Aké dáta v zdravotníctve chýbajú a ktoré sú duplicitné alebo nevyužité? Opýtali sme analytika a inštitúcií

Dáta sú potrebné v mnohých oblastiach a pomáhajú racionálne rozhodovať. Výnimkou nie je ani zdravotníctvo. V tom slovenskom však niektoré chýbajú, nevyužívajú sa správne alebo sú duplicitné. Zdravotnícky denník sa preto v ankete obrátil na odborníka a niektoré zdravotnícke inštitúcie s otázkami, ktoré dáta chýbajú, ktoré sú navyše a ktoré sa vôbec nevyužívajú.

Slovenské zdravotníctvo si musí urobiť poriadok v dátach. Aj to zaznelo na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka, v rámci ktorej odborníci z praxe hovorili o najdôležitejších úlohách pre novú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD).

„Bolo by fajn, keby sa ministerstvo aspoň bavilo o určitých cieľoch. Veľa vecí je však len odhadovaných a nemáme k tomu dáta. Keď si stanovia určitý cieľ, musia to mať podchytené aj číslami,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.

Zdravotnícky denník preto oslovil niekoľko inštitúcií z oblasti zdravotníctva a INESS. V ankete im položil tri otázky:

1. Aké zdravotnícke dáta v slovenskom zdravotníckom systéme chýbajú a mali by sa využívať?
2. Aké zdravotnícke dáta sú v zdravotníckom systéme duplicitné a spôsobuje to problémy v praxi?
3. Ktoré zdravotnícke dáta sa nevyužívajú dostatočne či vôbec, ale v praxi by to pomohlo?

Martin Vlachynský, INESS:

1. Dát sa dá zbierať nekonečne veľa a mnohí poskytovatelia by na základe povinnej byrokracie určite tvrdili, že dát sa zbiera neúrekom. Preto by som začal od vrchu – dátami o dátach. Chýba nám dátová mapa, ktorá by ukazovala, kde sa čo zbiera, ako sa s tým následne (ne)pracuje a kde sú biele miesta. Veľká výzva v blízkej budúcnosti bude, ako si systém poradí s dátami meranými treťou stranou napr. rôzne wearables. Bude ich veľmi veľa, budú mať veľký potenciál, ale zároveň so sebou ponesú aj veľké množstvo šumu.
2. Dáta, na základe ktorých by bolo možné merať efektívnosť systému. Na jednej strane sú to medicínske dáta (registre chorôb), na strane druhej aj ekonomické a “logistické” dáta o tokoch pacientov v systéme. Mnoho kvalitných dát existuje v zdravotných poisťovniach, no ich využitie je obmedzené nielen pravidlami ochrany osobných údajov, ale aj obmedzenými možnosťami vytvárať pomocou takýchto dát cielené produkty.

Združenie všeobecných lekárov pre dospelých SR:

1. Chýbajú laboratórne výsledky a tiež nie všetci svalzové (SVALZ – Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, poznámka redakcie) pracoviská posielajú zápisy do systému eZdravie. Zvážil by som posielať do eZdravia minimálne index telesnej hmotnosti (BMI) osoby, aby mal štát prehľad a mohol potom plánovať náklady na systém.
2. Dáta skôr chýbajú, nestretol som sa s nejakou formou duplicity.
3. Slovensko by mohlo sledovať minimálne dáta ako BMI a iné skórovacie systémy, aby mohlo mať takto jednoducho prehľad a modelovať do budúcnosti náklady, prípadne sledovať efekt rôznych intervencií.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu:

1. Téma dát je nesmierne rozsiahla a v oblasti liekov má svoje špecifiká,ktoré sa v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) pokúšame krok po kroku diskutovať a hľadať riešenia. Výsledkom viacerých rokovaní je, že na prístup k dátam je potrebné v prvom rade zmeniť legislatívu, najmä ak agregované validované dáta budú použité pre analytické a rozhodovacie procesy.

Slovenská lekárska komora:

1. Dáta je potrebné zosúladiť zo všetkými dátami, ktoré sa porovnávajú so štátmi Európskej únie. Napríklad pri porovnávaní výdavkov na zdravotníctvo a financovanie zdravotníctva na Slovensku sa okrem odvodov ekonomicky aktívnych občanov a úhrad zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu zarátavajú aj výdavky z iných zdrojov, napríklad eurofondov, účelových dotácií a finančných prostriedkov, ktoré sa nepoužívajú na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Uvádzajú sa tam tiež sumy určené na oddlžovanie zdravotníctva, ktoré nie sú určené vopred na kalendárny rok, ale uvoľňujú sa v priebehu roka. Všetky uvedené finančné prostriedky sa vykazujú v sumárnych údajoch a štatistikách a tým pádom je problematické identifikovať príjmy do systému zdravotníctva podľa jednotlivých kapitol.
2. Poskytovatelia ambulantnej aj ústavnej zdravotnej starostlivosti vypĺňajú množstvo štatistických výkazov pre NCZI a Štatistický úrad SR (ŠÚ SR), čo je administratívne a časovo náročné. Pritom všetky údaje o výkonoch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zasiela každý poskytovateľ mesačne na zdravotné poisťovne, z ktorých by sa dalo čerpať množstvo údajov a bez administratívneho zaťažovania poskytovateľov. Bolo by efektívnejšie vypracovať jeden formát pre všetky údaje, ktoré potrebujú poisťovne a z neho by mohli čerpať potrebné údaje aj NCZI a ŠÚ SR. Výkazy by obsahovali všetky výkony poskytnuté pacientom, počet pacientov, vek a pohlavie pacientov, diagnózy a podobne.
3. Využívanie dát pre potreby ŠÚ SR a NCZI z mesačných výkazov zasielaných na zdravotné poisťovne. NCZI disponuje kompletnými dátami od poskytovateľov ambulantnej aj nemocničnej zdravotnej starostlivosti, pritom nie sú bežne dostupné. Uvádzajú sa v ročenkách s odstupom až dvoch rokov. Napríklad v novembri 2023 je dostupná ročenka za rok 2021, čo pre aktuálne plánovanie a prípravu zdravotníckych programov nie je dostatočne operatívne.

Slovenská lekárnická komora:

1. Aká je efektivita prevencie najmä sekundárnej ako je skríning a dáta o farmaceutickej starostlivosti. Stálo by za úvahu začať aspoň čiastočne evidovať to, čo sa v lekárňach udeje pri poradenstve, lebo to prináša zvýšenie compliance, kvality a efektivity vynakladaných zdrojov. Dáta o liekovom odpade – netušíme aké lieky sú predmetom likvidácie. Dáta o generickej substitúcii. Návrh jednej zdravotnej poisťovne je robiť benchmark lekární podľa miery ušetrenia pacientských doplatkov.
2. Napríklad pri schvaľovaní liekov na výnimku si zvyknú poisťovne udať vlastný kód lieku, čo komplikuje úhradu a výkazníctvo. Dáta poskytované rozličným regulačným orgánom – opakovane predkladáme pri povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pri povolení na opiáty, a pod.
3. Prístup k pacientskemu sumáru osobe oprávnenej vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Aká je efektivita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, dostupnosť liekov, adherencia pacientov, spotreba liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, vo vzťahu k liečebným výsledkom a vynaloženým nákladom. Tu asi dáta čiastkové sú, ale nespracované, resp. nedostupné pre zdravotníkov. Dáta o dopyte – pokiaľ sa pacientovi nevydá liek, neexistuje záznam o tom, čo pacient potrebuje (nielen OTC). Zvlášť pri nedostupnosti liekov by sa mali reportovať aj neuspokojené požiadavky.

-mhl-