Slovenské nemocnice sa stále zadlžujú. Naposledy bol realizovaná etapa oddlženia istiny v júli tohto roka. Celkovo šlo na dlhy nemocníc viac ako 83 miliónov eur. Problémom je prerozdeľovanie zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva pritom tvrdí, že sa to snaží vyriešiť dlhodobými systémovými reformami. Podľa odborníka by mali štátne nemocnice využiť svoju pozíciu na trhu a vyjednať s poisťovňami výhodnejšiu výšku úhrad. Problém by sa však len presunul na poisťovne.

Slovenské zdravotníctvo má niekoľko rokov problém so zadlženými nemocnicami. Naposledy sa podľa rezortu zdravotníctva nemocnice museli oddlžovať v júli tohto roka. „Dodávatelia verifikovali 26 142 faktúr v celkovej sume 83,4 milióna eur, ktoré im boli uhradené zo schválených vyčlenených štátnych finančných aktív,“ uviedol pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.

Podľa zdravotníckych expertov je vo financovaní zdravotníctva chaos. „Vo financovaní zdravotníctva nám chýbajú pravidlá a upratanie sektora. Financovanie ambulancií je absolútne neregulované. Problém je, že štát si necháva financovanie unášať a vôbec to nereguluje. Chýba nám aj strategické plánovanie personálu,“ povedal ešte v apríli tohto roka počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotnického deníku expert na zdravotníctvo zo strany Progresívne Slovensko Oskar Dvořák.

To, že na Slovensku neexistuje systém dofinancovania nemocníc, potvrdzuje aj analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský. „V momente, ako dosiahnu dlhy nemocníc istú kritickú hranicu (okolo 400-800 miliónov eur), vyvolá to politickú reakciu v podobe nového kola oddlženia. Už ich bolo toľko, že sa jedná o viac-menej automatickú reakciu, aj keď samozrejme žiadna regulácia k nej napísaná nie je, deje sa ad hoc,“ hovorí analytik pre Zdravotnícky denník.

Prečo sa nemocnice zadlžujú

Nemocnice sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v zmysle zmlúv zo zdravotnými poisťovňami. Podľa rezortu práce súčasný systém prerozdeľovania zdrojov z verejného zdravotného poistenia nepokrýva reálne náklady nemocníc. „Každoročné zvyšovanie osobných nákladov zaťažuje hospodárenie nemocníc, pričom ich podiel na výnosoch od zdravotných poisťovní je viac ako 85 percent,“ uvádza rezort.

Vlachynský pripisuje zadlžovanie tomu, že v zdravotníctve je tlak na nárast spotreby nad úroveň dostupných zdrojov. „V nemocniciach je to najviditeľnejšie preto, lebo nemocnici sa ťažko manažuje dopyt a zároveň vďaka neustálemu oddlžovaniu nie je dostatočný tlak na efektívnosť prevádzky a efektívnosť predaja, čiže vyjednávania s poisťovňami,“ vysvetľuje analytik z INESS.

Mohlo by vás zajímat

Podľa jeho slov sú na Slovensku aj štátne nemocnice, ktoré sa nezadlžujú. Ide najmä o špecializované ústavy, ktoré prešli transformáciou na akciové spoločnosti a zároveň majú dlhodobo dohodnuté výhodnejšie úhrady s poisťovňami.

Iné nemocnice si zase dlh za sebou vlečú už z minulosti. Jednou z nich je napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB). Ide však o najväčšiu slovenskú a koncovú nemocnicu, v ktorej sú pacientom poskytované komplikované medicínske výkony, ktoré sú zároveň aj veľmi ekonomicky nákladné. Hovorkyňa UNB Eva Kliská ale pre Zdravotnícky denník hovorí, že nemocnica pravidelne prehodnocuje všetky možnosti ako znižovať náklady a byť efektívnejší. „Nikdy však nie na úkor našich pacientov. V tomto by samozrejme pomohli aj vyššie platby od zdravotných poisťovní,“ tvrdí hovorkyňa.

Zdravotnícky denník sa obrátil aj na zdravotné poisťovne s otázkou, či sú zodpovedné za to, že sa niektoré nemocnice aj kvôli nízkym úhradám zo strany poisťovne zadlžujú. Na túto otázku ale žiadna z nich nereagovala.

Pomohlo by viac peňazí od poisťovní

Podľa Vlachynského by teoreticky mohli štátne nemocnice využiť svoju pozíciu na trhu a vyjednať s poisťovňami výhodnejšiu výšku úhrad. „Ale ak by sa to aj podarilo, znamenalo by to len posunutie horúceho zemiaku v podobe strát na poisťovne. Nutná je kombinácia postupnej zmeny úhrad v kombinácii s tlakom na vyššiu efektivitu napríklad pomocou transformácie, tvrdých rozpočtových obmedzení, a prísnejším manažmentom dopytu. Na konci dňa tu ale aj tak ostane tlak na viac peňazí v celom systéme, ten tlak by mal byť aspoň ako-tak pod kontrolou,“ dodal analytik.

Na nedostatok peňazí v systéme upozorňujú aj samotné poisťovne. „Od schválenia rozpočtu na tento rok upozorňujeme, že peňazí v zdravotníctve nebude dosť na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Situáciu ešte zhoršila takzvaná vyhláška o programovom rozpočtovaní, ktorá zdravotným poisťovniam prikázala minúť viac ako boli ich príjmy. Zdravotné poisťovne boli za prvý polrok v strate takmer 150 miliónov eur. Avizované dofinancovanie zabezpečí iba to, že v systéme budú peniaze, ktoré v ňom chýbali,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.

Pomôcť zastaviť kontinuálne zadlžovanie nemocníc môže podľa Štepianskeho predvídateľné a stabilné financovanie zdravotníctva aspoň na úrovni Českej republiky a zvyšovanie efektívnosti zavedením spoluzodpovednosti manažmentu nemocníc za jej hospodársky výsledok.

Samotné ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na zastavení zadlžovanie nemocníc pracuje. „Ministerstvo zdravotníctva realizuje dlhodobé systémové reformy, ktoré majú za cieľ zvýšiť efektívnosť nakladania s finančnými prostriedkami a predkladá návrhy na navýšenie rozpočtu pre oblasť verejného zdravotného poistenia,“ uzatvára komunikačné oddelenie ministerstva.

Miroslav Homola