Minuloročnú jeseň podalo výpoveď vyše dvetisícsto kľúčových nemocničných lekárov. Výpovediam ale zabránili rokovania a následná dohoda vlády a ministerstva zdravotníctva s lekármi, ktorú spečatili podpisom memoranda. Mnoho jeho bodov ale podľa lekárov nebolo splnených a preto je stabilita personálu v nemocniciach krehká. Nemocniční lekári preto budú aj od novej vlády žiadať plnenie memoranda. Podľa štatistík sa ale počet lekárov a sestier od začiatku roka zvýšil.

Presne pred rokom hrozil slovenskému zdravotníctvu kolaps. Vyše dvetisícsto kľúčových nemocničných lekárov podalo výpoveď a túto aktivitu vtedy zastrešovalo Lekárske odborové združenie (LOZ). Dôvodom bol nevyhovujúci stav v zdravotníctve. Výpovediam ale zabránili rokovania a následná dohody vlády a ministerstva zdravotníctva s LOZ. Dohodu spečatil podpis memoranda, ktoré obsahuje osem požiadaviek. Mnoho z nich ale dodnes nie je splnených. Otázne tak je, či je situácia s nemocničným personálom stabilizovaná.

„Lekári pri výpovediach v minulom roku upozorňovali, že hoci je navýšenie miezd najľahšie splniteľná požiadavka, sama o sebe na zlepšenie zdravotníctva nestačí a je nevyhnutné, aby vláda splnila aj ostatné požiadavky. Žiaľ, akonáhle lekári výpovede stiahli, vláda, vtedajšia ani aktuálna, už sľub nedodržala a veľa lekárskych požiadaviek opäť prestala riešiť,“ ozrejmuje Zdravotníckemu denníku predseda LOZ Peter Visolajský s tým, že mzdy lekárov a sestier sú síce dôležité, navýšenie však dostatok skúsených lekárov a sestier nezabezpečí.

Lekárov aj sestier pribudlo

Aj samotné ministerstvo zdravotníctva hovorí, že na stabilizáciu personálu v nemocniciach nemá vplyv iba ich zvýšenie platov, ale aj ďalšie faktory, o ktorých hovorí LOZ. „Pre stabilizáciu personálu preto ministerstvo paralelne pracuje na zlepšení technickej vybavenosti nemocníc či ich rekonštrukcií – a to najmä vďaka projektom, ktoré sa budú realizovať za financie z plánu obnovy, ďalej zlepšením vzdelávania, zavedením DRG systému, ale aj podporou manažérskych zručností vedenia nemocníc či ústavných zariadení, ktoré navyše ponúkajú svojím zamestnancom rôzne benefity,“ povedalo tlačové oddelenie rozrtu pre Zdravotnícky denník.

Podľa vyčíslenia Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa počty lekárov a sestier od januára tohto roka do začiatku júla zvýšili. Kým v januári bolo napríklad lekárov 13 967, na začiatku júla ich bolo už 14 085. Sestier bolo na začiatku roka 16 866 a v júli 16 924.

Situácia v jednotlivých nemocniciach je však rôzna. Vo Fakultnej nemocnici Trenčín po navýšení platov evidujú mierny pokles odlivu zdravotníkov. V iných sa zase zhodujú s odborármi v tom, že zvyšovanie platov problém s nedostatkom personálu nevyrieši. Príkladom je napríklad Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove. „FNsP J.A.Reimana Prešov nemala ani pred zvyšovaním platov zásadný problém s nedostatkom personálu. Chýbali nám a stále chýbajú niektorí špecialisti, ktorých nedostatok plošné zvyšovania platov nevyrieši,“ povedala Zdravotníckemu denníku vedúca sekretariátu riaditeľa nemocnice Beáta Mazurová.

Mohlo by vás zajímat

Vyššie platy mali stabilizovať skúsených lekárov

Vlaňajšie lekárske výpovede boli podľa LOZ motivované celkovo zlým stavom v slovenskom zdravotníctve a ich osem požiadaviek malo komplexne riešiť najvážnejšie problémy. Len jednou z nich boli mzdy lekárov. Okrem toho lekári svojimi výpoveďami požadovali aj navýšenie platov sestier, poriadok vo financovaní nemocníc, zavedenie systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG), reformu vzdelávania mladých lekárov, podporu lekárskych fakúlt, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov a opravu takzvanej optimalizácie siete nemocníc.

