Slovensko na zdravotnú starostlivosť pre odídencov z Ukrajiny vynaložilo 15,3 milióna eur
Za zdravotnú starostlivosť pre odídencov z Ukrajiny zaplatila Všeobecná zdravotná poisťovňa celkovo 15,3 milióna eur. Inštitút zdravotných analýz však tvrdí, že potrebných by bolo viac ako 33 miliónov eur. Inak Slovensko riskuje, že zanedbaná zdravotná starostlivosť spôsobí v budúcnosti vyššie náklady.
Na základe priznaného statusu majú odídenci z Ukrajiny rôzny prístup k zdravotnej starostlivosti a jej rozsahu. Majú nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ministerstvo zdravotníctva ale môže určiť rozsah zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec neodkladnej starostlivosti.
„Ak odídenci získajú trvalý alebo prechodný pobyt majú nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti a slovenskí poskytovatelia majú povinnosť uzatvoriť s týmito pacientami dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Väčšina odídencov má však štatút dočasného útočiska, teda majú nárok iba na neodkladnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť,“ konštatuje v štúdii Inštitút zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva.
Na Slovensku môže byť až 200-tisíc Ukrajincov
Otázkou podľa IZA ostáva, koľko ukrajinských odídencov vstupuje do slovenského poistného systému. Na Slovensko do mája 2023 podľa údajov ministerstva vnútra vstúpilo 1,4 milióna Ukrajincov, odišlo ich viac ako 1,2 milióna. Udelených dočasných útočísk bolo takmer 116-tisíc. „Vzhľadom na Schengenskú dohodu a voľný prechod medzi Slovenskom a okolitými štátmi Európskej únie to však neznamená, že na Slovensku sa nachádza 200-tisíc odídencov z Ukrajiny. Toto číslo môžeme považovať iba za orientačnú hornú hraničnú hodnotu,“ dopĺňa IZA.
V prípade, že je Slovensko iba tranzitnou krajinou, všetku poskytnutú zdravotnú starostlivosť si odídenci musia hradiť v plnom rozsahu. Pri statuse dočasného útočiska majú odídenci z Ukrajiny nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytovateľom uhrádza Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorej náklady refunduje ministerstvo zdravotníctva. Tomu ich zase refunduje ministerstvo vnútra, nevstupujú však do systému verejného zdravotného poistenia. Pri požiadaní o azyl vzniká nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, v odôvodnených prípadoch aj na plnú zdravotnú starostlivosť, po udelení azylu alebo doplnkovej ochrany vzniká nárok na plný rozsah starostlivosti.
Ak sa odídenci zamestnajú, stávajú sa poistencami a majú nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti. „Avšak napriek tomu, že je odídenec zamestnaný a má tento nárok, v prípade že má iba tolerovaný pobyt, slovenskí poskytovatelia primárnej zdravotnej starostlivosti nemajú povinnosť (s výnimkou neodkladnej zdravotnej starostlivosti) uzatvoriť s týmito pacientami dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,“ poznamenáva IZA.
Mohlo by vás zajímat
Rozdielne interpretácie potrebnej starostlivosti
Hoci ministerstvo zdravotníctva definovalo neodkladnú starostlivosť, interpretácia jej nárokovateľnosti je podľa IZA v praxi rôzna. Na základe Lex Ukrajina má odídenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti. „Rozšírenie tohto nároku pre odídencov môže podľa zákona urobiť ministerstvo zdravotníctva cez svoju webovú stránku. V texte na stránke ministerstvo síce spomína existenciu potrebnej zdravotnej starostlivosti, ale nikde explicitne neuvádza, že na ňu majú odídenci nárok. Toto vyvoláva rozdielne interpretácie VšZP a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí IZA v štúdii.
Ako pre Zdravotnícky denník uvádza Ivana Linetová, hovorkyňa VšZP, od marca 2022, teda od začiatku konfliktu, do augusta 2023 zaevidovala VŠZP poskytnutie nejakej formy zdravotnej starostlivosti u vyše 35-tisíc občanov Ukrajiny so statusom odídenec.
Podľa Linetovej občanom Ukrajiny vydáva Úrad hraničnej a cudzineckej polície potvrdenie o udelení či predĺžení tolerovaného pobytu na území Slovenska, ktorým sa preukazuje u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. „Občan, ktorý je zamestnaný, vstupuje štandardne do systému verejného zdravotného poistenia a u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa má preukazovať preukazom vydaným zdravotnou poisťovňou, do ktorej ho zamestnávateľ prihlásil,“ dodáva hovorkyňa VšZP.
