Postup stanovený zákonom o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti bol do bodky splnený a posúdenie žiadosti Nemocnice Bory o zaradenie do tretej úrovne optimalizácie siete nemocníc (OSN) prešlo viacstupňovým procesom. Napríklad plnenie personálnych normatívov či iných povinných podmienok sa dokladalo až na úroveň pracovných zmlúv. Uviedol to investment manager spoločnosti Penta Hospitals Martin Krchňavý v reakcii na článok Zdravotníckeho denníka o tlačovej konferencii opozičných poslancov, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva zaradilo Nemocnicu Bory do siete nezákonne.

Spoločnosť Penta Hospitals sa ohradila voči týmto tvrdeniam poslancov. Krchňavý zdôraznil, že ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD) nekonala svojvoľne, ale rešpektovala rozhodnutie odvolacieho orgánu, teda Rady pre tvorbu siete. Táto rada bola personálne obsadená ešte predchádzajúcou vládou, teda dnešnou opozíciou.

„Keďže v prvostupňovom rozhodnutí ministerstva nebolo žiadosti Nemocnice Bory vyhovené a nemocnica bola podkategorizovaná do úrovne OSN 2, plne v zmysle zákona sa nemocnica odvolala na odvolací orgán, Radu pre tvorbu siete. Rada vec posúdila a rozhodla, že ministerstvo v prvostupňovom rozhodnutí postupovalo nezákonne,“ skonštatoval Krchňavý. 

Na utorkovej mimoriadnej schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková objasnila, prečo jej rezort rozhodol o zaradení Nemocnice Bory ako všeobecnej nemocnice tretej úrovne a Kardiocentra Agel ako špecializovanej nemocnice štvrtej úrovne. Potvrdila, že ministerstvo postupovalo v súlade s legislatívou schválenou počas jeho predchádzajúcich vedení a rešpektovalo rozhodnutie rady zloženej v tom čase. Tá je len poradným orgánom, jej rozhodnutie nie je podľa zákona záväzné a konečnú zodpovednosť zaň má ministerka, avšak ako povedal štátny tajomník rezortu Michal Štofko, Rada pre tvorbu siete bola vytvorená na to, aby sa akceptovali jej odborné stanoviská a nie je dôvod na to, aby ich ministerka ignorovala.

Počty ľudí nesedia

Jedným z argumentov opozičných poslancov proti zaradeniu Borov na úroveň 3 bolo, že v bratislavskej spádovej oblasti nežije 900-tisíc poistencov, teda počet, ktorý by si vyžadoval druhú nemocnicu tretej alebo vyššej úrovne (popri Univerzitnej nemocnici Bratislava). Ministerstvo v prvom kole vypočítalo pre Bratislavu spád len 780-tisíc poistencov. Ten však obsahuje iba ľudí s trvalým a prechodným bydliskom, navyše možno predpokladať, že spád sa bude zväčšovať v súvislosti s demografickým vývojom aj zrušením niektorých oddelení nemocníc v dôsledku ich optimalizácie.

Spoločnosť Penta Hospitals vysvetľuje, že ministerské vyhodnotenie siete nepočíta s poistencami ktorí v Bratislave svoje oficiálne bydlisko neuvádzajú, ale zdravotnú starostlivosť v meste čerpajú. Podľa minulého sčítania obyvateľov má takmer 122-tisíc ľudí, pracujúcich v bratislavskom kraji, bydlisko v inom slovenskom kraji. Tisícky Slovákov žijú v prihraničných oblastiach susedných krajín. Okrem ľudí dochádzajúcich do hlavného mesta za prácou je na Slovensku takmer 300-tisíc cudzincov s platným povolením na pobyt a väčšina z nich čerpá zdravotnú starostlivosť práve v Bratislave. „Sumárny počet ľudí, ktorých obvyklá adresa a miesto čerpania zdravotnej starostlivosti je Bratislava, tak vysoko presahuje 900-tisíc obyvateľov. V Bratislave to vytvára nutnosť dvoch nemocníc trojkovej úrovne v rámci OSN a spád Nemocnice Bory podstatne prevyšuje minimálnu hranicu 450-tisíc ľudí. Nejde o virtuálne čísla, keďže obrovský dopyt po komplexnej intervenčnej starostlivosti cítime od samotného otvorenia nemocnice,“ vyhlásil generálny riaditeľ Penta Hospitals Peter Lednický.

