Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) víta, že okrem riešenia platov zdravotných sestier a lekárov, sa začalo aj investovať do nemocníc a začalo sa s rozširovaním pevnej siete poskytovateľov ústavnej pohotovostnej služby. Pri hodnotení roku 2023 to pre Zdravotnícky denník povedala Dana Grafiková, predsedníčka KOS. Zároveň ocenila, že tento rok sa opäť začalo so zohľadňovaním praxe sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb.
Nevyhla sa však ani kritike. Za najhoršie, čo sa minulý rok stalo, považuje vytvorenie väčšej priepasti v spolupráci zdravotníkov a ich kolegov v zariadeniach sociálnych služieb predovšetkým podfinancovávaním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a v rozdielnom prístupe k zamestnancom u verejných a neverejných poskytovateľov.
Nerozumné prijímanie európskych odporučení
„Je zlé, a v budúcnosti sa nám vypomstí, že zanedbávame financovanie, kvalitu vo veľkých sociálnych zariadeniach na úkor stále menších a ťažšie udržateľných, kde bude poskytovanie následnej a dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti ešte ťažšie. Nerozumne prijímame a transponujeme odporúčania európskej komisie do nášho systému bez ohľadu na dôsledky,“ konštatuje Grafiková.
Dodáva, že už ani nemá žiadne očakávania, ale napriek tomu verí, že štát tento rok konečne pochopí, že pacient, odkázaný na istú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorý prechádza zo zdravotníckeho zariadenia do domácej starostlivosti alebo pobytového sociálneho zariadenia, neprestáva byť pacientom. Rovnako má podľa nej právo na kvalitnú a odbornú ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom aj v sociálnom zariadení.
„Ako opatrovateľky veríme, že sa bude venovať väčšia pozornosť zdravotníkom pracujúcim v sociálnych službách. A že ich počet v zariadeniach sociálnych služieb s počtom klientov indikovaných na ošetrovateľskú starostlivosť bude priamo úmerne rásť, aby ošetrovateľské úkony nevykonávali len opatrovateľky,“ dúfa predsedníčka KOS.
Vytvorenie siete sociálno-zdravotných centier
Slovenskému zdravotníctvu by podľa Grafikovej prospelo, keby prebehlo dofinancovanie zbytku nemocníc hlavne v znevýhodnených okresoch, a našli sa nové zdroje financovania opatrovateľských služieb, aby neboli závislé od eurofondov. Spomína napríklad podiely zo zisku nebankových a bankových inštitúcií, hazardu či predaja alkoholu a cigariet, ktoré podľa nej prispievajú k zhoršeniu sociálnej situácie nielen dotknutých osôb, ale aj celých rodín, a v konečnom dôsledku i zhoršovaniu zdravotného stavu populácie.
„Potrebné je vytvorenie siete integrovaných a zdieľaných sociálno-zdravotných centier, ktoré budú prístupné v oblastiach a obciach, kde dnes chýbajú. Musia byť cenovo dostupné, vysoko kvalitné, orientované na človeka a udržateľné aj bez eurofondov,“ upozorňuje šéfka komory opatrovateliek. Pripomína, že by pomohla i zmena v systéme vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a opatrovateľov so zameraním na kvalitu, nie kvantitu. Malo by to byť podľa výberových kritérií a osobnostných, fyzických a psychických predpokladov, s možnosťou kvalitného nadstavbového vzdelávania.
„Je dôležitá aj stabilizácia zdravotníckeho a opatrovateľského personálu na všetkých úrovniach aj v sociálnej starostlivosti. Taktiež treba podporiť vytváranie podmienok pre aktívnu spoluprácu medzi organizáciami ako sú komory, asociácie a združenia, či zatraktívniť a skvalitniť výučbu na stredných zdravotných školách,“ prízvukuje Grafiková.
Opatrovateľky by privítali, keby bolo povolanie odborný opatrovateľ zahrnuté do kontextu vzdelávania sanitár-opatrovateľ a v tomto duchu sa stalo zdravotníckym povolaním. „Dávalo by to zmysel a vytváralo ucelený kontext hierarchického usporiadania povolaní v dlhodobej starostlivosti. Opatrovatelia s 220-hodinovým kurzom by neboli oprávnení pracovať s pacientmi, resp. klientmi, odkázanými na ošetrovateľskú starostlivosť, ale mohli by si zvýšiť kvalifikáciu na sanitár-opatrovateľ, a potom praktickú sestru, ak by mali záujem,“ uzatvára predsedníčka KOS.
Jozef Brezovský
