Špecializovanú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK), určuje ich nerovnomerné rozdelenie v kraji. „Predstava, že by sme vedeli otvoriť nové ambulancie v nedostatkových odboroch, nie je v súčasnosti reálna,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník vedúca odboru zdravotníctva a hlavná farmaceutka NSK Andrea Žáková.
Ako najlepšie riešenie z pohľadu pacienta sa jej javí vytvorenie systému manažmentu pacienta. Ako dodáva, v spolupráci s lekármi, či už všeobecnými alebo špecialistami, a s podporou samospráv treba vytvoriť podmienky na to, aby pacient nebol manažovaný spôsobom „hľadajte si lekára“, ale aby presne vedel, kedy a kam má ísť na vyšetrenie a čo ďalej.
Očakávané zatváranie ambulancií
V súčasnosti je stav ambulantnej siete v kraji relatívne stabilizovaný, v nasledujúcich rokoch je však potrebné očakávať zatvorenie niektorých ambulancií. „Je to tam, kde ani pri najväčšej snahe nebude možné zabezpečiť mladého lekára. Ide hlavne o malé obce v niektorých okresoch alebo regiónoch,“ konštatuje prof. Bruno Rudinský, hlavný lekár NSK. Preto krajská samospráva diskutuje s miestnymi samosprávami a odbornými spoločnosťami o riešení tejto situácie.
Jedným z riešení je podľa vedúcej odboru zdravotníctva NSK nevyhnutnosť udržať ambulantnú starostlivosť aspoň v „strediskových obciach“ mikroregiónov. Ako priblížila, v NSK je 302 ambulancií (respektíve miest výkonu praxe) všeobecných lekárov, v ktorých pracuje 255 lekárov. Keďže Nitriansky kraj má 457-tisíc obyvateľov, na jedného lekára pripadá v priemere 1 792 ľudí. „Najviac ohrozené sú okresy Zlaté Moravce, Topoľčany a Šaľa, respektíve mikroregióny ako oblasť Štúrova, Želiezoviec a Šiah,“ približuje Žáková.
Čo sa týka ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast, tých je v kraji 149 a pracuje v nich 124 pediatrov. V NSK evidujú 117-tisíc detí, teda jeden lekár sa stará o v priemere o 947 malých pacientov.
V Nitrianskom kraji je podobná situácia ako na celom Slovensku, množstvo lekárov je už v dôchodkovom veku. Ako priblížila Žáková, nad 65 rokov má 32 percent všeobecných lekárov pre dospelých a až 41 percent pediatrov.
„Situáciu v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a v pediatrických ambulanciách komplikuje aj skutočnosť, že nie sú vytvorené legislatívne mechanizmy na odovzdanie ambulancie mladšiemu kolegovi,“ vysvetľuje vedúca odboru zdravotníctva NSK. V kraji je v súčasnosti v rámci rezidentského štúdia pripravovaných 29 lekárov v špecializácii všeobecné lekárstvo a pediatria. „Ale ich začlenenie do praxe po skončení štúdia môže byť komplikované,“ dodáva.
Vytvorenie pozície „terénnej sestry“
Kraj si uvedomuje zhoršovanie situácie, preto v novej dotačnej politike sa snaží podporiť viac ambulancií či už všeobecných alebo špecializovaných, hlavne v rizikových oblastiach kraja. „Vytvárame podmienky na to, aby sme vedeli poskytovať integrovanú zdravotno-sociálnu službu na komunitnej úrovni, čiže tam, kde naozaj nie je lekár, prípadne je ťažšie dostupný. Chceme pritom vytvoriť pozíciu ´terénnej sestry´ spolupracujúcej s obvodnými lekármi,“ upozorňuje prof. Rudinský.
Táto sestra podľa jej slov nebude poskytovať len základnú ošetrovateľskú starostlivosť, ale prostredníctvom telemedicínskych aplikácií zabezpečí vzdialený monitoring chronicky chorých pacientov. „Opäť je však potrebné zdôrazniť, že toto sa nám môže podariť len za aktívnej súčinnosti všetkých aktérov ako sú samosprávy, terénne sestry, všeobecný lekár či regionálne centrá integrovanej starostlivosti so zázemím odborníkov, špecialistov,“ dopĺňa vedúca odboru zdravotníctva NSK.
Ako dodáva, podporujú rezidentský program v ústavných zariadeniach v kraji, aby vytvorili „zásobník“ lekárov, ktorí v nasledujúcich 4-6 rokoch budú môcť pracovať v ambulantnej sfére.
Bez dofinancovania nedôjde k stabilizácii
Kraj sa snaží aj o úzku spoluprácu s mestskými a obecnými samosprávami. „Vysvetľujeme, že je nevyhnutná koordinácia a centralizácia zdravotných služieb v mikroregiónoch a v takzvaných strediskových obciach. Tam, kde je nevyhnutné zachovať stav ambulancií aspoň na súčasnej úrovni, hľadáme v spolupráci so samosprávou možnosti poskytnutia rôznych benefitov pre lekárov, vrátane vytvorenia podmienok pre adekvátne bývanie,“ približuje Žáková.
Od ministerstva zdravotníctva očakáva hlavne jednoznačnú a efektívnu reformu ambulantnej siete, vrátane jej dofinancovania. „Bez dofinancovania ambulantného sektoru totiž nedôjde k stabilizácii stavu v tejto oblasti,“ upozorňuje hlavný lekár NSK.
Vhodné by podľa nej bolo aj zásadným spôsobom a čo najskôr novelizovať výnos ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, aby boli ústavné oddelenia saturované personálnom natoľko, že môžu byť v budúcnosti zdrojom atestovaných lekárov – špecialistov, ktorí budú mať záujem pracovať v ambulantnej sfére.
Jozef Brezovský