„Zámerom mzdovej požiadavky pri lekároch bola stabilizácia hlavne skúsených lekárov v nemocniciach. To je aktuálne najväčší problém slovenských nemocníc – nedostatok skúsených lekárov vo veku 40 až 50 rokov. Táto generácia lekárov v nemocniciach je kľúčová pre kvalitu, fungovanie, perspektívu mladých lekárov a pre výchovu nových lekárov nielen pre nemocnice, ale aj pre ambulancie. Preto sme žiadali, aby sa zaviedlo odmeňovanie podľa odpracovaných rokov. Efekt takéhoto navýšenia miezd sa prejaví až po dlhšom čase, keďže účel tohto navýšenia, vznik skúseného lekára, trvá okolo desať rokov,“ vysvetľuje Visolajský.

Pre mladých lekárov je podľa prieskumov po predchádzajúcich mzdových navýšeniach rozhodujúce nekomplikované atestačné vzdelávanie. To bola ďalšia požiadavka lekárov vo výpovedi. Poriadok vo financovaní nemocníc by podľa LOZ riešil aj vzhľad, fungovanie a prístrojové zabezpečenie nemocníc. Lekári navyše pripomínajú, že mzdy lekárov v nemocniciach, o ktorých sa na verejnosti hovorí, sú udávané aj s platbami za nadčasy a pohotovosť, ktoré sú často cez víkendy a sviatky. „Lekári by teda uvítali menej nadčasovej práce aj za cenu nižšej mzdy,“ tvrdí predseda LOZ.

Mzdy sa lekárom a následne zdravotným sestrám významnejšie zvýšili aj v roku 2011, keď bola podľa odborárov situácia v nemocniciach závažná v celkovom nedostatku lekárov a sestier. „Po tomto navýšení, ktoré si lekári vynútili, sa po dlhom čase dvihla hranica bodov potrebná na prijatie na lekárskych fakultách, čo odzrkadľuje zvýšený záujem študentov o štúdium medicíny po navýšení miezd lekárov. Inšpektorát práce v roku 2010 našiel v nemocniciach viac ako 700 pochybení práve pre nedostatok lekárov,“ pripomína LOZ. Lekári pri výpovediach v roku 2011 žiadali okrem miezd aj zastavenie skrytej privatizácie nemocníc, dodržiavanie zákonníka práce a poriadok vo financovaní nemocníc.

Bude „horúca jeseň“?

Odborári tvrdia, že stále nie sú splnené niektoré body z memoranda. Už v apríli tohto roka hovorili, že ak slovenská vláda bude ignorovať záväzky, ktoré jej vyplývajú z memoranda, ani LOZ sa nebude cítiť viazané memorandom a „hrozí horúca jeseň“. Do úradu ale po predčasných voľbách nastupuje nová vládna koalícia. Podľa vyjadrení predstaviteľov strán by ju mali tvoriť Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Lídri strán už podpísali aj takzvané memorandum o porozumení. Ide o akúsi predkoaličnú dohodu.

Nemocniční lekári ale avizujú, že budú aj od novej vlády žiadať, aby riešila kolabujúce zdravotníctvo a plnenie sľubov, ktoré im vláda pri výpovediach lekárov dala. Lekári od nového kabinetu budú žiadať lepšie financovanie nemocníc, pokrytie nákladov nemocníc za adekvátne poskytnutú liečbu pacientov od zdravotných poisťovní, opravu optimalizácie siete nemocníc, riešenie slovenských lekárskych fakúlt a aby mohli prijať o sľúbených sto slovenských študentov navyše na úkor zahraničných študentov, ďalej postavenie koncovej univerzitnej nemocnice, reformu atestačného vzdelávania mladých lekárov a aby riaditelia nemocníc mali právnu zodpovednosť za dodržanie personálnych bezpečnostných noriem.

„Tak, ako sme sľúbili našim pacientom, budeme tlačiť na vládu, aby konečne riešila naše zdravotníctvo, pretože dnes nám systém nášho zdravotníctva nedovoľuje dobre sa starať o naších pacientov a dať im to, čo potrebujú,“ dodáva Visolajský.

Miroslav Homola