Lekári chcú definovať cestu pacienta s rakovinou pľúc. V súčasnosti trvá diagnostika takmer pol roka
Na Slovensku každé štyri hodiny niekto zomrie na rakovinu pľúc. Cesta pacienta k liečbe trvá viac ako 160 dní, hoci pri včasnom záchyte by sa niektorým úmrtiam dalo predchádzať. Na tlačovej konferencii na to upozornil predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič. Všeobecní lekári a pneumológovia sa preto spájajú do unikátnej iniciatívy v boji proti tejto chorobe.
V uplynulých rokoch sa veľa diskutovalo o zavedení skríningu rakoviny pľúc a tento záväzok je aj súčasťou programového vyhlásenia novej vlády. Preventívne skríningové programy plánuje rozšíriť aj o skríning rakoviny žalúdka a prostaty. Nič konkrétnejšie v programovom vyhlásení uvedené nie je. „Vo svete sa prehodnocuje prístup k populačným skríningom a slovenské zdravotníctvo je v zlej situácii, preto treba robiť aspoň malé kroky. Odborné spoločnosti dohodli, že budú manažovať cestu pacienta, aby sa dostal k diagnostike a liečbe včas. Výsledkom prvej dohody má byť vytvorenie štandardu s jasne definovanou cestou pacienta a časom, v ktorom má absolvovať potrebné vyšetrenia,“ hovorí prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková. Teda, ak má pacient určité rizikové faktory a príde k svojmu všeobecnému lekárovi, lekár sa má rýchlo a efektívne rozhodnúť, akú starostlivosť pacientovi poskytnúť, a pacient ho môže kontrolovať. Lekári nechcú čakať na spustenie skríningového programu a iniciatívu berú do vlastných rúk v záujme všetkých pacientov, ktorých je potrebné čím skôr diagnostikovať a liečiť.
„Je najvyšší čas, aby sme tento štandard čo najrýchlejšie pripravili, pretože príliš veľa pacientov zomiera zbytočne. Legislatíva je hotová, aj kostra štandardu od rádiológov. Ďalšiu časť pripravujú spoločne všeobecní lekári a pneumológovia,“ priblížila Palušková. Inšpiráciu čerpali v iných európskych krajinách, a snažili sa postupy prispôsobiť slovenským legislatívnym a ďalším podmienkam. Podľa zástupkyne všeobecných lekárov by mal byť štandard hotový vo februári.
Populačný skríning je neefektívny
Rada Európskej únie ešte v roku 2022 vydala odporúčania, podľa ktorých by členské štáty mali rozšíriť skríningové programy aj o skríning rakoviny pľúc. Umožňuje odhaliť karcinóm v ranom štádiu, prípadne ešte skôr, ako sa choroba vôbec prejaví. Pacienti majú potom väčšiu šancu na úspešnú liečbu. „Pilotná fáza skríningového programu v prepojení s primárnou prevenciou mala byť na Slovensku spustená už tento rok, zatiaľ sa tak nestalo,“ uviedla Palušková s tým, že neskoro diagnostikovaných prípadov na Slovensku pribúda a ročne zbytočne zomierajú stovky ľudí. Zároveň však upozornila, že populačný skríning nemusí byť najefektívnejší, keďže účasť na podobných skríningoch je nízka. Preto je veľmi dôležité identifikovať rizikové faktory ochorenia.
„Existuje populačný skríning a oportúnny skríning, ktorý sa robí napríklad pri rakovine hrubého čreva. Na populačný skríning ľudí pozýva zdravotná poisťovňa. Ukázal sa ako veľmi neefektívny. Pacienti sa oň mnohokrát nezaujímajú, nezúčastňujú sa a je to neefektívne aj finančne,“ poznamenala všeobecná lekárka. Dodala, že v časoch, keď existoval populačný skríning rakoviny hrubého čreva, účasť na ňom bola okolo 10 percent. Odkedy je oportúnny skríning, na ktorý pozývajú všeobecní lekári, na vyšetrenie prichádza 44 percent pozvaných pacientov. „Začnime tým, že budeme pozývať pacientov s vybranými rizikovými faktormi a keď budeme úspešní, postupne môžeme rozširovať skríning aj na iné skupiny obyvateľstva,“ navrhuje Monika Palušková.
Po skrátení cesty pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi volajú aj pneumológovia. „Potrebujeme dosiahnuť, aby pacient napríklad s dlhotrvajúcim kašľom mal v rámci ambulancie všeobecného lekára bez ohľadu na to, v akom regióne Slovenska lekára navštevuje, realizované potrebné vyšetrenia tak, aby bol následne odporučený k pneumológovi už so základnými vyšetreniami,“ hovorí Ivan Solovič, ktorý je primárom oddelenia pneumológie a ftizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy. Prax totiž ukazuje, že až 70 percent pacientov s pretrvávajúcim kašľom nemá realizovaný ani röntgen.
Mohlo by vás zajímat
„Navrhujeme, aby bol presne špecifikovaný postup pre lekárov, čo s takýmto pacientom robiť. Pacient s príznakmi, ako je napríklad dlhotrvajúci kašeľ, by na základe žiadanky od všeobecného lekára musel podstúpiť röntgen pľúc, pri asymptomatických pacientoch by zase mali byť jasne definované rizikové faktory, ktoré by všeobecný lekár sledoval u daného pacienta,“ hovorí Palušková. Zdôrazňuje, že by malo ísť o pilotný projekt a prvú fázu spolupráce. Štandardný postup stanoví správny obsah a rozsah zdravotnej starostlivosti v daných personálnych a finančných rámcoch. „Tento projekt je reálny a splniteľný, nielen v súlade s platnou legislatívou ale aj medzinárodnými odporúčaniami a, čo je veľmi podstatné, počíta s kapacitnými možnosťami ambulancií všeobecných lekárov a pneumológov,“ dodáva lekárka.