Mohlo by vás zajímat

Pôvodnú podmienku minimálneho spádu nespĺňajú ani niektoré štátne nemocnice, ktoré však boli aj tak zaradené do siete s vyšším stupňom už v prvom kole optimalizácie. „Ministerstvo dostatočne nevysvetlilo, prečo spády nezodpovedajú vyhodnoteniu siete v ich vlastnom dokumente,“  poukázal na parlamentnom výbore Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko). Aktuálny zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti tak určuje, že Bory ani ďalšie nemocnice nespĺňajú legislatívne požiadavky zaradenia na konkrétnu úroveň. Nejde len o minimálny spád, ale aj komplexnosť – teda, že nemocnica na určitej úrovni musí poskytovať presne určené medicínske programy.

Problém s personálom a programami?

Kritici poukazovali aj na to, že v Boroch je nedostatok personálu a v porovnaní s nemocnicami tretej úrovne má zariadenie o polovicu menej lekárov s atestáciou. Je podľa nich otázne, či dokáže zabezpečiť plynulý chod celej nemocnice vrátane urgentného príjmu, chirurgických a internistických úsekov a pôrodnice. Sieť nemocníc Penta Hospitals konštatuje, že nemocnica Bory spĺňa všetky personálne a materiálno-technické podmienky tak, ako to ukladá zákon a urgent či pôrodnica stabilne plnia svoju úlohu už niekoľko mesiacov. Zamestnanci do nemocnice prichádzajú postupne a podľa siete je logické, že má toľko odborného a podporného personálu, koľko v aktuálnom čase potrebuje. „Ak by bola zaradená do akejkoľvek nižšej úrovne, ako je úroveň 3, nemohla by realizovať zdravotnícke výkony, v ktorých je už dnes etablovaná. Napríklad robotickú chirurgiu pri náročných onkologických diagnózach. Bez zaradenia do adekvátnej úrovne by sa množstvo pacientov s náročnými diagnózami do Nemocnice Bory nedostalo, a tak by museli byť zaradení do dlhých čakacích listín u iných poskytovateľoch alebo cestovať za liečbou do zahraničia. A to rozhodne nie je v prospech pacienta,“ dodal generálny riaditeľ Penta Hospitals Lednický.

Nemocnica Bory neposkytuje povinné programy tretej úrovne, ako je pediatria či psychiatria. Krchňavý z Penta Hospitals ale oponuje, že žiadna nemocnica nedokáže byť úplne komplexná, preto existujú špecializované ústavy ako sú kardiologické, onkologické či endokrinologický. V rámci zákona o OSN sa počíta s takzvanými partnerskými nemocnicami, ktoré hlavnej nemocnici dopĺňajú na základe partnerskej zmluvy tie programy, ktoré hlavná nemocnica neplánuje budovať. Pre pediatriu má Nemocnica Bory partnerskú zmluvu s Národným ústavom detských chorôb. Čo sa týka psychiatrie, Penta Hospitals prevádzkuje viacero psychiatrických oddelení a podľa vlastných slov bola pripravená psychiatriu vybudovať aj v Nemocnici Bory. „Na žiadosť predchádzajúceho vedenia ministerstva, ktoré preferovalo sfunkčnenie už existujúcich psychiatrických lôžok Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v zmysle doplnenia potrebného lekárskeho a ošetrovateľského personálu, však Nemocnica Bory vstúpila do jednania s UNB, aby uzatvorili partnerskú zmluvu. Rolou Nemocnice Bory by mala byť pomoc pri zvýšení reálnych kapacít UNB v psychiatrii,“ tvrdí Penta Hospitals s tým, že stále sú pripravení aj vybudovať v Bratislave novú psychiatriu. 

