Sociálne služby nemajú víziu smerovania, hrozí personálny kolaps, tvrdí odchádzajúca vláda

Medzi problémy sociálnych služieb patrí podľa slovenskej vlády fyzická a finančná nedostupnosť služieb pre občana, nepreviazanosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti, roztrieštenosť, neefektívnosť, netransparentné a nedostatočné financovanie sociálnych služieb, nedostatok pracovníkov, zložitosť posudkového konania a nerovnosť postavenia poskytovateľov služieb.

Odchádzajúca úradnícka vláda to priznala v dokumente nazvanom Návod pre úspešné Slovensko, ktorý prorokovala na svojom poslednom zasadnutí. Tento materiál cieli na upriamenie pozornosti na konkrétne oblasti a vláda vyjadrila nádej, že je odporúčania budú dobrým a kvalitným podkladom pre ďalšie kroky.

Neprehľadná a chaotická právna úprava

Slovensko nemá podľa vlády jasnú dlhodobú víziu, kam majú smerovať sociálne služby. „Do dnešného dňa bol zákon o sociálnych službách odo dňa jeho účinnosti v roku 2009 novelizovaný asi dvadsaťpäťkrát. V dôsledku toho sa táto právna úprava stala neprehľadnou, chaotickou a hlavne nezrozumiteľnou a ťažko implementovateľnou pre aktérov, ktorým má slúžiť, vrátane občanov,“ konštatuje kabinet.

Dokument uvádza, že osobitne vážna je situácia pri poskytnutí alebo zabezpečení sociálnej služby pre ľudí, ktorí sú z dôvodu veku a nepriaznivého zdravotného stavu odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, teda pri sociálnych službách s odkázanosťou.

„Napriek tomu, že títo ľudia a ich príbuzní žiadajú najčastejšie o poskytnutie sociálnej služby až v čase, keď je ich sociálna situácia už neúnosná, pre väčšinu z nich je táto sociálna služba nedostupná,“ uvádza vláda. Na dostupnosť je však potrebné sa pozrieť nielen z hľadiska fyzickej dostupnosti, ale aj finančnej. Ak je žiadateľovi ponúknuté voľné miesto napríklad v zariadení pre seniorov, ale jeho príjem (dôchodok) je napríklad 500 eur a nemá žiadne úspory a ani jeho plnoleté zaopatrené deti nemajú dostatočný príjem, tak nemôžu reflektovať na sociálnu službu v takom zariadení, kde je úhrada napríklad 1000 eur za mesiac. Takáto sociálna služba je pre nich finančne nedostupná.

Obce nemajú dostatok zdrojov

Nedostupnosť sa však podľa vládneho materiálu týka aj iných druhov sociálnych služieb. Napríklad služieb pre ľudí bez domova, pre ľudí v marginalizovaných komunitách, pre rodiny s dieťaťom so zdravotným postihnutím v rámci ponuky Centier včasnej intervencie. „V súčasnosti je zaregistrovaných 91 poskytovateľov služby včasnej intervencie, a to tak verejných a ako aj neverejných. Ale s takýmto počtom je možné poskytovať pomoc len 10 percentám rodinám s deťmi, ktoré sú na to odkázané,“ dodáva vláda.

Osobitne problémovou je podľa nej oblasť poskytovania domácej opatrovateľskej služby, ktorá patrí do originálnej pôsobnosti obcí, pričom štát na túto sociálnu službu neprispieva žiadnym spôsobom z verejných zdrojov. Pritom ide o najžiadanejšiu komunitnú sociálnu službu.

Mohlo by vás zajímat

Strategie eHealth míří na vládu, ministerstvo už má i nástřel financování

„Práve pre nedostatok zdrojov obcí a aj personálu poskytuje túto sociálnu službu len 488 verejných poskytovateľov, teda obcí, z celkového počtu 2 890. Politikom sú dostupné požiadavky ľudí, ktoré by mali rešpektovať, ale dlhé roky sa tak nedeje. Celá ťarcha financovania aj tejto sociálnej služby a problémy s tým spojené zostávajú na obciach a na odkázaných občanoch,“ približuje materiál.

