Europoslanec Peter Pollák (hnutie Slovensko) sa chystá opäť kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Medzi najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane na Slovensku bude podľa neho patriť Rusko, migrácia či ekonomický rast. Novozvolený europarlament by mal podľa jeho slov napredovať v témach ako sú vojna na Ukrajine či sebestačnosť Európskej únie (EÚ) okrem iného aj vo výrobe a distribúcii liekov. Europoslanec to uviedol v ankete pre Zdravotnícky denník.

Pollák je v súčasnosti členom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany a tiež hnutia Slovensko (predtým s názvom OĽaNO). Okrem toho v europarlamente pôsobí ako podpredseda delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a členom výboru pre kultúru a vzdelávanie.

Europoslanec Pollák sa chystá kandidovať aj v tohtoročných voľbách do europarlamentu. Tie by sa mali v členských krajinách konať 6. až 9. júna tohto roka. Medzi tri najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane na Slovensku bude podľa neho patriť Rusko, ktoré vojensky napadlo susednú Ukrajinu, ďalej migrácia, ktorá bola predmetom kampane aj pred vlaňajšími parlamentnými voľbami či ekonomický rast.

Sebestačnosť EÚ pri liekoch

Obsadenie europarlamentu sa mení každých päť rokoch. Za ten čas stihne schváliť a zaviesť rôzne eurosmernice či nariadenia. Medzi tie najprínosnejšie, schválené za posledných päť rokov, Pollák považuje napríklad legislatívu súvisiacu s vypuknutím a riešením pandémie koronavírusu. „Práve pandémia covid-19 zásadným spôsobom ovplyvnila prvú polovicu legislatívnej práce európskeho parlamentu,“ tvrdí Pollák.

Okrem toho bola podľa neho prínosná aj legislatíva súvisiaca s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ. Sám však nebol zástancom brexitu. „Som rád, že sa po mnohých peripetiách podarilo vyjednať a schváliť potrebnú legislatívu na zachovanie korektných vzájomných vzťahov,“ vysvetľuje.

Za posledných päť rokov bola podľa neho prospešná aj legislatíva súvisiaca s Viacročným finančným rámcom, európskym nástrojom obnovy a nariadením o právnom štáte, ktorý podmieňuje čerpanie prostriedkov EÚ s dodržiavaním zásad právneho štátu, ako je aj zachovávanie práv národnostných menšín. V neposlednom rade pozitívne hodnotí aj legislatívu umožňujúcu pomoc vojnou postihnutej Ukrajine.

Mohlo by vás zajímat

Kľúčovou legislatívou, ktorú by podľa Polláka mal súčasný europarlament a členské štáty v tomto funkčnom období ešte dotiahnuť do konca, je nový pakt o migrácii a azyle. Podľa jeho slov to zabezpečí koordinované a jednotné riešenie súčasnej migračnej krízy.

Na farmaceutickom balíčku sa pracuje

Zdravotnícka verejnosť sleduje aj aktuálnu prípravu legislatívneho farmaceutického balíčka a takzvaného European Health Data Space (EHDS). Práce na farmaceutickom balíčku podľa Polláka ešte pokračujú. Na otázku, či je šanca, že sa do júna stihne prerokovať a schváliť, neodpovedal. Zdravotnícke témy, ktoré rieši europarlament, však považuje za dôležité, pretože súvisia so zabezpečením zdravia pre občanov a ich zdravotnou starostlivosťou. „V neposlednom rade, aj pandémia koronavírusu poukázala na zásadnú potrebu posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, čo v sebe zahŕňa aj prístup k bezpečným, účinným a vysokokvalitným liekom za prijateľnú cenu,“ dodáva.

Digitalizácia sa podľa neho dotýka i oblasti zdravia a farmácie. Pripomenul, že v decembri Európsky parlament podporil vytvorenie priestoru EÚ pre zdravotné dáta s cieľom umožniť občanom prístup k svojim osobným zdravotným údajom v rámci rôznych systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Zdravotníckym pracovníkom by sa umožnil prístup k údajom o svojich pacientoch, a to výlučne na základe toho, čo je potrebné pre danú liečbu. „Prijatie správy podporujem, samozrejme za dodržiavania ochrany citlivých zdravotných údajov,“ spresňuje europoslanec Pollák.

Nové zloženie europarlamentu by sa malo podľa Polláka po voľbách venovať napredovaniu v témach ako sú prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku, vojna na Ukrajine, rozširovanie, migrácia, sebestačnosť EÚ vo viacerých oblastiach, vrátane výroby a distribúcie liekov, nezamestnanosť a prehlbujúce sa sociálne rozdiely, vrátane rozdielov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Miroslav Homola