Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v tomto roku eviduje vyše 173-tisíc prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 146 401 prihlášok. Najviac poistencov od nového roku pribudne zdravotnej poisťovni Dôvera, a to takmer 41-tisíc. Union zdravotná poisťovňa získa 7 873 poistencov. Na druhej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) príde o necelých 49-tisíc poistencov.
ÚDZS ďalej pripomenul, že neakceptovaných prihlášok bolo 27 130, pričom ich počet oproti minulému roku klesol. Hlavným dôvodom neakceptácie prihlášky bolo jej späťvzatie, ktoré mohli poistenci tento rok vykonať až do konca októbra a duplicitne podané prihlášky do viacerých zdravotných poisťovní.
Zavážili finančné benefity i nadštandardné služby
Významnú úlohu pri prepoistení zohrali podľa úradu pre dohľad jednotlivé benefity, ktoré zdravotné poisťovne svojim poistencov ponúkali. „Išlo napríklad o doplatky za lieky, príspevky na zuby, okuliare a podobne, ale aj o nefinančné nadštandardné služby – ako napríklad odvoz pacienta kdekoľvek v rámci Slovenska, na ktoré nemá poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia,“ uvádza ÚDZS. Podľa dostupných údajov zdravotné poisťovne vynaložili na finančné benefity len za prvý polrok roku 2023 celkovo takmer 30 miliónov eur.
„Pre porovnanie uvádzame, že za celý rok 2021 to bolo takmer 29 miliónov eur a za rok 2022 viac ako 40 miliónov eur. Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky vynakladané zdravotnými poisťovňami práve na tieto benefity majú každoročne stúpajúcu tendenciu. Iné krajiny Európskej únie takéto vynakladanie zdrojov a praktiky nemajú povolené,“ poznamenáva ÚDZS.
V minulosti ÚDZS opakovane informoval o nekalých praktikách zo strany agentov zdravotných poisťovní. Medzi tieto praktiky podľa neho patrí prepoistenie bez vedomia poistenca, poskytovanie klamlivých alebo zavádzajúcich informácií v procese náboru nových poistencov, ale aj poskytovanie peňažnej odmeny poistencovi za podpis prihlášky. „Nekalé praktiky sú vo vysokej miere používané v marginalizovaných komunitách, teda medzi tými najzraniteľnejšími,“ upozorňuje ÚDZS.
Úrad pre dohľad aktuálne eviduje od viacerých poistencov z týchto marginalizovaných skupín čestné vyhlásenia, v ktorých uvádzajú, že za podanie prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne prijali peňažné plnenie od osoby konajúcej za zdravotnú poisťovňu. „Tieto podnety úrad momentálne preveruje, keďže mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Po ich vyhodnotení pristúpi k prípadným ďalším krokom vo vzťahu k príslušnej zdravotnej poisťovni a bude informovať opätovne aj generálnu prokuratúru,“ konštatuje ÚDZS.
Nekalé praktiky stále pokračujú
Podobne ako v minulých rokoch, obce s najväčším pomerom prepoistení na počet obyvateľov sú v najchudobnejších regiónoch Slovenska a často ide o obce s vysokým percentom rómskej populácie, niekde až do 90 percent. „V obci Sása v okrese Revúca sa v tomto roku prepoistilo takmer 48 percent, v obci Lipovec v okrese Rimavská Sobota sa prepoistilo necelých 42 percent obyvateľov,“ tvrdí ÚDZS.
Úrad rovnako preveruje nekalý nábor poistencov prostredníctvom tretích osôb na základe mandátnych zmlúv alebo zmlúv o sprostredkovaní s fyzickými osobami alebo právnickými osobami za peňažnú odplatu alebo za nepeňažnú odmenu. V tejto súvislosti úrad podal podnet Národnej banke Slovenska vo veci vykonania dohľadu, či neprichádza k porušovaniu činnosti tejto tretej osoby ako finančného sprostredkovateľa, resp. finančného poradcu, ktorý má povinnosť konať v zmysle etického kódexu pre komerčné poisťovne, keďže takúto činnosť obvykle vykonávajú súbežne.
Napriek zmenám legislatívy, ktorých cieľom bolo tieto praktiky obmedziť, ako aj prísľubu predstaviteľov zdravotných poisťovní, že ukončia spoluprácu s „agentmi“, ktorí takéto praktiky v minulosti používali, aktuálne čísla o prepoisťovaní v tomto roku ukazujú, že sa tento problém nepodarilo úplne odstrániť.
„Úrad má pri zistených porušeniach zákona v rámci prepoistenia rozbehnuté viaceré správne konania voči všetkým trom zdravotným poisťovniam, na základe ktorých im budú uložené sankcie,“ uzatvára Marián Béreš, riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením ÚDZS.
Súkromné zdravotné poisťovne sú spokojné
Zdravotné poisťovne, ktorým klienti pribudli, si pochvaľujú. „Vážime si, že každý druhý poistenec, ktorý sa v roku 2023 rozhodol pre zmenu zdravotnej poisťovne, si vybral Dôveru. Celkový počet našich poistencov bude o takmer 41-tisíc vyšší. Počet našich klientov stúpa už desať rokov, keď narástol z približne 1,4 na 1,7 milióna, čo je približne každý tretí obyvateľ Slovenska,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Matej Štepiansky, PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera.
Union zdravotná poisťovňa bude v roku 2024 zabezpečovať zdravotnú starostlivosť pre takmer 660-tisíc poistencov, čo znamená medziročný nárast v prepoisťovacej kampani o takmer 8 000 klientov.
„Sme veľmi radi, že náš poistný kmeň aj tento rok narástol a cítime veľký záväzok a odhodlanie pokračovať v zastrešovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti aj našim novým poistencom,“ konštatuje Jozef Koma, riaditeľ sekcie poistenia Union zdravotnej poisťovne Jozef Koma. Výsledky prepoisťovacej kampane hodnotí pozitívne. „V našej zdravotnej poisťovni nemíňame obrovské sumy na marketingovú kampaň, poistencov sa naopak snažíme oslovovať našimi službami celý rok. Naše benefity vytvárame tak, aby pomohli zdraviu a zlepšili kvalitu života našich poistencov,“ dodáva Koma.
O vyjadrenie Zdravotnícky denník požiadal aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. „O poistencov nesúťažíme, ale staráme sa o nich. VšZP dohliada na najväčší počet poistencov s finančne najnáročnejšími diagnózami a ponúka jednu z najširších sietí zdravotníckych zariadení. V tomto kontexte chceme pripomenúť aj to, že sme ako jediná zdravotná poisťovňa v tomto roku realizovali nábor nových poistencov bez maklérov, či dohodárov, len činnosťou zamestnancov vlastnej pobočkovej siete, a to s cieľom predísť nekalým prepoisťovacím praktikám,“ uvádza Ivana Linetová, hovorkyňa VšZP.
Jozef Brezovský
