Nová verejná minimálna sieť špecializovaných ambulancií ešte nie je hotová. Pôvodne sa predpokladalo, že nový normatív bude predstavený počas tohtoročného leta. Ambulantní poskytovatelia upozorňujú, že to predovšetkým zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Situáciu môžu čiastočne riešiť poisťovne, ktoré si sledujú nedostatkové regióny. Podľa ministerstva zdravotníctva sa v súčasnosti vyhodnocujú pripomienky.

Aktualizované o vyjadrenia ministerstva zdravotníctva.

Kým vlani prišlo k úprave verejnej minimálnej siete ambulancií všeobecných lekárov a pediatrov, na sieť pre špecializované ambulancie sa stále čaká. Pôvodne sa pritom predpokladalo, že nový normatív bude predstavený počas tohtoročného leta. Medzitým sa však viackrát zmenilo vedenie ministerstva zdravotníctva a tiež vláda. Pri sieti všeobecných lekárov sa zaviedlo kritérium dojazdu do ambulancie do 25 minút. Každý rok sa má sieť prehodnocovať.

Niečo podobné by pomohlo aj v prípade špecialistov, ktorých je v niektorých regiónoch Slovenska nedostatok. Zdravotnícky denník sa preto obrátil na samotný rezort zdravotníctva s otázkou, kedy bude sieť dokončená a uvedená do praxe. „V súčasnosti sa vyhodnocujú pripomienky, následne bude návrh predstavený a diskutovaný so zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Národným centrom zdravotníckych informácií. Návrh zároveň predstavíme a budeme o ňom diskutovať aj so zástupcami nemocníc, nakoľko sú v rámci nemocníc s poliklinikami dôležitým stakeholderom,“ uvádza komunikačný odbor rezortu.

Podľa ministerstva sieť ešte nie je hotová, pretože je potrebné pristupovať ku každej reforme veľmi detailne. „Prioritne sa v prvom kroku vytvorila sieť všeobecných lekárov. Následne po úspešnej realizácii prvého kroku sa pristúpilo k sieti špecializovanej ambulantnej starostlivosti,“ tvrdí.

Mohlo by vás zajímat

O stave minimálnej siete však nič nevedia poskytovatelia ambulantnej starostlivosti, ale ani zdravotné poisťovne. „Žiaľ, napriek naším opakovaným apelom na kompetentných na to, v akom štádiu sa momentálne nachádza reforma špecializovanej ambulantnej starostlivosti a s tým spojená príprava minimálnej siete, nevieme. Posledné stretnutie so zástupcami ministerstva zdravotníctva bolo ešte začiatkom tohto roka. Potom prišlo k viacerým personálnym zmenám na ministerstve a odvtedy nové informácie nemáme,“ hovorí Zdravotníckemu denníku výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.

Zdravotné poisťovne sa zase na príprave siete ani nepodieľali. „Ministerstvo zdravotníctva nás kontaktovalo pri príprave novej siete špecialistov len s požiadavkami na dáta a podklady,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) hovorí, že sa v prípade možností podieľa na tvorbe legislatívy len prostredníctvom pripomienkovania pripravovaných návrhov.

Doplácajú na to pacienti

Verejná minimálna sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je stanovená nariadením vlády z roku 2008. Obsahuje minimálny počet lekárov špecialistov v príslušnom medicínskom odbore a regióne, ktorých musí mať každá zdravotná poisťovňa zazmluvnených. Tie však už nezodpovedajú skutočnému dopytu pacientov po zdravotnej starostlivosti. Populácia starne, inak sa vyvíja aj chorobnosť a mení sa aj medicína. Preto je aj väčší dopyt napríklad po špecializovaných vyšetreniach alebo starostlivosti.

Ambulantní poskytovatelia hovoria, že to spôsobuje zhoršenú dostupnosť špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Napriek tomu, že je špecializovaných ambulancií stále väčší nedostatok a čakacie lehoty na vyšetrenie sa predlžujú nezriedka na niekoľko mesiacov, majú podľa Bedušovej mnohé nové ambulancie problém so zazmluvnením sa zdravotnými poisťovňami.

