Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) začiatkom novembra vydala svoju každoročnú publikáciu z oblasti zdravia. Obsahuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v rôznych krajinách. Slovenské zdravotníctvo dosahuje v rámci tohto porovnania viacero nelichotivých prvenstiev. Napríklad patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života či také, v ktorých sa zvyšuje miera fajčenia.
OECD vo svojej pravidelnej publikácii zahŕňa zdravotný stav obyvateľstva, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje zdravotníctva. Popri analýze jednotlivých ukazovateľov sa venuje aj porovnaniu výkonnosti krajín a hlavným trendom. Publikácia vo všeobecnosti ukázala, že zdravotnícke systémy sú pod finančným tlakom.
Základné ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva tiež ukazujú, že spoločnosť sa ešte úplne nezotavila z pandémie a mnohí ľudia majú stále psychické a fyzické problémy. Predčasné úmrtia spôsobujú hlavne nezdravý životný štýl a nepriaznivé životné prostredie. Hlavnou príčinou mnohých chronických ochorení sú fajčenie, nadmerné požívanie alkoholu, nedostatok pohybu a obezita.
Pretrvávajú aj prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti aj napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Jej kvalita sa však zlepšuje z hľadiska bezpečnosti a účinnosti. Potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov má aj digitálne zdravotníctvo. Mnohé krajiny však na to nie sú pripravené.
Vo svete sa fajčí menej, na Slovensku viac
Slovensko v rámci porovnávania nedopadlo dobre. Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života. Je to menej ako 75 rokov a počas pandémie sa táto hodnota ešte znížila. Paradoxný je aj vývoj počtu fajčiarov. Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 percenta v roku 2011 na 15,9 percenta v roku 2021. Na Slovensku sa však zvýšila o dva percentuálne body.
Na druhej strane Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou krytia ambulantnej lekárskej starostlivosti z povinného poistného systému. Ide o viac ako 90 percent. Analýza ďalej ukázala, že farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 percent výdavkov na zdravie. Na Slovensku predstavovali výdavky na lieky viac ako 60 percent.
Výdavky na zdravotnícky tovar vrátane liekov v krajinách s nižšími príjmami pritom často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Napríklad pred dvomi rokmi predstavovali výdavky na zdravotnícke potreby na Slovensku približne 30 percent všetkých výdavkov na zdravie. Na druhej strane, výdavky na ambulantných poskytovateľov ostali v roku 2021 pod úrovňou 20 percent celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
V rámci porovnania sa od roku 2011 v krajine zvýšili aj čakacie lehoty. Na operáciu čakajú dlhšie aj v Slovinsku, Estónsku či Írsku. V rokoch 2019 až 2021 Slovenská republika tiež zaznamenala výrazný nárast úmrtnosti po akútnom infarkte myokardu. V rovnakom období došlo aj k výraznému zvýšeniu úmrtnosti na ischemickú cievnu mozgovú príhodu.
Rakovina a slabý skríning
Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien. Slovenská republika sa napriek tomu radí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu. V praxi nedosahuje ani 30 percent. Naproti tomu v Dánsku, Fínsku, Portugalsku a Švédsku až 80 percent alebo viac žien vo veku 50 až 69 rokov absolvuje pravidelnú preventívnu mamografiu. Spomedzi krajín OECD dokonca Slovenska patrilo v roku 2021 do skupiny krajín s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu. Je to zhruba 240 a viac úmrtí na 100-tisíc obyvateľov.
Slovensko zaostáva aj v rámci očkovania. Odporúčaný cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie je, že aspoň 75 percent ľudí vo veku 65 rokov a viac bude zaočkovaných proti sezónnej chrípke. V roku 2021 sa to podarilo dosiahnuť len Spojenému kráľovstvu (81 %), Južnej Kórei (80 %) a Dánsku či Írsku (75 %). Miera imunizácie na Slovensku nedosahovala ani 15 percent.
OECD sa pozrela aj na personálne kapacity jednotlivých krajín. Podľa výsledkov je hustota lekárov vo všeobecnosti vyššia v metropolitných regiónoch. V roku 2021 boli však rozdiely v hustote lekárov medzi metropolitnými a odľahlými regiónmi najväčšie v Litve, Lotyšsku a na Slovensku. Počet zdravotných sestier na tisíc obyvateľov za posledné desaťročie vzrástol takmer vo všetkých krajinách OECD. V troch krajinách vrátane Slovenskej republiky ich počet však v rokoch 2011 až 2021 dokonca mierne klesol.
Mnohé lekárske fakulty aj na Slovensku lákajú čoraz viac zahraničných študentov medicíny, často tým, že ponúkajú programy v angličtine. Vo väčšine prípadov však po ukončení štúdia v krajine nezostávajú.
Miroslav Homola