Aby pacient neblúdil v systéme
„Riziko úmrtia na rakovinu pľúc sa s každým oneskorením liečby o jeden mesiac zvyšuje o 10 percent. Naša iniciatíva môže na Slovensku zachrániť ročne desiatky životov,“ vyhlásil pneumológ Michal Šenitko. Palušková dodala, že najmä po pandémii Covid-19 prichádzajú pacienti s chronickými ochoreniami na vyšetrenia neskoro. Niektoré respiračné príznaky môžu pripisovať následkom covidovej infekcie. Ďalším problémom je blúdenie pacienta v systéme a veľké regionálne rozdiely v starostlivosti. V niektorých slovenských okresoch pneumológa nenájdete a v niektorých nie sú dokonca ani všeobecní lekári. „Okrem toho na Slovensku nemá niekoľko stotisíc občanov všeobecného lekára nie preto, že by sa k nemu nevedeli dostať, ale jednoducho ho nevyhľadali a nechcú,“ podotkla Monika Palušková.
Pritom všeobecný lekár je podľa nej ten, kto vidí, že na človeku je niečo iné ako zvyčajne. Pozná totiž svojich pacientov. Praktický lekár, ktorý zistí nejaký problém, má pacienta napríklad s chronickým kašľom poslať k pneumológovi. „Ak pacient fajčí viac ako 15 rokov jednu krabičku cigariet denne, z pohľadu pneumológov je rizikový. Mal by ho poslať rovno na CT a pacient už s výsledkami CT príde k špecialistovi,“ povedal Ivan Solovič. Pneumológ výsledky zhodnotí a navrhne ďalší postup. Cieľom je nádory zachytiť včas, v štádiu, keď ich možno úspešne operovať. „Chceme spustiť skríning, no nie paušálny, ale podľa vyhodnotenia rizikových kritérií. Pri určení týchto kritérií sa chceme pozrieť na to, aké používajú v iných krajinách,“ dodal Solovič aj s niekoľkými príkladmi, ako sú výskyt onkologických ochorení v rodine, fajčenie a vyšší vek.
„V skorých štádiách sa však príznaky nemusia prejaviť a mnohokrát problém odhalíme až pri vyšetreniach na iné ochorenia, prípadne pri úrazoch,“ vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Palušková. Na Slovensku je ročne evidovaných viac ako 3000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2000 úmrtí, pričom na rakovinu pľúc zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a hrubého čreva dokopy. Hoci starší ľudia majú vyššie riziko, choroba postihuje v nemalej miere aj ľudí v produktívnom veku. „Prvými príznakmi sú pretrvávajúci až chronický kašeľ, vykašliavanie s prímesou krvi, dýchavica, únava či bolesť na hrudníku,“ dopĺňa pneumológ Michal Šenitko. Tie pritom naznačujú už neskoršie štádium ochorenia. Priemerný čas na Slovensku, kým sa pacient dostane k liečbe od prvých symptómov, je viac ako 160 dní. Spolupráca pneumológov a praktických lekárov je podľa Šenitka veľmi dôležité aj preto, aby sa skríning dostal do povedomia ľudí.
V súvislosti s tým, že veľa pacientov je v nejakom štádiu rakoviny zachytených náhodne, pneumológ hovorí, že aj pre týchto pacientov by mal byť v nemocniciach vytvorený nejaký záchytný systém. V skorom štádiu je karcinóm pľúc ťažko identifikovateľný aj na röntgene pľúc a spoľahlivejšie ho odhalí CT. Keď rakovina postúpi do metastatického štádia, nedá sa liečiť chirurgicky. Metastázy sa podľa Šenitka najprv objavia v lymfatických uzlinách.
Stigma
Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 percent. Pri jeho včasnom záchyte sa táto miera zvyšuje na 60 percent. „Potrebujeme zvýšiť povedomie ľudí o rizikových faktoroch karcinómu pľúc, dbať na prevenciu a na skorý záchyt pacienta už u všeobecného lekára, ktorý ho môže včas poslať k pneumológovi s už zrealizovanými základnými vyšetreniami,“ uviedol predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Solovič. Podľa neho je problém v diagnostike niekedy aj to, že lekári pracujú nekoordinovane a nie vždy edekvátne využívajú elektronické nástroje. Tie by mohli predchádzať duplicitným vyšetreniam, napríklad ak to isté ako všeobecný lekár, vyšetruje revízny lekár zdravotnej poisťovne.
Ako sme uviedli, rizikové faktory rakoviny pľúc sú najmä fajčenie a vyšší vek. Tento karcinóm sa však stále častejšie objavuje aj u nefajčiarov a mladších generácií. „Diskutuje sa aj o enviromentálnych príčinách, napríklad o rizikách radiácie či varenia na otvorenom ohni,“ doplnil Šenitko. Pacienti s rakovinou pľúc sú podľa neho na Slovensku, ale aj v zahraničí, často stigmatizovaní. „Keď človek fajčí, hovoria mu, že si za to môže sám. Mnohí pacienti sa boja stigmatizácie, aj preto je dôležité ľudí edukovať o chorobách aj prevencii,“ hovorí. Taktiež majú strach zúčastňovať sa skríningov, pretože si povedia: „Radšej tam nepôjdem, lebo čo ak mi niečo nájdu.“ Problém však ignorovaním nezmizne.
Čo sa týka štandardného postupu pre skríning, respektíve výkon prevencie karcinómu pľúc, jeho prvá časť, pripravená rádiológmi, je dostupná na webe rezortu zdravotníctva.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
