Verejné zdravotné systémy sa po celom svete ocitajú pod narastajúcim tlakom. Na to, aby sa dostupnosť zdravotných služieb pre slovenských občanov do budúcna udržala alebo narastala, malo by zdravotníctvo prejsť zmenami. Analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) identifikovali 11 oblastí na zmenu a v nich 36 možných konkrétnych opatrení.

Slovenské zdravotníctvo aj verejné zdravotné systémy v iných krajinách čelia podobným problémom. Populácia starne a pribúda chorých, čo mení pomer zdravotníkov a pacientov, pacienti očakávajú od zdravotníctva stále viac a sektor je zaťažený zbytočnou byrokraciou.

„Tieto faktory povedú k tomu, že systém poskytovania starostlivosti sa bude rozdvojovať, čoho zárodky vidíme už dnes. Časť pacientov s menšími zdravotnými problémami a dostatočnými príjmami začne vo väčšej miere vyhľadávať čisto komerčné riešenia. To zároveň povedie k oslabovaniu verejného sektora, ktorý bude pre zdravotníkov a kapitál stále menej atraktívny,“ tvrdia analytici z INESS.

Podľa nich môže verejné zdravotníctvo v budúcnosti prosperovať len vtedy, ak sa mu podarí škálovať poskytovanú zdravotnú starostlivosť, prilákať dodatočný kapitál, absorbovať medicínske a procesné inovácie, umožniť lepšie finančné plánovanie a rozdeliť si úlohy so súkromným sektorom.

Jedenásť oblastí na zmenu

Prvou oblasťou je decentralizácia. „Regulátor musí upustiť od mikromanažmentu celého odvetvia. Obzvlášť v prípade štátnych nemocníc je dôležité, aby získali ekonomickú svojprávnosť. To znamená transformáciu právnej formy, štartovací kapitál, ale aj zodpovednosť za výsledky. Významnejšiu úlohu vo formovaní zdravotníctva a garantovaní dostupnosti pre svojich obyvateľov by mali hrať regióny a obce, tak ako je to bežné v západnej Európe,“ píše INESS.

Dôležitou oblasťou je aj konkurencia, ktorú by mal štát podľa analytikov podporovať. Podľa nich treba zachovať konkurenčný systém v zdravotnom poistení, slobodu v kontraktoch a otvorený vstup do sektora poskytovateľov.

Mohlo by vás zajímat

Slovenské zdravotníctvo tiež potrebuje reformu financovania. Zmena by mala podľa INESS smerovať k viaczdrojovému financovaniu, ktoré budú tvoriť verejné zdroje, spoluúčasť, pripoistenie či súkromný kapitál. Systém tiež musí byť stabilný a predvídateľný. „Nevyhnutné je budovanie rezerv na úrovni poisťovní aj poskytovateľov. Toto bude možné po lepšom zadefinovaní nároku. V rozpočte sa musí objaviť aj položka odpisov celého sektora. Poskytovatelia musia mať šancu zabojovať o potrebné zdroje, ale systém nemôže automaticky preplatiť akékoľvek náklady, ktoré sa v ňom vyskytnú,“ tvrdia analytici.

Verejný rozpočet s deficitmi a starnutím obyvateľov tiež bude mať obmedzené možnosti na zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo. Podľa analytikov preto musí štát otvoriť prístup novým poskytovateľom, outsourcingu prevádzok nemocníc či vstup nových investorov cez predaj Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Otvorenie systému pre zdravotné pripoistenie

V opatreniach sa objavil aj návrh, po ktorom volajú odborníci, poisťovne aj niektorí politici. Ide o otvorenie systému pre zdravotné pripoistenie. Analytici to zaradili pod oblasť budovania poistného systému. Zdravonté poistenie by malo podľa nich fungovať ako skutočný produkt. Mala by sa teda umožniť tvorba miery spoluúčasti a aktívnej práce s poistencami napríklad vo forme viazanosti, bonusov a malusov či skupinových produktov.

„Veľkou prekážkou v súčasnom systéme je dominantné postavenie a politický vplyv na štátnu poisťovňu. Štát v tejto poisťovni postupne topí kapitál, ktorý by mohol využiť lepšie, a pacient z toho nemá žiaden prínos,“ upozorňuje inštitút.

Zdravotníctvo okrem toho potrebuje definíciu nároku v oblastiach diagnózy, dostupnosti starostlivosti v regiónoch, spoluúčasti, čakacích lehotách, kvality či informovanosti pacienta. INESS zároveň prízvukuje, že zodpovednosť za zdravie sa tiež musí vrátiť do rúk jednotlivcov. Štát totiž nemôže stále zvyšovať kapacity systému. Na to, aby sa ľudia začali o svoje zdravie viac starať, je podľa analytikov potrebná zmena spoločenskej a politickej komunikácie.

S tým súvisí aj lepšia prioritizácia v zdravotníctve. „Necielené zdravotníctvo, teda systém všetkým všetko a zadarmo je z definície neefektívny a vytvára nesprávne motivácie. Solidárne zdravotníctvo by malo prioritizovať situácie, keď zdravotný stav človeka ohrozuje jeho život, nezávislosť a sociálnu situáciu,“ zdôrazňujú analytici. Preto by mali vzniknúť dve vetvy – solidárne zdravotníctvo pri vážnych stavoch a spoluúčasť pacienta pri banálnych stavoch.

Nové riešenia

V zdravotníctve by mali podľa inštitútu vzniknúť aj nové riešenia v oblasti komunikácie, personálu či v oblasti inovatívnych liekov. V oblasti komunikácie by podľa analytikov pomohlo budovanie zdravotníctva cez otvorené systémy s možnosťou vytvorenia vlastných nástrojov, proaktívnosť regulátora pri zavádzaní telekomunikácie a zdieľaní dát, prijímanie najlepších praktík zo zahraničia, otvorenosť systému pre externé dáta či proaktívny prístup k rozširovaniu kompetencií poskytovateľov aj pracovníkov.

Keďže nové a inovatívne lieky sú veľmi drahé a ich účinnosť je často predmetom sporov, nedostane sa k nim každý pacient. Podľa analytikov je preto potrebné vytvoriť systém zdieľania rizika. To zahŕňa zodpovednú komunikáciu o medicínskych a ekonomických možnostiach liečby v rôznych štádiách choroby, nezávislé posudzovanie farmakoekonomiky nových liekov, model alternatívneho lieku so spoluúčasťou pacienta či vytvorenie priestoru na úhradové modely založené na zdieľaní rizika medzi platcom a výrobcom lieku.

V neposlednom rade sa bude musieť štát venovať aj nedostatku zdravotníckych pracovníkov v systéme. Vyššie mzdy či počet medikov na školách tento problém dlhodobo neriešia. Podľa analytikov je k tomu potrebná reforma vzdelávania lekárov a atestačnej praxe, postupný ústup zo mzdového automatu či napríklad program na hladký vstup zdravotníkov z tretích krajín.

Miroslav Homola