Zisk zo zdravotného poistenia? Podľa poisťovní je to legitímne, ministerstvo nevylučuje ďalšiu reguláciu
Slovensko ako jediná krajina, ktorá dovoľuje súkromným poisťovniam zo zdravotníctva „vyťahovať“ peniaze? Podľa odborníkov v tom nie sme žiaden svetový unikát, aj keď v Európe je to zriedkavé. Zdravotné poisťovne pritom hovoria, že pokiaľ ide o možnosť dosahovať zisk z výkonu verejného zdravotného poistenia, ide o legitímny a regulovaný proces. Štát už poisťovniam pritom zisk začal regulovať a jeho časť musia použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Ministerstvo zdravotníctva navyše nevylučuje, že do regulácie ešte v najbližších štyroch rokoch zasiahne.
Súkromné zdravotné poisťovne sa často stávajú predmetom politických sporov. Kým jedna strana hovorí o slobodnom trhu, druhá zase o úplnom zákaze zisku. Na túto problematiku poukázal ešte na jar tohto roka aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (hnutie Slovensko, predtým OĽaNO) počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka. Okrem iného poukázal na to, že problémom krajiny podľa neho bolo, že sa ťažko sledovali financie, ktoré štát a aktívni poistenci nalievajú do systému zdravotného poistenia. „Slovensko je stále jediná krajina Európskej únie, ktorá dovoľuje z verejného zdravotného poistenia generovať zisk,“ podotkol vtedy Krajčí.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský hovorí, že súkromné zdravotné poisťovne zarábajú peniaze podnikateľskou činnosťou rovnako ako nemocnice, laboratóriá, lekárne alebo ambulancie. „Reformy z rokov 2004 až 2006 nastavili slovenský systém tak, že aj administrácia zdrojov a manažment poistencov sú podnikateľskou činnosťou. Slovensko v tomto nie je svetový unikát, aj keď v Európe je to zriedkavé kvôli historickému dedičstvu zdravotného systému,“ komentuje svoj pohľad na zisk poisťovní Vlachynský.
Pokiaľ ide o možnosť dosahovať zisk z výkonu verejného zdravotného poistenia, postoj súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera tlmočil jej hovorca Matej Štepiansky. „Ide o legitímny, prísne regulovaný a transparentný proces. Problém vyťahovania peňazí je fenoménom štátnych firiem a inštitúcií. Peniaze sa nevyťahujú zo súkromných spoločností, ale zo štátnych. Vidieť to na predražených nákupoch, nevýhodných zmluvách. Medializovaných prípadov sú v slovenskom zdravotníctve desiatky,“ komentoval hovorca s tým, že vlaňajšie zavedenie regulácie poisťovňa rešpektuje.
Zisk sa už reguluje
Na Slovensku je už zisk zdravotných poisťovní regulovaný zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa financuje napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.
Novela zákona z vlaňajška, ktorá zaviedla určitú reguláciu zisku poisťovní, zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 percenta z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.
Mohlo by vás zajímat
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) po vlaňajšej zmene zákona upozornil, že novelou zákona o zdravotných poisťovniach sa odňala právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Podľa úradu odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.
Podľa analytika z INESS toto zastropovanie na Slovensku ukončilo debatu o zisku, keďže strop je nastavený veľmi nízko. „A to je škoda. Zdravotníctvo nedokáže budúcnosti čeliť, ak z neho bude byrokratický moloch, ale len vtedy, ak bude plné podnikateľských nápadov, kapitálu, konkurencie a klientského prístupu. K tomu nevyhnutne patrí aj zisk,“ myslí si.
Samotné poisťovne však v minulom roku vykázali súhrnnú stratu v sume takmer 160 miliónov eur. Najvyššiu stratu, viac ako 147 miliónov eur, vykázala Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Zdravotná poisťovňa Dôvera mala stratu 13,83 milióna eur. Zisk vykázala jedine zdravotná poisťovňa Union. Zisk bol na úrovni 1,1 milióna eur. Rok predtým boli čísla iné. VšZP bolo v strate necelých 87 miliónov eur. Obe súkromné zdravotné poisťovne boli v zisku. Dôvera dosiahla vyše 17 miliónov eur a Union 3,5 milióna eur.
KPI alebo sledovanie kvality
Zdravotnícky denník sa obrátil aj na ministerstvo zdravotníctva, ktoré vedie Zuzana Dolinková (Hlas-SD) s otázkou, či plánuje v rámci regulácie zisku poisťovní niečo meniť. „Tento rok nie, no nie je vylúčené, že úprava zisku zdravotných poisťovní sa doplní o kľúčový ukazovateľ výkonnosti (KPI),“ uviedol komunikačný odbor rezortu. KPI je v podstate ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť určitej podnikovej činnosti alebo oblasti. Ministerstvo však neuviedlo, ako to ovplyvní reguláciu zisku. Pomocou KPI sa sledujú napríklad finančné výsledky.
Zmeniť reguláciu chcela ešte počas tohtoročného leta aj poslankyňa Jana Bittó Cigániková (strana SaS). Do pripomienkovania predložila návrh zákona, ktorý by reguloval zisk poisťovní na základe kvality. Návrh počítal s tým, že okrem primeraného zisku vo výške jedného percenta z predpísaného poistného by sa mohlo zdravotným poisťovniam ešte umožniť tvoriť zisk dodatočného jedného percenta z poistného, ktoré bude naviazané výlučne na plnenie kritérií kvality zdravotných poisťovní. Parametre kritérií kvality zdravotných poisťovní by každoročne určovalo ministerstvo zdravotníctva a o ich splnení mal podľa jej návrhu rozhodovať ÚDZS.
V pripomienkovaní bol však návrh kritizovaný ambulanciami aj ÚDZS. V zavedení kritérií kvality nevideli veľký zmysel. „Nemajú žiadny skutočný efekt na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne ich majú už v súčasnosti povinnosť plniť. Preto zavedenie takýchto kritérií by malo len formálny charakter a znamenalo by zvýšenie odlivu zdrojov z verejného zdravotného poistenia smerom k akcionárom. Nevidíme dôvod na akékoľvek navyšovanie primeraného výsledku hospodárenia,“ vysvetľuje úrad.
V prípade, že by prišlo k zmene definovania primeraného výsledku hospodárenia z jedného percenta predpísaného poistného v hrubej výške po úprave vplyvu prerozdeľovania na dve percentá, znamenalo by to navýšenie primeraného výsledku hospodárenia, ktorý by mohol byť následne vyplatený akcionárom, o približne 70 miliónov eur ročne.
Aj vtedajšie vedenie ministerstva zdravotníctva s návrhom nesúhlasilo. „Kritéria kvality by plnili sľubované prínosy, iba ak by zdravotným poisťovniam dali dodatočnú motiváciu na ich splnenie oproti súčasnému stavu. Navrhované kritéria kvality však nie sú dodatočnou motiváciou, keďže tieto kritéria musia zdravotné poisťovne plniť už dnes,“ uviedol vtedy rezort. Návrh novely zákona sa do parlamentu nakoniec nedostal.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