Rozhodnutia majú byť transparentné

Počas mimoriadnej schôdze zdravotníckeho výboru, o ktorú požiadali opoziční poslanci, s ministerkou Zuzanou Dolinkovou a štátnym tajomníkom Michalom Štofkom riešili kategorizáciu Nemocnice Bory, ale aj Kardiocentra Agel v košickej Šaci. Poukazovali najmä na to, že ani počas predchádzajúcej vlády neboli zverejnené všetky rozhodnutia a dokumenty k OSN, ktoré stanovuje daný zákon.

„V prvom rade nám chýbali informácie, ktoré mali byť podľa zákona povinne zverejnené na webe ministerstva. Až po našej minulotýždňovej tlačovej besede ministerstvo zverejnilo prvú zápisnicu zo zasadania Rady pre tvorbu siete. Ale treba aj ďalšie dokumenty, najmä metodiku vyhodnocovania siete,“ povedal exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko). V čase prijatia tohto zákona už ministrom nebol.

Predseda výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) kontroval, že metodiku vyhodnocovania siete mali pripraviť predchádzajúce vládne garnitúry. V čase prijatia zákona o kategorizácii rezortu šéfovali ministri za hnutie Slovensko, respektíve OĽANO. Ani úradnícka vláda podľa poslancov nezverejňovala všetky potrebné dokumenty. Štátny tajomník Štofko prisľúbil, že rezort bude transparentne zverejňovať všetky rozhodnutia a námietky a spätne zverejní aj dokumenty predchádzajúcej garnitúry. Oskar Dvořák na schôdzi predložil uznesenie, v ktorom výbor žiada zverejniť na webe ministerstva zdravotníctva všetky dokumenty určené v zákone a vyhodnotenie zaradenia nemocníc do siete. Poslanci uznesenie neprijali, vraj pre jeho formálne nedostatky, nejasnosť toho, ktoré informácie rezort môže a nemôže zverejniť, či preto, lebo Dolinková je vo svojej funkcii krátko. Predseda výboru Baláž ale požiadal ministerku a štátneho tajomníka o to, aby rozhodnutia a dokumenty zverejnili.

Taktiež by sa mala v zákone presne určiť definícia spádu. Dolinková a Štofko potvrdili, že to bude prioritou ministerstva. Opozičná poslankyňa Jana Bittó Cigániková (Sloboda a Solidarita) v súvislosti so zaradením Borov povedala, že si myslí, že jej opoziční kolegovia robia veľa kriku pre nič: „Pripadá mi to ako boj medzi súkromníkmi a štátom. Ak máme funkčnú nemocnicu, prečo ju nezaradiť.“ Tiež načrtla, že zlyhania predchádzajúcich vlád sa hádžu na nové ministerstvo.

Nerozumie však tomu, prečo by v Košiciach mali byť dve kardiocentrá (Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb aj Kardiocentrum Agel Šaca), keď na severe ani juhu Slovenska nie je žiadne. Konkurenčná súťaž je výhodná pre pacienta, ktorému to môže zabezpečiť lepšiu starostlivosť, ale Peter Stachura (Kresťanskodemokratické hnutie) podotkol, že Slovensko nemá dosť finančných a personálnych zdrojov na to, aby v regióne, ktorý je už saturovaný, vznikla ďalšia rovnako zameraná špecializovaná nemocnica. „Pokiaľ v sieti chýba miesto a príde súkromný kapitál, pacientovi to pomôže, ale takto sa oňho budú len naťahovať a predbiehať sa vo výkonoch,“ tvrdí Stachura. Ak pôjdu financie do kardiocentra v Košiciach, podľa neho nebude môcť vzniknúť v Martine, kde by ho bolo treba viac.

Lucia Hakszer