Verejné výdavky na slovenské zdravotníctvo do roku 2030 značne stúpnu. Štát ale zrejme nebude mať dostatok zdrojov na to, aby túto zmenu kryl. Dodatočné financovanie sa tak bude musieť posilniť väčšou spoluúčasťou pacientov, pripoistením a prítokom súkromného kapitálu. Vo svojej analýze na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
V nasledujúcich rokoch bude Slovensko a ďalšie európske štáty čeliť rastúcim výdavkom spätým so starnutím obyvateľstva a menšiemu počtu ekonomicky aktívnych platcov odvodov. Zároveň nastáva zdražovania štátnych dlhov, čo bude komplikovať možnosť financovať tieto výdavky na úver. V nasledujúcich rokoch sa ta bude musieť zmeniť financovanie zdravotníctva.
Politické vedenie môže zvyšujúce sa náklady kryť cez škrty, alebo zvýšiť dane či odvody. Podľa analytikov. je však aj vzhľadom k zlému stavu verejných financií rýchlejší rast toku verejných zdrojov do zdravotníctva v najbližších rokoch veľmi otázny. Vyriešiť by to mohol príjel súkromných peňazí v podobe väčšej spoluúčasti pacientov, pripoistenia a prítoku súkromného kapitálu.
Miliardy eur navyše
Analytici z INESS vypočítali základný scenár vývoja výdavkov Slovenska na zdravotníctvo do roku 2030 na základe extrapolácie doterajších výdavkov. Tie by mohli stúpnuť od od 4,89 miliardy eur do 11,11 miliardy eur. „Ide samozrejme o odhady a skutočné čísla sa budú líšiť. Všetky scenáre však predpovedajú značný nárast verejných výdavkov na zdravotníctvo,“ upozorňuje inštitút.
Výpočet v krátkodobej predikcii je založený na dátach Eurostatu a ministerstva financií v období 2012-2025. Podľa tohto scenára budú verejné výdavky na zdravotníctvo na Slovensku v roku 2030 predstavovať 6,39 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a HDP dosiahne hodnotu 151,5 miliardy eur. Nominálne výdavky na zdravotníctvo teda budú podľa tohto základného scenára v roku 2030 predstavovať 9,68 miliardy eur.
„Aj v najmenej nákladnom zo scenárov by Slovensko v roku 2030 na zdravotníctvo vynaložilo o približne 310 miliónov eur viac, ako je v prípade odhadu na základe doterajšieho vývoja výdavkov a HDP. Kumulatívne dodatočné výdavky by v období od roku 2024 do roku 2030 dosiahli výšku až necelých päť miliárd eur. V najdrahšom scenári by kumulatívny rozdiel za obdobie 2024 až 2030 činil až 11,1 miliardy eur,“ upozorňujú analytici.
V. dlhodobejšom horizonte budú výdavky ešte vyššie. Podľa vývoja výšky výdavkov na zdravotníctvo ako podielu HDP v období rokov 2012 až 2019 by v roku 2070 dosiahli výdavky na zdravotníctvo 8,06 percenta HDP. Zo sumy 186,5 miliardy eur tento podiel predstavuje 15 miliárd eur.
Zavedenie pripoistenia
Odborníci z INESS už pritom upozornili, že slovenské zdravotníctvo potrebuje reformu financovania. Zmena by mala podľa nich smerovať k viaczdrojovému financovaniu, ktoré budú tvoriť verejné zdroje, spoluúčasť, pripoistenie či súkromný kapitál. Systém tiež musí byť stabilný a predvídateľný.
„Nevyhnutné je budovanie rezerv na úrovni poisťovní aj poskytovateľov. Toto bude možné po lepšom zadefinovaní nároku. V rozpočte sa musí objaviť aj položka odpisov celého sektora. Poskytovatelia musia mať šancu zabojovať o potrebné zdroje, ale systém nemôže automaticky preplatiť akékoľvek náklady, ktoré sa v ňom vyskytnú,“ tvrdia analytici.
Verejný rozpočet s deficitmi a starnutím obyvateľov tiež bude mať obmedzené možnosti na zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo. Podľa analytikov preto musí štát otvoriť prístup novým poskytovateľom, outsourcingu prevádzok nemocníc či vstup nových investorov cez predaj Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Zdravonté poistenie by malo podľa INESS fungovať ako skutočný produkt. Mala by sa teda umožniť tvorba miery spoluúčasti a aktívnej práce s poistencami napríklad vo forme viazanosti, bonusov a malusov či skupinových produktov. „Veľkou prekážkou v súčasnom systéme je dominantné postavenie a politický vplyv na štátnu poisťovňu. Štát v tejto poisťovni postupne topí kapitál, ktorý by mohol využiť lepšie, a pacient z toho nemá žiaden prínos,“ dodáva inštitút.
Miroslav Homola
