Tie patria do originálnej pôsobnosti obecných alebo krajských samospráv. Poskytovateľom sociálnej služby môžu byť verejní poskytovatelia sociálnych služieb ako napríklad obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou, či vyšším územným celkom. Prípadne to môžu byť neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Rezort práce ale poskytuje finančnú podporu verejným i neverejným poskytovateľom vybraných sociálnych služieb podmienených odkázanosťou.
Výška príspevku sa odvíja od stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby v danom zariadení. Od januára budúceho roka sa v porovnaní s januárom tohto roka zvýšenie príspevku v jednotlivých kategóriách sociálnych služieb a stupňov odkázanosti pohybuje od 46 eur až do 92 eur na jednu osobu. Napríklad v zariadeniach podmienených odkázanosťou v pobytovej forme sa finančný príspevok v najvyššom stupni odkázanosti zvýši o celkovo 92 eur. Finančný príspevok stúpne na 770 eur mesačne na prijímateľa.
V ambulantnej forme v najvyššom stupni odkázanosti bude finančný príspevok vyšší o 61 eur. V praxi tak stúpne na 513 eur mesačne na prijímateľa. Zariadenia krízovej intervencie ako sú nocľahárne, útulky, domov na polceste a zariadenia núdzového bývania si od nasledujúceho roka na každé miesto prilepšia o sumu 77 eur. Finančný príspevok tak dosiahne sumu 350 eur mesačne.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