„Najmä VšZP často ako dôvod nepodpísania zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uvádza dostatočné pokrytie siete. Zároveň, kým neexistuje základný aktualizovaný popis minimálnej siete, ktorý by reflektoval súčasnú situáciu a dostupnosť, nie je možné nastaviť a rozšíriť dotačné schémy aj na podporu nových špecializovaných ambulancií. Súčasne zákonodarci bez reálnej znalosti špecializovanej siete, o ktorej podľa jej nedostupnosti v praxi vieme, že je absolútne nedostatočná, špecialistom bez konzultácie s nimi pridávajú kompetencie, čo poskytovateľov ešte viac zahlcuje a znižuje dostupnosť siete pre pacienta,“ zdôrazňuje riaditeľka ZAP.

VšZP tvrdí, že z vlastného rozhodnutia aktívne mapuje potreby svojich poistencov v danej oblasti a podľa toho rozhoduje o sieti svojich zmluvných poskytovateľov napríklad aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Štátna poisťovňa sa podľa svojich slov v určitých prípadoch riadi aktuálnou podobou minimálnej siete skôr orientačne.

Sieť si kontrolujú aj poisťovne

V niektorých krajinách si nedostatok ambulancií v regiónoch strážia zdravotné poisťovne. Čiastočne a na vlastnú päsť to robia aj poisťovne na Slovensku. „Súkromné zdravotné poisťovne sa v rámci svojich možností snažia sieť mapovať a jej rozširovanie podporujú aspoň tým, že na rozdiel od štátnej zdravotnej poisťovne neodmietajú žiadosti o zazmluvnenie nových ambulancií, prípadne so žiadosťou o spoluprácu oslovujú už existujúce nezmluvné ambulancie. O inej administratívnej alebo materiálnej podpore nevieme,“ uvádza Bedušová.

Samotné poisťovne hovoria, že situáciu monitorujú. „Situáciu poznáme a sledujeme, a ak vidíme, že v regióne je potrebné zazmluvniť nového lekára, je koho a má záujem, urobíme to,“ tvrdí Štepiansky.

Aj poisťovňa Union má podľa slov jej hovorkyne Kristíny Baluchovej „otvorenú a racionálnu“ politiku zazmluvňovania nových ambulantných špecialistov a neustále rozširuje svoju zmluvnú sieť o nových ambulantných špecialistov s prihliadnutím na potreby poistencov v jednotlivých regiónoch. „V zásade zazmluvňujeme každého ambulantného špecialitu, ktorý splní zákonom stanovené podmienky pre uzavretie zmluvy a predloží všetky potrebné podklady. S ohľadom na podnety našich poistencov takisto vyhodnocujeme rebríček nedostatkových odborností a v rámci úprav cenových podmienok pre jednotlivé odbornosti prihliadame aj na tento aspekt,“ hovorí Baluchová.

To, že aktuálny stav sa aktívne monitoruje, za seba tvrdí aj štátna poisťovňa s tým, že potom z toho vyvodzuje príslušné dôsledky v zmysle svojich kompetencií a možností. „VšZP sa v prvom rade usiluje, aby zdravotná starostlivosť bola pre jej poistencov maximálne dostupná a poskytovaná na najvyššej možnej medicínskej úrovni, bez ohľadu na región bydliska poistenca alebo inú odlišnosť,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa štátnej poisťovne Ivana Linetová.

„Základným problémom však zostáva celkovo nedostatočné financovanie sektoru zdravotníctva a obzvlášť toho ambulantného. Domnievame sa, že práve otázka finančného krytia je zodpovedná za to, že pôsobenie v ambulantnom sektore nie je pre zdravotníkov atraktívne,“ dodáva riaditeľka ZAP.

Podľa ministerstva zdravotníctva bude legislatívny návrh predložený do procesu, keď budú vyhodnotené pripomienky a návrh odkomunikovaný so všetkými stakeholdermi.

Miroslav Homola