Udržateľné personálne zabezpečenie

Vláda ďalej konštatuje, že ani personálne nie je systém sociálnej ochrany vyhovujúci. Pritom ide o fyzicky aj psychicky veľmi náročnú prácu. „Dôsledkom toho je nezáujem ľudí pracovať v tejto oblasti, ich veľká fluktuácia, a vyskytujú sa aj problémy s kvalitou poskytovaných služieb,“ poznamenáva vládny materiál.

Je podľa neho neprípustné, aby právne podmienky odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách boli nastavené tak, že nedosahujú ani úroveň minimálnej mzdy a zamestnávatelia im musia dorovnávať mzdu do výšky minimálnej mzdy. „V zariadeniach sociálnych služieb hrozí personálny kolaps, fluktuácia zamestnancov sa pohybuje na úrovni 20-30 percent, z toho 75 percent tvoria opatrovateľky,“ uvádza vláda.

Myslí si, že je diskriminačné, ak právne podmienky odmeňovania pre tú istú pracovnú pozíciu, ako je to napríklad u opatrovateliek sú nastavené rôzne – inak pre opatrovateľky pôsobiace u verejných poskytovateľov a inak pre opatrovateľky zamestnané u neverených poskytovateľov. „Osobitným problémom sú v systéme sociálnych služieb aj zdravotné sestry, ktoré v dôsledku zmeny podmienok a vyššieho odmeňovania v zdravotníctve odchádzajú zo sociálnych služieb, najmä zo zariadení pre seniorov či domovov sociálnych služieb.

Motivácia vrátiť sa na Slovensko

Vláda preto navrhuje viaceré zmeny v oblasti sociálnych služieb. V rámci právnych podmienok financovania sociálnych služieb bude podľa nej nevyhnutné zakotviť a definovať, ktoré druhy sociálnych služieb sa považujú za služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. „Takáto právna úprava v slovenskej legislatíve absentuje. Pritom pri poskytovaní verejných zdrojov aj v oblasti sociálnych služieb bude nevyhnutné sledovať nadmernú náhradu a na základe toho poskytovať aj verejné zdroje,“ konštatuje vládny materiál.

Kabinet je presvedčený, že je nevyhnutné zabezpečiť kvalitné personálne a materiálne podmienky pre zamestnancov v sociálnych službách. „Musíme zlepšiť sociálne a spoločenské postavenie zamestnancov v sociálnych službách, osobitne aj opatrovateľov a opatrovateliek s cieľom zvýšiť ich záujem o túto prácu na Slovensku a eliminovať ich výrazný nedostatok v tejto oblasti,“ pripomína.

Do úvahy prichádzajú viaceré opatrenia ako je napríklad adekvátne mzdové ohodnotenie nastavením legislatívnych podmienok priamo v právnych úpravách týkajúcich sa odmeňovania či zmenou Zákonníka práce a vytvorením možnosti turnusovej práce. Vláda navrhuje aj nastavenie flexibilných pracovných úväzkov, ale aj prijatie opatrení na získanie nových pracovných síl, vrátane príslušníkov z tretích krajín prijatím optimálnych opatrení na trhu práce. Dôležité je podľa nej i zavedenie motivačných mechanizmov v oblasti bývania a v zdravotnej starostlivosti. Taktiež by sa nemalo zabudnúť na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti v domácnostiach zabezpečením regulácie a profesionalizácie takejto opatrovateľskej práce.

„Zlepšenie podmienok by motivovalo aj slovenské opatrovateľky a opatrovateľov pracujúcich v zahraničí vrátiť sa späť na Slovensko, kde ich veľmi potrebujeme,“ uzatvára odchádzajúca vláda.

Jozef Brezovský