Slovensko má nižšiu transplantačnú aktivitu. Pomohla by väčšia aktivita nahlasovania potenciálnych darcov
Jeden darca môže zachrániť sedem životov darovaním orgánu a zlepšiť život stovke ľuďom. Slovensko má však 3,5-krát nižšiu transplantačnú aktivitu ako líder sveta. Upozornili na to odborníci na odbornom sympóziu o darcovstve orgánov, ktoré usporiadali Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a jej Transplantačné oddelenie v spolupráci s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Významnou pomocou by bola väčšia aktivita anestéziologických oddelení v celom regióne, ktoré by včas hlásili potenciálnych darcov.
Slovensko má 3,5-krát nižšiu transplantačnú aktivitu ako líder sveta. Na sympóziu o darcovstve orgánov na to upozornil riaditeľ košickej nemocnicce nemocnice Ľuboslav Beňaa. Nedostatok orgánov na transplantácie majú ale všetky krajiny. Najviac rozvinutý program darcovstva orgánov na svete je v Španielsku. Holandsko je zase lídrom v darovaní orgánov od živých darcov a Portugalsko má najviac rozvinutý program odberov orgánov od mŕtvych darcov.
„Naše transplantačné centrum je jedno zo štyroch slovenských obličkových transplantačných centier a na východe Slovenska je jediné. S multiorgánovými odbermi sme začali v roku 1995 a musím povedať, že stále máme veľké rezervy. Významnou pomocou by bola väčšia aktivita anestéziologických oddelení v celom regióne, ktoré by včas hlásili potenciálnych darcov,“ zdôraznil Beňa.
Darovanie orgánov podľa legislatívy
Podľa slovenskej legislatívy platí predpokladaný súhlas darcu s darovaním orgánov. Orgány nie je možné odobrať len v prípade, ak darca za života vydá písomný nesúhlas na darcovstvo. V zmysle etických princípov sa pritom rešpektuje aj rozhodnutie pozostalých o možnosti orgány darovať. Ak si to pozostalí želajú, transplantačný tím im poskytne informáciu ako transplantácia dopadla. Platí pritom aj anonymita príjemcu orgánov. Nesúhlas s darovaním pozostalí najčastejšie argumentujú vierovyznaním či nespokojnosťou s úrovňou lekárskej starostlivosti.
Jeden darca pritom môže pomôcť zachárniť sedem životov darovaním orgánu a zlepšiť život sto ľuďom darovaním buniek a tkanív. Transplantovať je možné obličky, pečeň, srdce, pľúca, pankreas, črevo, a množstvo tkanív a buniek vrátane kostnej drene, kostného tkaniva, kože, ciev a podobne.
„Potenciálnym orgánovým darcom môže byť aj človek po diagnostikovaní smrti mozgu, napr. muž, ktorý neprežil autonehodu alebo malé dieťa, s ktorého smrťou sa rodina nevie zmieriť. A na druhej strane je tu človek, ktorému zlyhá orgán a transplantácia mu dáva šancu na prežitie. To je realita darcovského programu a moji kolegovia z Transplantačného centra (TC) to skvele manažujú,“ povedal Beňa, ktorý je zároveň členom výboru Slovenskej transplantologickej spoločnosti.
Mohlo by vás zajímat
Každú hodinu pribudne päť čakateľov
V členských štátoch Európskej únie bolo len v roku 2021 transplantovaných 36-tisíc pacientov, no 41-tisíc ich pribudlo na čakaciu listinu a každú hodinu sa na ňu zaradí približne päť nových pacientov. „Po stanovení mozgovej smrti naďalej pokračuje komplexná intenzívna starostlivosť o darcu orgánov. Jej cieľom je pomocou liekov a prístrojovej techniky udržať v čo najlepšom funkčnom stave všetky potenciálne transplantovateľné orgány a tkanivá,“ uviedla primárka anestéziológie a intenzívnej medicíny v košickej nemocnici Jana Šimonová.
U potenciálneho darcu pritom podľa jej slov nemusí byť jednoznačnou prekážkou vek, niektoré jeho pridružené ochorenia, doba umelej pľúcnej ventilácie ani niektoré nezávažné infekcie. Každé anestéziologické pracovisko pritom podľa zákona musí hlásiť potenciálneho darcu spádovému transplantačnému centru.
Lekár centra potom posúdi všetky tieto faktory a zváži, ktoré orgány sú vhodné pre transplantačné účely. Zlepšiť transplantačný program je možné aj využitím orgánov od takzvaných marginálnych darcov. Ide o hraničných darcov alebo darcov s rozšírenými kritériami akceptovania, orgány ktorých je tiež možné použiť na transplantáciu. Primár transplantačného oddelenia Igor Gaľa uviedol, že podľa najnovších údajov riziko nepredstavuje ani darca s covidom s výnimkou odberu pľúc. „Potom sú tu darcovia nad 60 rokov, darcovia s horšou funkciou obličiek alebo s anatomickými anomáliami,“ dodal. Gaľa.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