VŠZP celkovo uhradila vykázanú zdravotnú starostlivosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutie nejakej formy zdravotnej starostlivosti občanom Ukrajiny so statusom odídenec za obdobie od marca 2022 do augusta 2023 15,3 milióna eur. „Priemerné mesačné náklady sa pohybujú vo výške 854-tisíc eur,“ dodáva Linetová.
Recepty sa vypisujú len v papierovej forme
Nejasný nárok odídencov sa týka podľa IZA aj predpisovania liekov. Rozhodnutím ministerstva bolo umožnené predpisovať odídencom lieky bez preskripčných a indikačných obmedzení. „VšZP však toto ustanovenie interpretuje v kontexte spomínaného webu ministerstva. Aktívne informuje poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, že ak nejde o lieky neodkladnej starostlivosti, nebude ich preplácať. Tým VšZP potvrdzuje, že podľa ich interpretácie majú odídenci nárok len na neodkladnú starostlivosť,“ konštatuje IZA.
Podľa Linetovej ministerstvo zdravotníctva od 1. septembra 2023 určilo, že občania Ukrajiny s dokladom odídenec so statusom dočasného útočiska majú nárok na zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu a za podmienok, ako majú slovenskí poistenci. „Pre túto skupinu ľudí sa liek či zdravotnícka pomôcka vypisuje v papierovej forme,“ potvrdzuje hovorkyňa VšZP.
IZA v štúdii konštatuje, že odídenci nemajú konto v eZdraví, čo znamená aj nemožnosť vystavovať eRecepty, nemožnosť viesť a zdieľať elektronickú zdravotnú dokumentáciu. Starostlivosť o odídencov sa vykazuje a fakturuje odlišne, v porovnaní so starostlivosťou o poistencov. Odídenci síce získajú konto v eZdraví, ak sa zamestnajú, pokiaľ však o prácu prídu, zapisovanie ich zdravotnej starostlivosti do eZdravia prestáva.
Najčastejšími typmi zdravotnej starostlivosti poskytovanej odídencom z Ukrajiny sú podľa VšZP predpisovane liekov na recept, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a vyšetrenia u všeobecného lekára pre deti. „Najnákladnejšou za obdobie od marca 2022 do augusta 2023 bola hospitalizácia detského pacienta s diagnózou akútna myeloblastová leukémia,“ dodáva Linetová.
Náklady by presiahli 33 miliónov eur
IZA tvrdí, že prístup odídencov k zdravotnej starostlivosti limitujú možnosti už dnes personálne poddimenzovaného systému zdravotníctva, pričom chýba aj motivujúce financovanie pre poskytovateľov. „Hoci počas prvej vlny príchodu utečencov z Ukrajiny prevládal humanitárny súcit, v dôsledku dlhotrvajúceho konfliktu začalo dochádzať k psychologickým procesom, ktoré tento súcit zmierňujú alebo nahrádzajú inými pocitmi ako je napríklad hnev, krivda či pocit bezmocnosti. Takéto procesy môžu mať dôsledky aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti utečencom. Slovenskí lekári sú preťažení, čakacie doby sa predlžujú a navýšenie kapacity pre pacientov z Ukrajiny je pre mnohých poskytovateľov dlhodobo neúnosné,“ približuje IZA.
Inštitút odhaduje, že na zdravotnú starostlivosť odídencov je potrebných 33,1 milióna eur. „Pri kvantifikácii vychádzame z predpokladu, že ukrajinskí odídenci by mali podobné zdravotné ťažkosti a čerpali by starostlivosť rovnakým spôsobom ako majorita. Podľa dát z ministerstva vnútra a ministerstva dopravy sme v júni 2023 evidovali, že sa na Slovensku zdržiavalo približne 38-tisíc odídencov. Ak sume 33,1 milióna eur sme dospeli tak, že na nich vztiahneme priemerné náklady na zdravotnú starostlivosť z roku 2022, ktorú čerpajú slovenskí poistenci,“ vypočítava IZA.
Pri súčasnom nastavení, kedy sú odídencom hradené iba náklady za neodkladnú starostlivosť, existuje podľa IZA priestor na vznik tzv. zanedbanej zdravotnej starostlivosti. „Tá môže potenciálne spôsobiť vyššie náklady v budúcnosti,“ uzatvára IZA.
Jozef Brezovský
Jozef Brezovsky
