Na Slovensku sú často nedostupné už aj lacné generické lieky. Ceny vstupných surovín kontinuálne rastú a náklady na výrobu a transport liekov sa zvyšujú. Je to tak na celom svete, avšak na Slovensku sa napriek tomu naďalej znižujú ceny generických a biosimilárnych liekov. Pri súčasných nízkych cenách však výrobcovia nedokážu na trh lieky dodávať, keďže ich výdavky na suroviny aj distribúciu liekov stúpajú.

Spôsobuje to, okrem iných príčin, že v krajine chýba čoraz viac liekov. Pritom aj kratšie výpadky v ich dostupnosti môžu mať zásadný vplyv na životy a zdravie pacientov. Podľa farmaceutov chýbajú liečivá prierezovo zo všetkých terapeutických skupín, napríklad lieky na cukrovku, vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia, arytmie, astmu, ale aj na onkologické ochorenia či psychiatrické ochorenia. Problém nastáva najmä vtedy, keď nedostatkový liek nemá dostupnú rovnocennú alternatívu. O možných riešeniach situácie diskutovali farmaceuti, výrobcovia liekov, analytici, ale aj pacienti na stretnutí Fóra expertov v Bratislave.

Pacienti sa nedostanú k bežným liekom

V súčasnosti už niektoré lieky chýbajú aj kvôli nízkej úradne určenej cene. V okolitých krajinách sa pritom dajú zohnať len o pár eur drahšie. Rozmáha sa tak lieková turistika a ľudia chodia kupovať lieky do susedných krajín. To však nie je také jednoduché pre každého, zvlášť ak býva ďaleko od hraníc. „Mnohí pacienti sa pýtajú, prečo si nemôžu pár eur priplatiť a liek si vyzdvihnúť na Slovensku,“ hovorí o svojich skúsenostiach viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Miroslava Snopková. „Aktuálne v lekárňach riešime nedostupnosť liekov, ktoré stoja do 10 eur, niektoré aj pod 1 euro,“ poukazuje. Vedie to k nespokojnosti pacientov, zlyhávaniu ich liečby a tým pádom aj zvýšenej záťaži lekární.

„Medzinárodný prieskum potvrdzuje, že európsky lekárnik venuje v priemere okolo 6 a pol hodiny týždenne tomu, že zháňa pre pacientov nedostatkové lieky,“ pripomenula Snopková. Paradoxné je podľa nej to, že po reforme liekovej legislatívy je v niektorých prípadoch skôr možné pre pacienta zabezpečiť náročnú, inovatívnu liečbu ako liečbu najčastejších diagnóz bežnými liekmi s cenou v jednotkách až desiatkach eur.

„Často nemáme bežné lieky na sklade a objednávame ich až keď pacient prinesie lekársky predpis cez emergentný systém ISMOL (Informačný systém na mimoriadne objednávanie liekov) alebo takzvanú A3 žiadosť,“ povedala farmaceutka. Ak však má liek podanú žiadosť na vyradenie z kategorizácie, lekárnik ho nevie objednať ani cez ISMOL a pacient sa k nemu nedostane. „Prehľady počtov podaných žiadostí ukazujú, že mnohí sa pacienti sa v nejakom čase nevedia dostať k svojím liekom, ale lekárnici nemajú žiadny systém, vďaka ktorému by ich vedeli informovať, kedy budú dostupné. Každá druhá žiadosť je podaná len preto, že dôvod nedostatkovosti liekov stále pretrváva,“ skonštatovala Miroslava Snopková. Dodala, že lekárnici často dostávajú informácie o nedostatku liekov bez akéhokoľvek kontextu a proces je neprehľadný.

Žiadosti podané cez ISMOL sú verejne dostupné na portáli rezortu zdravotníctva. Viceprezidentka SLeK uviedla, že len minulý týždeň bolo podaných 48 žiadostí o nedostatkové lieky.

Mohlo by vás zajímat

Neatraktívny trh

Expert na farmakoekonomiku Tomáš Tesař z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského upozornil, že systém musí byť cenovo udržateľný a legislatívu treba zmeniť, aby na trh prichádzalo viac generických a biologicky podobných liekov. „Problém pre pacientov však bude, pokiaľ dôjde k zvýšeniu cien, ale nie úhrady z verejného zdravotného poistenia,“ upozornil Tesař. V tom prípade by mohli lieky pre pacientov zdražieť, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar však na otázku Zdravotníckeho denníka, čo majú v tom prípade pacienti robiť, povedal, že aby ceny neboli likvidačné, v zdravotných poisťovniach existuje inštitút preplácania doplatku pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Poisťovne každý štvrťrok vracajú ľuďom so zdravotným postihnutím alebo dôchodcom doplatky vo výške najnižšieho doplatku v danej liekovej skupine. „Okrem toho je lekárnik pri nákupe liekov povinný informovať pacienta, že existuje lacnejšia alternatíva. Mal by mu to povedať aj ošetrujúci lekár,“ pripomenul Zachar.

