Slovensko má podfinancovaný systém dostupnosti liekov. Náklady na lieky sa zvyšujú len zhruba o dve percentá ročne. Dostupnosť inovatívnych liekov sa do istej miery síce zlepšila, v krajine však nie sú špecializované centrá, kde sa nové lieky môžu aplikovať. Na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka to povedala výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Iveta Pálešová.
Systém dostupnosti liekov je na Slovensku podľa Pálešovej podfinancovaný. „Keď sme robili analýzu rokov 2011 až 2021 v oblasti výdavkov na lieky, zistili sme, že sa ich výška z roka na rok zásadnejšie nezmenila. Išlo zhruba o miliardu eur ročne. Medziročný nárast finančných zdrojov na lieky bol niekde na úrovni dvoch percent,“ uviedla riaditeľka AIFP.
Podľa jej slov sa v roku 2012 začal rozmach novej biologickej liečby a na trh prišli nové liečivá. Na to však Slovensko nemalo pripravený žiaden systém. „Výsledkom je, že úhradový systém vedel pokryť lieky na vysoko prevalentné ochorenia, ale nevedel zahrnúť lieky na personalizoanú liečbu. Preto sa vytvorila medzera v dostupnosti týchto liekov,“ upozornila Pálešová.
V rokoch 2018 až 2021 prešlo registráciou 168 nových liekov. Na konci vlaňajška však malo Slovensko z týchto liekov dostupných v bežnom úhradovom systéme len 26. „Keďže sa nevytvorili podmienky, aby sa tieto lieky dostali do bežného kategorizačného procesu, vznikol nám tu paralelný systém, ktorý čiastočne kryjú poisťovne, ale negarantuje dostupnosť liečby pre každého pacienta. Poisťovne prevzali právomoc a rozhodujú o tom, kto liek dostane a kto nie. Vydávajú takzvané výnimky na základe rozpočtu. Lieky sú tak dostupné, ale nie sú garantované,“ vysvetlila.
Chýbajú nám dáta a špecializované centrá
Na Slovensku podľa Pálešovej chýbajú dáta a špecializované centrá, kde sa podávajú inovatívne lieky. Trh s liekmi je regulovaný, takže sa podľa nej môže pracovať s predpokladmi.
„Vieme predpokladať, koľko trvá kategorizácia. V súčasnosti sa to pohybuje zhruba od 9 do 12 mesiacov. Čo sa týka dopadu na rozpočet, vieme ho predpovedať na ďalší rok dopredu. Za niekoľko mesiacov vieme dobehnúť dostupnosť liekov, ale chýbajú nám dáta,“ vysvetlila. Dostupnosť nových liekov je podľa nej podmienená aj dostupnosťou dát. Ide napríklad o počet vhodných pacientov na podanie inovatívnych liekov a podobne.
Okrem toho platí, že ak sa má v krajine poskytovať inovatívna liečba, musia byť položené základy na jej podávanie. „V Česku je niekoľko centier, ktoré dokážu aplikovať novú a inovatívnu liečbu. Na Slovensku máme jedno centrum a jeho otvorenie trvalo päť rokov. Aj keď budeme mať moderné a nové lieky, nemáme ich kde aplikovať. Musíme teda vytvoriť tieto centrá,“ povedala.
V budúcnosti sa podľa nej treba pozrieť aj na kombinované terapie a úhrady za ne. Na Slovensku sú v nejakých začiatkoch, ale stále na to chýbajú pravidlá.
Slovensko môže dobehnúť Česko
Na Slovensku už bola v oblasti inovatívnych liekov prijatá nová legislatíva, ktorá začala platiť vlani v auguste. „Najväčšou zmenou bolo prijatie možnosti uzatvorenia zmluvy medzi štátom a držiteľom, v rámci ktorej je možné poskytnúť určitú zľavu tak, aby inovatívne lieky boli pre systém únosné a aby pre tú skupinu pacientov boli rovnocenne dostupné bez ohľadu na to, v akej sú poisťovni,“ vysvetlila Pálešová.
AIFP v rámci zlepšenia systému okrem prijatia legislatívy navrhovala aj vykryť finančnú medzeru. Liekový rozpočet by sa podľa šéfky asociácie mal zvýšiť o osem až desať percent. To je zhruba 120 miliónov eur.
V súčasnosti platný systém však podľa riaditeľky AIFP môže v priebehu mesiacov či rokov dostať Slovensko v dostupnosti inovatívnych liekov na úroveň napríklad Českej republiky. „Slovenský pacient možno nebude mať dostupný najnovší liek, ale bude mať minimálne dostupné to, o čom dnes hovoria štandardy v terapeutických oblastiach. Musíme teda zabezpečiť, aby sa pacienti dostali aspoň k štandardu,“ dodala.
Miroslav Homola
