Slovensko od začiatku januára budúceho roka spúšťa takzvaný DRG systém, ktorý je možné využiť aj ako úhradový mechanizmus. Slovenské zdravotníctvo by mohlo do roku 2030 aj vďaka tomu ušetriť takmer pol miliardy eur. Najväčšou prekážkou pri jeho zavedení do reálnej praxe bola chýbajúca legislatíva. Systém sa má ešte v ďalších rokoch vylepšovať.
Od začiatku budúceho roka sa do slovenského zdravotníctva celoplošne zavádza takzvaný systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG). Vyplýva to zo zverejneného odborného usmernenia ministerstva zdravotníctva na vykonávanie úhrad podľa tohto klasifikačného systému. Do ústavnej zdravotnej starostlivosti by mal priniesť transparentnosť a rovnaké platby od zdravotných poisťovní poskytovateľom pri vybraných skupinách diagnóz.
Nebude slúžiť len na vykazovanie, ale spúšťa sa po častiach aj ako úhradový mechanizmus. V praxi to znamená, že tento systém určí presnú výšku platby nemocniciam za hospitalizačný prípad, ktorá zohľadňuje finančnú náročnosť hospitalizácie cez relatívnu váhu, ale zároveň aj objem disponibilných zdrojov v ústavnej zdravotnej starostlivosti cez základnú sadzbu. Systém tak v praxi slúži aj na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta.
Chýbal právny predpis
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) uviedol, že zavedenie systému vníma ako prvý krok v tvorbe pravidiel, ktoré zavedú do systému verejného zdravotného poistenia prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť. „Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformujú finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami,“ zhrnula predsedníčka úradu Renáta Bláhová.
Úrad zverejnil výsledky analýzy, ktorá potvrdila chýbajúcu transparentnosť a nerovné platby nemocniciam od zdravotných poisťovní v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na tento problém opakovane upozorňoval aj Útvar hodnoty za peniaze.
Na absenciu systému tiež upozorňoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Podľa národných kontrolórov bola najväčšou prekážkou pri zavedení DRG systému do reálnej praxe chýbajúca legislatíva, ktorá by zaviazala zdravotné poisťovne aj nemocnice povinne používať systém pri uzatváraní zmlúv a uhrádzaní zdravotnej starostlivosti.
Absenciu dostatočných pravidiel v systéme verejného zdravotného poistenia si si podľa ÚDZS zjavne uvedomovala aj úradnícka vláda, ktorá mala zavedenie zavedenie DRG systému ako platobného mechanizmu pre nemocnice v programovom vyhlásení. Medzičasom ju už vystriedala nová vláda po predčasných parlamentných voľbách.
Systém sa bude zlepšovať
Slovenské zdravotníctvo by mohlo podľa národných kontrolórov do roku 2030 aj vďaka systému DRG ušetriť takmer pol miliardy eur. Odborníci ale upozorňujú, že v princípe ide len účtovný systém, ktorý nevyrobí nové zdroje pre nemocnice, len zmení spôsob ich rozpočítania. Peniaze navyše, ktoré slovenské nemocnice potrebujú, budú musieť pritiecť cez štátny rozpočet.
Systém pritom doteraz fungoval dobrovoľne. Napríklad pri analýze NKÚ ho používalo 87 zo 187 nemocníc. To, že ho nemá viac zariadení kontrolóri pripisovali častým personálnym výmenám na pozícii projektového manažéra nemocnice a vo vedení ÚDZS, ktorý v rokoch 2011 až 2020 zodpovedal za implementáciu systému.
Systém bude zatiaľ fungovať pre tri skupiny diagnóz. Malo by ísť o pôrody, muskuloskeletálne a kardiovaskulárne zákroky. V najbližších rokoch ho tak čaká pridávanie ďalších vhodných diagnóz, určenie ekonomicky oprávnených nákladov, riešenie otázky diferenciácie základných sadzieb medzi poskytovateľmi a v neposlednom rade riešenie zostávajúcej časti rozpočtov.
Proces zavádzania DRG ako úhradového mechanizmu trval 13 rokov a Slovensko ho zavádza ako posledná krajina Európskej únie (EÚ).
Miroslav Homola