Slovensko podľa analytika patrí medzi krajiny s najvyššou cenovou reguláciou liekov v Európskej únii a najnižšími úradne určenými cenami liekov. Tie sa tvoria referencovaním, teda podľa cien troch najlacnejších liekov v únii. Odvrátenou stranou je nedostupnosť niektorých liekov na slovenskom trhu, ktorý je pre výrobcov liekov menej atraktívny ako v okolitých krajinách. Slovenský systém medzinárodného referencovania cien liekov navyše nedovoľuje raz referencovanú cenu lieku zvyšovať, môže ju len znižovať. Ale odborníci upozorňujú, že donekonečna sa cena znižovať nedá. Legislatíva neberie do úvahy, že do hry môže vstúpiť zvýšenie nákladov na balenie, ľudské zdroje, účinnú látku lieku alebo logistiku.

Projekt Európskej integrovanej databázy informácií o cenách (EURIPID) vydal odporúčanie, že ceny generických a biosimilárnych liekoch sa nemajú tvoriť referencovaním. Podľa slovenských expertov treba začať tým, že štát prehodnotí, či stále treba cenotvorbu tak prísne regulovať. Najmä keď už je na trhu veľa generických liekov.

Lacné lieky už nebudú

„Chceme komunikovať bez zbytočných vášní a neznepokojovať pacientov, ale niekedy je to ťažké,“ povedal na margo zníženej dostupnosti liekov viceprezident Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Dominik Tomek. „Vieme, že dôvody nie sú len v slovenskej legislatíve, ale mnohí pacienti sú vystrašení. Vypadávajú už aj lacné lieky. Preto si myslíme, že by bolo treba mať niečo ako národnú stratégiu pre zabezpečenie kontinuálnych dodávok minimálne esenciálnych liekov,“ tvrdí Tomek. Podotkol, že problém by nemal byť na pleciach pacientov alebo predajcov liekov, ale tejto problematike by mala venovať skutočnú pozornosť vláda.

Dušan Zachar hovorí, že pri správnom a intenzívnejšom využívaní generík by mohli byť na Slovensku celkovo lacnejšie lieky, tak ako je to napríklad v Nemecku. Analytik vo svojom hodnotení programového vyhlásenia vlády uviedol, že v dokumente ho potešila zmienka o zavedení motivačných mechanizmov pre vstup generických a biosimilárnych liekov na slovenský trh, avšak nie je z neho jasné, čo si pod tými motiváciami predstaviť.

O chýbajúcich liekoch v rôznych liekových skupinách farmaceutka Snopková hovorí, že keď vypadne jeden výrobca, začne sa reťazenie. Fórum expertov uvažovalo o nedostatkovosti liekov a riešeniach, ktoré na Slovensku existujú alebo by sa dali zaviesť. Ich implementácia však môže trvať niekoľko rokov. Podobne je to s riešeniami na medzinárodnej úrovni, o ktorých sa intenzívne diskutuje aj na pôde Európskej komisie. Tá prijala farmaceutickú stratégiu pre riešenie nedostatkovosti liekov.

Dominik Tomek hovorí, že ľudia sa musia pripraviť na to, že lacné lieky už nebudú. Podľa neho platíme za minulú politiku lacných liekov. Apeluje na ľudí, najmä seniorov, chronických pacientov a ich blízkych príbuzných, aby sa dali očkovať a ochoreniam predchádzali. Zdravotnícky denník o vyjadrenie požiadal aj ministerstvo zdravotníctva. Reagovalo, že na to, aby bol slovenský trh atraktívnejší pre výrobcov a dodávateľov liekov, by bolo potrebné vykonať v systéme súbor opatrení. „Ministerstvo zdravotníctva už zaviedlo niektoré opatrenia, ako je napríklad inštitút osobitnej cenovej regulácie. Výrobca má možnosť požiadať o navýšenie ceny po preukázaní okolností, ktoré ho k takémuto navýšeniu ceny oprávňujú,“ uviedol rezort s tým, že takouto okolnosťou je napríklad zvýšenie výrobných nákladov. Nejde však o systémové riešenie.

Lucia Hakszer