Odmeňovanie zdravotníkov sa zlepšilo, problém vidia odborníci v neefektivite systému
Nemocničným lekárov sa platové podmienky zlepšili, ale všetko nie je len o peniazoch. Povedala to Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP), pri diskusii na Okrúhlom stole expertov, ktorý Zdravotnícky denník organizoval v Bratislave. „Keď dáte ľuďom peniaze v nefunkčnom systéme, všetky problémy nezmiznú,“ dodala.
Podľa prezidentky ZAP neexistujú také peniaze, ktoré by vyvážili prácu v personálnom nedostatku. „Stáva sa, že nemáme pacienta kam poslať, lebo chýbajú špecialisti, pár lekárov na oddelení v nemocnici stále dookola točí služby, lebo ich je málo, máme problémy v ambulantnej sieti,“ vymenovala Orosová.
Katalóg výkonov má 26 rokov
Michal Špaňár, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne, konštatoval, že odmeňovanie zdravotníkov už nie je problémom, aj keď peňazí nikdy nie je dosť. „Problémom je zúfalá neefektivita systému, ktorá odrádza mladých a schopných. Aj keby chceli robiť kvalitnú medicínu, majú na to veľmi zlé podmienky,“ povedal Špaňár.
Jaroslava Orosová si myslí, že Slovensku chýba stratégia na obnovu zdravotníckeho personálu, a to ako lekárov, tak i stredného personálu. Treba si podľa nej uvedomiť, že príprava lekára trvá asi 15 rokov a u sestier to tiež nie je oveľa menej. „Bohužiaľ sa to vôbec nezlepšuje a rozpadá sa nám sieť, rozpadá sa nám ambulantná sieť, pretože nedochádza ku generačnej obmene. V nemocniciach je ten problém podobný, aj keď došlo k zlepšeniu platových podmienok. Stále je však obrovský nedostatok personálu. Nemocnice máme, ale nemá v nich kto pracovať,“ poznamenala prezidentka ZAP.
O tom, že nedostatok zdravotníckeho personálu pôsobí demotivačne nielen v nemocniciach, ale i v ambulantnej sfére, je presvedčená aj Ema Míznerová z odbornej sekcie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva s názvom Mladí praktici Slovenska. „Mladí lekári neodchádzajú ani tak kvôli finančným podmienkach, hlavným problémom sú pracovné podmienky,“ potvrdila Míznerová.
Najpálčivejšou vecou sú podľa Orosovej určite financie a nejde len o zvýšenie platby za poistencov štátu. „Na Slovensku sú ambulantné výkony oceňované katalógom výkonov z roku 1997, takže má 26 rokov. Na novom katalógu výkonov sa stále pracuje a určite nebude spustený od 1. januára, ako sme dúfali. Problém vzniká v naceňovaní niektorých výkonov,“ priblížila Orosová, ktorá pracuje aj ako ambulantná lekárka.
Rezidenti majú pomáhať ambulanciám
Poznamenala, že ambulantní lekári vlastne ani nevedia, čo koľko reálne stojí. Nevedia určiť, koľko na čo potrebujú peňazí a teda ani nevedia, koľko z toho má dať štát. „Takže vlastne varíme z vody, čo je tragédia pre pacienta, pretože keď ochorie, vôbec sa nevie pripraviť na to, koľko ho to bude stáť. Sme v situácii, kedy pacienti musia platiť, pretože ambulantná sféra často nevie pokryť svoj chod. Peniaze, ktoré dostane od zdravotných poisťovní, nie sú dostatočné,“ potvrdila Orosová. Poznamenala, že treba nielen navýšiť financie v systéme, ale aj si povedať pravdu, koľko jednotlivé výkony stoja. Potom je potrebné urobiť prehľad v sieti poskytovateľov, teda ambulantnej dostupnosti. „Podľa ambulantnej siete starej desať rokov sa môže zdať, že máme ambulancií dostatok, ale ukazuje sa úplný opak,“ priznala prezidentka ZAP.
