Nemocnice nie sú voči exekúciám chránené. Po prešovskej sa môžu do problémov dostať aj ďalšie
Tretia najväčšia štátna nemocnica sa dostala do exekúcie. Napriek opatreniu, ktoré malo nemocnice voči exekúciám chrániť, existujú výnimky, na ktoré sa exekučné konanie vzťahovať môže. Ak sa do problémov dostala jedna nemocnica, môžu po nej nasledovať aj ďalšie zariadenia. Podľa posledných údajov je výška dlhu univerzitných a fakultných nemocníc na úrovni 666 miliónov eur. Ide pritom o sumu po lehote splatnosti.
Slovenské zdravotníctvo má niekoľko rokov problém so zadlženými štátnymi nemocnicami. Preto sa pravidelne realizuje oddlžovanie zo strany štátu. Najnovšie to však nestačilo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove, ktorá sa kvôli dlhom dostala do exekúcie. Štátne zariadenie dlží svojim dodávateľom vyše 76 miliónov eur, ktoré sú po dátume splatnosti. Nemocnice sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v zmysle zmlúv zo zdravotnými poisťovňami. Súčasný systém prerozdeľovania zdrojov z poistenia však nepokrýva ich reálne náklady.
Pri riešení tohto problému je podľa ministerstva zdravotníctva nevyhnutná úzka spolupráca a participácia ďalších štátnych orgánov. O probléme preto už diskutovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) na úrovni vlády, s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ako aj s riaditeľom FN J.A. Reimana Prešov Jurajom Smatanom. „Spoločným úsilím všetkých zainteresovaných strán je, aby nebolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti nielen v Prešovskom kraji, o čom už verejnosť ubezpečila priamo ministerka zdravotníctva,“ uviedlo pre Zdravotnícky denník komunikačné oddelenie rezortu.
Odborníci pripomínajú, že problém zadlženia sa netýka iba prešovskej nemocnice. Podľa posledných údajov je výška dlhu univerzitných a fakultných nemocníc na úrovni 666 miliónov eur. Nemocnice dlhujú svojim dodávateľom tovarov a služieb, Sociálnej poisťovni, a taktiež evidujú postúpené záväzky voči novým veriteľom.
„Ide o systémový a pravidelne opakujúci sa problém u mnohých nemocníc. V prvom rade musí ministerka Dolinková vyriešiť akútnu situáciu prebiehajúcej exekúcie a čo najskôr predložiť plán oddlženia s jasnými a transparentnými kritériami. Ešte dôležitejšie je, aby prijala opatrenia, ktoré zabránia tvorbe samotného dlhu, aby sme pred podobnou potrebou oddlžovania nestáli každý rok. Ide hlavne o zavedenie spravodlivého financovania nemocníc cez kompletne funkčný systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG), pravidelné investície do výstavby nových nemocničných budov s cieľom zefektívnenia ich chodu, pokračovanie v reforme siete nemocníc a reforma manažmentu nemocníc cez zavedenie centrálneho, sieťového riadenia štátnych nemocníc,“ povedal pre Zdravotnícky denník člen parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko).
Mohlo by vás zajímat
Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) sa chce kvôli exekúcii stretnúť s vedením ministerstva zdravotníctva. „Ale nepredpokladám žiadne obmedzenie zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že negociácia na úrovni nemocnice a ministerstva bude viesť k vyriešeniu situácie,“ uviedol Baláž. Ako však dodal, ak je reálna exekúcia v Prešove, je možná aj inde, ak sú naplnené obdobné skutkové podstaty.
Nemocnice nie sú chránené
Voči nemocnici mohlo začať exekučné konanie len na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým disponoval veriteľ. To znamená, že nemocnica nesplnila svoj záväzok voči veriteľovi, ale zrejme ani nedodržala splátkový kalendár. Voči prešovskej nemocnici je vedených viacero exekúcií, a to minimálne dvoma exekútorskými úradmi.
