Poslanci zdravotníckeho výboru v slovenskom parlamente sa v utorok hlasovali o tom, či odporúčajú v pléne schváliť programové vyhlásenie vlády a vysloviť jej dôveru. Zo štrnástich poslancov výboru boli siedmi za, dvaja proti, dvaja sa zdržali a traja sa schôdze nezúčastnili.

Zdravotnícku časť programového vyhlásenia (informovali sme o nej tu) poslancom predstavili ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) a štátny tajomník Michal Štofko.

Dolinková zopakovala, že základnými piliermi programového vyhlásenia v oblasti zdravotníctva sú zabezpečenie dostupného a kvalitného zdravotníctva pre pacienta, stabilizácia personálu, predvídateľné financovanie, prevencia, investície do výstavby a rekonštrukcie nemocníc. Deklarovala, že jej rezort sa v spolupráci s ďalšími ministerstvami ďalej chce zamerať na predstavenie vízie zdravotníctva, ale aj vedy a inovácií, na digitalizáciu a debyrokratizáciu zdravotníctva.

„Ako sme hovorili už počas kampane, naším cieľom je odpolitizovať zdravotníctvo a pokračovať v projektoch, ktoré boli dobre naštartované,“ povedala ministerka. Dúfa, že zdravotnícky program vlády získa aj podporu opozičných strán, pretože v ňom „nie je nič, čo by nemalo byť priechodné.“

Vláda nadviaže na nachystané projekty

Opoziční poslanci na schôdzi výboru kritizovali práve vágnosť a nekonkrétnosť programového vyhlásenia. Štátny tajomník Michal Štofko, ktorý v minulosti na ministerstve pracoval ako analytik, upresnil, že dokument je písaný vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych cieľov, pretože konkrétne kroky a opatrenia chce ministerstvo robiť v spolupráci s profesijnými komorami, asociáciami zdravotníckych pracovníkov, odbornými spoločnosťami a samosprávami. „V programovom vyhlásení sú definované jasné parametre a štruktúra toho, ako chceme postupovať. Jednotlivé ciele si ešte rozpracujeme do detailnejších celkov a definujeme míľniky pre napĺňanie vytýčených cieľov,“ tvrdí Štofko.

Dodal, že treba zmeniť aj organizáciu ministerstva, pretože má viacero sekcií a odborov, ktoré sú dupliciné. Iné zase zastrešujú priveľa agendy. „Chceme oddeliť operatívne a projektové sekcie,“ hovorí. Cieľom má byť, aby sa rezort dokázal naraz venovať akútnym problémom aj dlhodobým plánom. Z krátkodobého hľadiska je podľa neho dôležitá personálna stabilizácia či transparentnosť, teda napríklad zverejňovanie dokumentov, ktoré sa týkajú nákupov, výberových konaní a podobne.

Mohlo by vás zajímat

Dlhodobo chce rezort v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť stratégiu ľudských zdrojov v zdravotníctve, lepšie financovanie vysokých škôl, aby z nich vychádzalo viac slovenských zdravotníkov, či upraviť rezidentský program.

Ako sme informovali, vláda plánuje rozšíriť preventívne skríningové programy o skríning rakoviny pľúc, žalúdka a prostaty a tiež posilniť existujúce programy. „Chceme sa poučiť v Českej republike, kde majú napríklad krajských skríningových koordinátorov,“ poznamenal Štofko. Doplnil, že ľudí chcú viesť k starostlivosti o svoje zdravie prostredníctvom motivácie, nie represie.

V oblasti financovania zdravotníctva chce ministerstvo zdravotníctva zriadiť rozpočtovú radu, ktorá bude reagovať na daňové a odvodové makroprognózy ministerstva financií. „Budeme nadväzovať na veci, ktoré už boli pripravené aj za predchádzajúcich vlád,“ povedal štátny tajomník s tým, že ide o reformu nemocníc,  ale aj koncepcie v ambulantnom sektore a projekty týkajúce sa verejného zdravia a prevencie.

Viaceré problémy vôbec nerieši

Poslanec zdravotníckeho výboru Peter Stachura (Kresťanskodemokratické hnutie) si myslí, že programové vyhlásenie je šité horúcou ihlou a priveľmi všeobecné. K návrhu rozpočtovej rady poznamenal, že treba dobre premyslieť jej zloženie a organizáciu, aby nebola len formálna, ale mala naozajstné výsledky.