Posilnenie ambulantnej siete sa podľa nej nedá urobiť len finančne, ale treba urobiť aj ďalšie kroky. Napríklad uľahčiť mladému lekárovi fungovanie ambulancie, napríklad rýchlejšími odpismi či zastropovaním cien energie.
Mohlo by vás zajímat
Ambulantných lekárov trápi aj zmena rezidentského programu. „Vybudovali sme rezidentský program na pomoc ambulantnej sfére. Ale za pár rokov sa zmenil a degradoval a vlastne už vôbec nenapĺňa pôvodnú ideu rezidentného programu, ktorou bolo vychovávať lekárov pre ambulancie. Nešťastným zásahom do tohto programu nám bola zobratá možnosť zamestnať lekára a tak si vychovať nasledovníka,“ konštatoval v diskusii Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Všetko sa podľa neho prenieslo do nemocníc. Napriek tomu si myslí, že rezidentský program je dobrý, len ho treba znova vrátiť k pôvodnej myšlienke.
Pediater ešte dodal, že v nemocniciach chýbajú pacientske lôžka, na ktorých by sa medici učili. Nikto zo starších lekárov nemá čas sa im venovať a často chýba aj chuť. „Ťažko zlepšovať štúdium pri podobných podmienkach. Špecializačné programy trvajú zbytočne dlho. Napríklad v pediatrii trvá štyri roky, ale nedal by sa zvládnuť za tri roky pri vyššej kvalite?“ položil rečnícku otázku Matejka.
Množstvo študentov medicíny narastá
Ďalším problémom podľa neho je, že v nemocniciach bežne odďaľujú čas atestácie mladého lekára, vďaka čomu má nižšie platové ohodnotenie. „Pred 20 rokmi bola požiadavka čo najrýchlejšej atestácie, aby mladý lekár bol nástupcom starších kolegov a mohol samostatne pracovať. Dnes je to naopak a svoju rolu zohráva aj strach, že po atestácii hneď lekár odíde do zahraničia,“ dodal pediater.
Orosová potvrdila, že niektorí študenti odchádzajú prakticky hneď po promócii a mnohé zahraničné nemocnice už robia nábor študentov rovno na školách. „Teda asi nie je cestou zvýšiť počet študentov na lekárskych fakultách. Nemôžeme znižovať latku úrovne uchádzačov, na medicínu treba mať určité predpoklady, a ani školy nemajú veľa možností, ako zvládnuť viac študentov. Skôr treba hľadať cestu, ako si na Slovensku absolventov udržať,“ konštatovala prezidentka ZAP.
Ako pri diskusii poznamenal Martin Vlachynský, analytik INESS, pomer študentov medicíny k absolventom stredných škôl narástol takmer dvojnásobne, aj keď je pravdou, že celkovo počet mladých ľudí klesá. „Stále viac ľudí chce študovať lekárske vedy a medicínu. Samozrejme, počítam len Slovákov, nie zahraničných študentov,“ povedal analytik.
Pediater Matejka k tomu dodal, že ak je na našich lekárskych fakultách 48 percent študentov zo zahraničia, tak niekde musíme robiť chybu. Možno by podľa neho pomohlo znížiť množstvo zahraničných medikov a školám dofinancovať štúdium slovenských.
„Keď študent skočí vysokú školu a nastúpi do nemocnice, je tu ďalší problém. Riaditelia nemocníc sú tlačení k úsporám mzdových nákladov. Tie bežne tvoria až 90 percent z nákladov nemocníc. Riaditeľ proste nemá motiváciu zamestnávať lekárov. Veď koľko je inzerátov, v ktorých hľadajú nemocnice napríklad pediatra? Proste ich nepotrebujú, napriek tomu, že tvrdíme, že máme málo lekárov,“ uzavrel Matejka.
Jozef Brezovský
Jozef Brezovsky
