Slovenská lekárska komora (SLK) privítala zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo a jej predstavitelia na tlačovej konferencii vyjadrili nádej, že tieto finančné prostriedky budú určené prednostne na úhradu nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Prezident komory Jaroslav Šimo totiž označil slovenské zdravotníctvo chronicky podvyživené. Navrhnutý rozpočet bol schválený aj v Národnej rade SR. Viacerí odborníci pritom poukázali na to, že vládou navrhnutý a schválený budúcoročný rozpočet finančný deficit Slovenska neznižuje, ale ešte zvyšuje.
Lekári SLK zhodnotili aj ďalšie udalosti a plány v slovenskom zdravotníctve. Súhlasia s odkladom účinnosti zákona o optimalizácii siete nemocníc (OSN), čím podporili stanovisko Asociácie nemocníc Slovenska. Šimo konštatuje, že odklad je potrebný a treba ho využiť na úpravy zákona. „Už v minulosti sme vyslovili vážne výhrady k návrhu OSN – je to päť kategórií nemocníc, absencia SVALZ (spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek), zbytočné programy, vytvorenie OSN v centre a až následne skúmanie aktuálneho stavu, slabé zadefinovanie základných odborov, slabá podpora nemocníc v pohraničí alebo dojazdové časy ako kritérium opodstatnenosti existencie nemocnice a stanice záchranky,“ vymenoval prezident SLK. Komora si podľa neho uvedomuje, že OSN je jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR, takže zo začiatku bude treba urobiť len základné korektúry.
Aktuálne sa skracujú ordinačné hodiny ambulantných pohotovostných služieb, čo nie je populárny krok, ale lekári ho považujú za nevyhnutný, vzhľadom na personálny stav ambulantného sektora. Zároveň bude podľa nich potrebné venovať zvýšenú pozornosť zneužívaniu APS a urgentov zo strany pacientov. Na otázku Zdravotníckeho denníka, aké riešenie SLK navrhuje, prezident Šimo odpovedal: „Vhodné by bolo zvyšovať poplatky za zneužitie pohotovostí a urgentov, ale pacienti sú dnes agresívnejší ako kedysi a netolerantní. Problém je aj v tom, že často na urgentoch riešia nedostatok iných lekárskych služieb. Treba o tom diskutovať.“ Čo sa týka APS, vidí priestor na to, aby sa ambulantné pohotovosti aj pre nedostatok personálu ešte viac obmedzovali. „To je ale možné len, ak bude fungovať systém nemocníc a záchrannej služby,“ poznamenal Šimo.
K epéenkám chýba technika, špecialisti ich nevedia vypisovať
Lekárska komora poukázala aj na problémy okolo vystavovania elektronických práceneschopností (ePN). „Podporujeme tento projekt, ktorý zjednoduší systém, ale je potrebné ho zavádzať postupne kvôli mnohým technickým nedostatkom, ako aj často zlému počítačovému vybaveniu pracovísk. Paralelne treba ponechať platnosť klasickej PN,“ zhodnotil prezident SLK. Zavádzanie elektronických PN bolo podľa neho chaotické a skúšobné obdobie, počas ktorého sú stále v platnosti aj klasické papierové PN, treba predĺžiť minimálne o jeden rok.
Zástupcovia SLK vidia problémy aj v tom, že péenky by mali po novom vystavovať a ukončovať aj lekári špecialisti. Viceprezident komory Karol Mičko, ktorý pracuje v Lučenci ako špecialista – kardiológ hovorí, že manažment PN by mal ostať v rukách všeobecných lekárov, pretože tí na pacienta pozerajú komplexne a viac sa orientujú v sociálnych otázkach: „Špecialisti neboli vzdelávaní na poli sociálnej medicíny a navyše nás Sociálna poisťovňa v súvislosti s vystavovaním ePN dodnes nekontaktovala.“ Jaroslav Šimo si myslí, že keď budú špecialisti vypisovať práceneschopnosti, zhorší sa ich prehľadnosť.
„Pre mňa ako špecialistu je najväčší benefit ezdravia lieková knižka, kde vidím, aké lieky pacient užíva. Nemáme ani taký prístup k funkciám elabu ako všeobecní lekári, hoci nám to z NCZI dva roky sľubujú,“ upozorňuje Mičko.
Mohlo by vás zajímat
Jaroslav Šimo v súvislosti s ezdravím poukázal na potrebu investícií do počítačových systémov. Pracuje ako chirurg v Nemocnici Staré mesto, ktorá je súčasťou Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). „Momentálne nemáme prepojené ani systémy v rámci rôznych pracovísk UNB. Myslím, že nie je problém v manažmente nemocnice, ale v peniazoch,“ tvrdí. Ministerstvo bude podľa lekárov musieť pristúpiť k prechodu na digitálne systémy v zdravotníctve. „Keď chceme prognózu, potrebujeme mať dáta a komplexný prehľad. Dnes sú vyzbierané dáta nespoľahlivé a rovnako je problém s ich odovzdávaním medzi lekármi. Pacient musí od jedného k druhému nosiť papierovú dokumentáciu, hoci by podľa zákona nemal,“ upozornil Karol Mičko. Poradca prezídia SLK, lekár a medicínsky manažér Robert Vetrák uviedol, že lekári si musia zabezpečovať informačné systémy sami, čo je pre niektorých veľmi nákladné.
Sestry potrebujú menej záťaže, nie vyššie kompetencie
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek žiada zvýšenie kompetencií pre stredný zdravotnícky personál a ministerstvo zdravotníctva plánuje úpravy zákona. Iniciatíva komory sestier ale podľa predstaviteľov SLK zabudla na to podstatné – na stanovisko lekárov. Lekári a sestry by podľa prezidenta komory mali pracovať ako tím a lekári by mali podstatným spôsobom určovať, ktoré kompetencie prináležia sestrám. Tie majú na Slovensku podľa SLK už teraz vyššie kompetencie ako napríklad sestry v Rakúsku alebo v Nemecku.
Prezidentka Komory sestier Iveta Lazorová objasnila, že po vyšších kompetenciách v zákone volajú, lebo vo svojej práci ich už aj tak prekračujú, často na žiadosť lekára. Podávajú transfúzie krvi, vyberajú stehy či vypisujú PN-ky. „Je to v poriadku, ak je to so súhlasom lekára. Pri nekomplikovanom stave pokojne môže napríklad stehy vyberať sestra a nemusí to byť v zákone,“ tvrdí Jaroslav Šimo. Karol Mičko doplnil, že aj transfúzie mechanicky podáva sestra, no lekár je pritom. „Nevylučujeme vyššie kompetencie pre sestry a sme pripravení podporiť všetko, čo im zjednoduší prácu, ale chceme byť pri tvorbe zákona, aby sme sa vyhli tomu, že sestry niečo urobia bez vedomia lekára,“ pripomenul Mičko.
Šimo tvrdí: „Mne sestry v nemocnici hovoria o úplne iných problémoch, nie nízkych kompetenciách. Predovšetkým sú najviac zo všetkých zaťažené bujnejúcou administratívou. Mali by byť pri lôžku pacienta a nemocnice by mali zvlášť zamestnávať administratívny personál, na ktorý by sa presunuli niektoré povinnosti. Ale rozpočty nemocníc na to nie sú pripravené.“ Na záver zhodnotil, že nevidí veľký priestor na odbremenenie lekárov presunom kompetencií na sestry, ale skôr na odbremenenie sestier.
Lucia Hakszer