„Čo sa týka skríningu, treba mať spracovanú cestu pacienta, aby bolo jasné, kam má v zdravotníckom systéme smerovať, ak bude pozitívny,“ podotkol Stachura. Načrtol tiež otázku nového katalógu výkonov, v ktorom treba definovať, ktoré budú hradené z verejného zdravotného poistenia a ktoré nie. „Veľa výkonov totiž nie je krytých financiami. Ale neviem, či bude politická vôľa to urobiť,“ dodal.

Okrem toho mu v programovom vyhlásení chýba akcent na štandardy, ktoré zabezpečia kvalitu zdravotnej starostlivosti, nielen jej dostupnosť, či zásadné zmeny v tom, prečo zdravotníci zo Slovenska odchádzajú – teda problémy vo vzdelávaní, ale najmä v pracovnom prostredí v zdravotníckych zariadeniach.

Ocenil snahu o pokračovanie v naštartovaných reformách, ale zároveň sa pýta: „Čo bude z Rázsochami? (pôvodne zamýšľaná národná nemocnica v Bratislave, poznámka redakcie) Investovalo sa tam veľa peňazí, ale v celom programovom vyhlásení o nich nie je žiadna zmienka.“

Aj Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) a Marek Krajčí (Slovensko) tvrdia, že otázke novej nemocnice v Bratislave by mala byť venovaná väčšia pozornosť. Krajčí doplnil, že ak strana Hlas prezentuje, že chce silný štát, ktorý pomôže ľuďom, musí aj v zdravotníctve zabezpečiť férovú súťaž, a štát nesmie byť silný len ako regulátor, ale aj ako poskytovateľ služieb, aby si zdravotnú starostlivosť mohli dovoliť naozaj všetci.

Dvořákovi v programovom vyhlásení chýba plán ministerstva k ambulantných pohotovostiam, ktoré boli pred voľbami veľkou témou, keď z nich lekári vypovedali služby. Ďalej jasne stanovená výška platby za poistencov štátu, aby bolo jasné, koľko peňazí pôjde do zdravotníctva budúci rok, a tiež jasná podpora očkovania a boja proti hoaxom a dezinformáciám, ktoré sa objavili nielen v covidovej pandémii. Tiež podotkol, že ministerstvo vnútra má vo svojej časti programového vyhlásenia veľké plány na rozvoj bratislavskej Nemocnice svätého Michala, ktorá patrí tomuto rezortu, no mali by byť nejako koordinované s ministerstvom zdravotníctva.

Čo bude s nemocnicami?

„Do konca tohto roka by mala byť predložená do parlamentu legislatíva k centrálnemu riadeniu nemocníc, na ktorú je viazaný plán obnovy. Čo sa teda bude diať?“ nadhodil Dvořák ďalšiu vec, ktorá v programovom vyhlásení vlády chýba. Ministerka Dolinková mu odpovedala, že momentálne je v procese vnútrorezotného pripomienkového konania a bude na ňu tlačiť. Zopakovala, že programové vyhlásenie je vágne, pretože o jednotlivých opatreniach chce hovoriť s rôznymi aktérmi v zdravotníctve. „Čo sa týka ambulantných pohotovostných služieb, pediatri stiahli výpovede a dohodli sme sa s nimi na pokračovaní reformy. Chcem sa ešte rozprávať so všetkými stakeholdermi, ako by si to predstavovali,“ tvrdí.

„Už sme tu mali viacero reforiem, ale s akým výsledkom? Dôležité je, aby sme ich dokázali odpočtovať a naozaj sme videli, čo sme dokázali splniť,“ hovorí o potrebe definovania míľnikov, ktoré spomínal aj jej štátny tajomník. Čo sa týka novej národnej nemocnice, ktorá bola pôvodne zamýšľaná na Rázsochách, vyhlásila, že úmyselne zatiaľ nie je rozhodnuté o konkrétnej lokalite, pretože o tom musí rozhodnúť vláda a malo by sa vychádzať z auditu medicínskeho plánu v rámci celej Bratislavy. Viacerí aktéri totiž hovoria, že Rázsochy, ktoré sa nachádzajú na krajnom západe mesta so zlým dopravným napojením, navyše neďaleko novej nemocnice Bory, nie sú vhodnou lokalitou, ale lepšie by bolo veľkú univerzitnú nemocnicu umiestniť na východe Bratislavy.

Lucia Hakszer