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (hnutie Slovensko, predtým s názvom OĽaNO) ešte v roku 2020 presadil, aby bol majetok nemocníc vylúčený z exekúcií. Exekútori hovoria, že to neplatí. „Nemocnice neboli z exekúcií vyňaté, pretože to by znamenalo, že môžu generovať akýkoľvek dlh a nemusia svoje dlhy nijako uhrádzať. V tejto súvislosti poukazujeme na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorého je úplná exekučná imunita štátu ako dlžníka neprípustná,“ vysvetlila Zdravotníckemu denníku Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov (SKE).
Exekútor nesmie siahnuť len na veci, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. „Túto skutočnosť súdni exekútori zohľadňujú vždy, keď ide o pohľadávky, kde exekúcii nepodlieha určitá časť majetku, ktorej to zákon priznáva. Súdni exekútori v obdobných prípadoch môžu uspokojiť pohľadávky veriteľov len z majetku, ktorý podlieha exekúcii a nie je zo zákona vylúčený. Aký konkrétny majetok bol zistený, prípadne postihnutý, žiaľ neviem uviesť, pretože tieto skutočnosti sú obsahom jednotlivých exekučných spisov,“ dodala Kolesárová.
Samotná existencia prebiehajúcej exekúcie ale znamená, že exekútor bude musieť posudzovať každú platbu, prípadne môže siahnuť na iný majetok nemocnice a tak môže byť ohrozený efektívny chod nemocnice. Zo zákona teda sú vyňaté tie prostriedky, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale to bude posudzovať exekútor.
Dlhy už rieši Európska komisia
Rezort zdravotníctva tvrdí, že si problém zadlženosti štátnych nemocníc uvedomuje. Problematika si však podľa ministerstva vyžaduje komplexnú spoluprácu nielen na dofinancovaní systému, ale najmä prijatie takých opatrení, aby boli nemocnice v budúcnosti schopné uhrádzať svoje záväzky, a netvorili tak ďalší dlh. „Aj keď ministerstvo pravidelne monitoruje záväzky všetkých fakultných a univerzitných nemocníc vo svojej pôsobnosti a s jednotlivými zariadeniami sa na kvartálnej frekvencii konajú hodnotiace stretnutia so štatutárom nemocnice, ako aj s užším vedením zdravotníckeho zariadenia, jedným z cieľov ministerstva je dosiahnuť efektívnejší manažment nemocníc,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Na oddlžovanie zdravotníckych zariadení sa používajú štátne finančné aktíva. Ministerstvo má k dispozícii zostatok štátnych finančných aktív vo výške 174,78 milióna eur, ktorý môže využiť na úhradu omeškaných platieb voči Sociálnej poisťovni, pri zohľadnení rovnakého princípu veku pohľadávky. Ďalšie zdroje pôjdu z navýšeného verejného rozpočtu pre zdravotníctvo.
Dlhy nemocníc už rieši aj Európska komisia (EK) s viacerými štátmi Európskej únie. EK dokoncca podala žalobu aj na Slovenskú republiku. Dôvodom je nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z eurosmernice a jej porušenie tým, že nezabezpečila, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 kalendárnych dní. Okrem toho bola smernica porušená tým, že tento stav pokračuje. V súčasnosti je konanie v štádiu rozhodovania o žalobe. Po právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora bude mať Slovensko povinnosť odstrániť toto porušenie.
„Širšie riešenia danej problematiky, najmä v oblasti prijatia opatrení vo vzťahu k dofinancovaniu systému verejného zdravotného poistenia v takom rozsahu, aby tieto opatrenia postačovali na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení, si vyžadujú úzku spoluprácu a participáciu ďalších štátnych orgánov, medzi inými aj ministerstva financií,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva s tým, že návrhy zákonov a opatrení bude predstavovať postupne počas roka.
S promlémami by mohlo pomôcť zavedenie DRG ako úhradového mechanizmu od januára tohto roka. Od tohto termínu bude približne 15 percent zdravotnej starostlivosti hradených priamo cez DRG. Ide napríklad o pôrody, starostlivosť o novorodencov, náhradu kĺbu a vybrané kardiologické a onkologické výkony.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
