Lekárky na materskej nemôžu nechať ambulanciu dlhodobo zatvorenú, náhradu hľadajú ťažko. Rezort zdravotníctva s tým zatiaľ nič neurobí
Keď lekár prevádzkuje vlastnú ambulanciu, musí počítať aj s tým, že v nevyhnutných prípadoch potrebuje za seba nájsť náhradu. Ide napríklad o obdobia, kedy je sám chorý. Týka sa to aj lekárok, ktoré chcú odísť na materskú a potom rodičovskú dovolenku. Mnohé z nich sa však do práce vracajú pár týždňov po pôrode, pretože za seba nevedia nájsť zastupujúceho kolegu či kolegyňu. Ambulancia totiž môže byť mimo prevádzky len určitý čas. Ministerstvo zdravotníctva tento problém zrejme riešiť nebude.
Ambulantní lekári, ktorí prevádzkujú vlastnú prax, majú zo zákona aj rôzne povinnosti. Slovenská legislatíva im napríklad ukladá povinnosť nájsť za seba náhradu v čase, keď nemôžu ordinovať. Ambulancia totiž nemôže byť zatvorená dlhodobo. Vzhľadom na to, že sa slovenské zdravotníctvo už dlhodobo pasuje aj s nedostatkom ambulantných lekárov, môže to byť pre niektorých poskytovateľov problém. Život to komplikuje aj lekárkam, ktoré sa chystajú na materskú a potom rodičovskú dovolenku. Materská totiž trvá spravidla šesť mesiacov a rodičovská ďalšieho dva a pol roka.
Na tento problém upozornila aj lekárka a členka predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Monika Kolejáková. „Tretie dieťa sa mi narodilo v čase, keď som už mala vlastnú ambulanciu. Po šiestich týždňoch materskej som sa musela vrátiť do práce, pretože podľa zákona ambulancia nemohla byť dlhšie zatvorená, a ja som za seba nemala náhradu. Keď dieťa ochorelo, nemohla som s ním zostať doma. Každý deň na mňa čakalo 40 pacientov, ktorí potrebovali lekára,“ uviedla na sociálnej sieti Kolejáková.
Ministerstvo len vysvetľuje pravidlá
O povinnostiach ambulantných lekárov hovorí samotný zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. „Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný zabezpečiť zastupovanie v rozsahu povolenia počas dočasnej neprítomnosti a súčasne na viditeľnom mieste bezodkladne uviesť poskytovateľa, ktorý vykonáva zastupovanie a túto skutočnosť oznámiť príslušnému samosprávnemu kraju, uvedené sa nevzťahuje na poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ uvádza sa v legislatíve.
Prvých desať rokov pritom bola napríklad Kolejáková zamestnaná na detskom oddelení v nemocnici. Počas tohto obdobia sa jej narodili dve deti, s ktorými bola aj na riadnej materskej dovolenke. Zákon totiž nehovorí, že lekárka v nemocnici alebo napríklad v posádke rýchlej záchrannej služby musí za seba nájsť náhradu. V týchto prípadoch je spravidla normálne zamestnaná.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit pre Zdravotnícky denník hovorí, že ak si ambulantný lekár berie dovolenku, buď si niekoho nájde na zástup a zaplatí, alebo má takzvanú dvojičku. Ide o ambulantného lekára-kolegu, ktorý ho počas neprítomnosti zastúpi. Musí to však tomu kolegovi vrátiť alebo zaplatiť. „Čo sa týka lekáriek-matiek, ktoré majú ambulanciu, tak riešením by boli združené praxe, kde by robilo viac lekárov na menšie uväzky a mohli by si v takýchto situáciach vypomáhať. Je problém v legislatíve a v nedostatočnom financovaní primárneho kontaktu,“ zdôrazňuje Zanovit.
Mohlo by vás zajímat
Ako a či vôbec by sa mohol tento problém riešiť sa Zdravotnícky denník zaujímal aj na ministerstve zdravotníctva. Rezort však len zopakoval povinnosť, ktorá je v zákone. Okrem toho ešte poukázal na ďalší dôležitý aspekt zastupovania. „Zastupovanie musí byť medzi poskytovateľmi navzájom dohodnuté, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam a sťažnostiam od pacientov. V písomnom oznámení by mali byť uvedené základné identifikačné údaje poskytovateľa, jeho odborné zameranie, miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, neprítomnosť na ambulancii od – do a kto zabezpečuje zastupovanie,“ vysvetľuje ministerstvo. Na otázku, či plánuje v tomto smere nejaké zmeny, neodpovedalo.
Nedostatok lekárov a lekárok
Nájsť za seba zatupovanie pritom komplikuje viacero faktorov. Zhruba 65 percent všeobecných lekárov na Slovensku sú ženy. To v praxi znamená, že zastupovanie môže potrebovať väčší počet ambulancií. Ak pôsobia v jednom regióne dve ambulancie všeobecných lekárok a obe chcú odísť na materskú približne v rovnakom čase, nemôžu sa navzájom zastupovať. Z materskej sa teda vracajú do šiestich týždňov, aby mohla ich ambulancia fungovať aj naďalej.
Ambulantní lekári pritom upozorňujú aj na fakt, že je ťažké prilákať do praxe mladých ľudí. „ZVLD SR opakovane prichádza s riešeniami, ako prilákať mladých lekárov do systému. Ambulantní lekári sa nemôžu zapojiť do rezidentského programu podobne ako napríklad v Českej republike. Myslíme si, že takzvané združené praxe by mohli byť motivačné najmä pre mladé lekárky, keďže záujem o prácu na obvode majú najmä ženy. Dúfať v návrat lekárov zo zahraničia môže iba snílek, veď kto by šiel z lepšieho do horšieho,“ kladie rečnícku otázku Zanovit.
Keď už sa niekto po štúdiu stane všeobecným lekárom, má podľa Kolejákovej tri možnosti. Prvou z nich je, že si založí vlastnú ambulanciu. To však trvá zhruba štyri mesiace, sú na to potrebné peniaze a lekár zatiaľ nemá žiaden príjem. „A k tomu všetkému nemôže ochorieť alebo ísť na materskú. Kto sa bude starať o pacientov? A čo bude s jeho zdravotnou sestrou? Preto štát dáva 80-tisíc na úplne novú ambulanciu, ale to nestačí,“ tvrdí členka predsedníctva KDH. Druhou možnosťou je podľa lekárky odkúpenie podielu v existujúcej ambulancii. Aj v tomto prípade však platia problémy so zástupom.
Treťou možnosťou je zamestnať sa ako všeobecný lekár u iného lekára. Tých je však na Slovensku málo a nemôžu si dovoliť otvárať dve ambulancie, pretože sa môže zopakovať problém s odchodom na materskú. Jeden lekár by potom dve ambulancie nezvládol. „Jediným riešením, ako stabilizovať ambulancie, je zabezpečiť, aby rezident už vopred vedel, kam a za akých podmienok pôjde. Až do naplnenia určitej dostatočnej kapacity pacientov dotovať plat mladého kolegu a sestry. Bez takejto cielenej podpory štátu, prípadne spolu so samosprávou, sa nám ambulancie naďalej budú zatvárať,“ dodáva Kolejáková.
Na Slovensku pritom v súčasnosti chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
