Slovensko bude mať nové programy a akčné plány prevencie a kontroly infekčných ochorení na roky 2024 až 2026. Cieľom je posilnenie dozoru prenosných ochorení v krajine, zlepšenie diagnostiky prenosných ochorení či zníženie chorobnosti a úmrtnosti. Nový plán okrem iného počíta aj s tým, že v nemocniciach pribudnú nové izolované izby. Nemocniciam sa ale napáči, že ministerstvo zdravotníctva nevyčíslilo, koľko to bude stáť. Ministerstvo financií tiež upozornilo, že výdavky z nového plánu nie sú kryté rozpočtom.

V polovici októbra prešiel pripomienkovým konaním návrh programov a nových plánov prevencie a kontroly infekčných ochorení na roky 2024 až 2026. Nový plán do pripomienkovania predložilo ministerstvo zdravotníctva. Ich cieľom je posilnenie dozoru prenosných ochorení, zlepšenie diagnostiky prenosných ochorení, zníženie chorobnosti a úmrtnosti na prenosné ochorenia či posilnenie pripravenosti a akcieschopnosti orgánov verejného zdravotníctva.

„Rozvoj a posilnenie kontroly prenosných ochorení si vyžaduje značné a dlhodobé nasadenie, personálne, materiálne a finančné zdroje a multisektorovú spoluprácu. Základom je systematické hodnotenie národných priorít vzhľadom na záťaž systému ochoreniami, čo následne vedie k tvorbe národných stratégií a plánov. Prevencia a kontrola prenosných ochorení je zodpovednosťou štátu a musí byť vykonávaná v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami,“ tvrdí ministerstvo.

Prenosné ochorenia sú pritom vo svete zaradené medzi významné príčiny úmrtí a invalidity v krajinách s nízkymi príjmami a v marginalizovaných populáciách. Okrem vysokého podielu úmrtí a iných zdravotných komplikácií, ktoré spôsobujú prenosné ochorenia, bránia sociálnemu a ekonomickému rozvoju a môžu predstavovať významné hrozby pre medzinárodnú zdravotnú bezpečnosť.

V rámci prevencie a kontroly prenosných ochorení patria medzi základné činnosti plánovanie, monitorovanie, diagnostika a hlásenie prípadov, vyšetrovanie ohnísk nákazy, prijímanie príslušných preventívnych a kontrolných opatrení, vyhodnocovanie kvality a účinnosti týchto opatrení a posudzovanie ich dopadu na zdravie populácie.

Mohlo by vás zajímat

Náklady nie sú kryté rozpočtom

Návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od konca septembra do polovice októbra tohto roka. Objavilo sa v ňom celkovo 20 námietok, z toho osem rezort vyhodnotil ako zásadné. Najvážnejší nedostatok návrhu je zrejme samotný rozpočet. Počíta sa totiž s tým, že nový akčný plán bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že je rozpočtovo čiastočne zabezpečený.

V analýze vplyvov je kvantifikovaný nárast výdavkov v sume 5,7 milióna eur v budúcom roku 2024, v sume 4,8 milióna eur v roku 2025 a v sume 4,7 milióna eur v roku 2026. Z tabuľky vyplýva tiež požiadavka na zvýšenie limitu počtu zamestnancov o 1,5 osoby na roky 2024 až 2026. Financovanie zabezpečené v rozpočte ministerstva je vyčíslené na úrovni 150-tisíc eur v rokoch 2024 až 2026. Keďže náklady nie sú kryté, rezort navrhuje akčný plán zohľadniť pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy.

Ministerstvo financií však v pripomienkach upozornilo, že pri rokovaniach k návrhu rozpočtu verejnej správy nebola predložená požiadavka na zabezpečenie finančného krytia akčného plánu prevencie a kontroly infekčných ochorení. „V nadväznosti na uvedené žiadame, aby všetky vplyvy vyplývajúce z predloženého materiálu boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých subjektov verejnej správy na jednotlivé roky, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy,“ uvádza rezort financií.

Chýba aj rozpočet na nové izby

Návrh programov a akčných plánov prevencie a kontroly infekčných ochorení obsahujú napríklad národné programy prevencie HIV či AIDS, národný imunizačný program, funkčnú sieť národných databáz pre zber a analýzu dát, epidemiologické pracoviská, laboratórnu diagnostiku prenosných ochorení, preventabilné očkovanie, plán na udržanie stavu eliminácie osýpok či udržanie stavu bez poliomyelitídy, ďalej prevenciu nozokomiálnych nákaz či zníženie výskytu ochorení prenosných krvou a pohlavným stykom.

Akčný plán na prevenciu počíta aj s tým, že do roku 2026 sa v slovenských nemocniciach zvýši počet takzvaných izolačných izieb so záchodom na desať percent. Podľa ministerstva má ísť o indikátor kvality prevencie. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) však v pripomienke upozornila, že v rámci tohto návrhu chýba tvyčíslenie finančného dopadu na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie. „Najmä mzdové a investičné náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Navrhujeme doplniť,“ uvádza v pripomienke ANS.

Rezort zdravotníctva bol v pripomienkach upozornený aj na to, že v časti o očkovaní by mal doplniť očkovania proti meningokokovým invazívnym nákazám, varicelle, rotavírusom a proti TBC.

Návrh programov a plánov už s najväčšou pravdepodobnosťou prevezme nové vedenie ministerstva zdravotníctva. Keďže ide o nelegislatívny materiál, nebude podliehať schvaľovaniu vlády ani parlamentu. Ministerstvo ale musí na jeho plnenie získať vyčlenené peniaze zo štátneho rozpočtu, ktorý bude zostavovať už nová vládna koalícia.

Miroslav Homola