S najväčšou diskrimináciou sa HIV pozitívni ľudia stretávajú práve v zdravotníctve. Na Slovensku je povedomie o tomto víruse stále veľmi nízke aj medzi lekármi a zdravotníkmi. „Človek by očakával, že keď niekto robí v zdravotníctve, je minimálne informovaný o tom, že ak je HIV pozitívny človek na liečbe, nepredstavuje žiadne riziko. Teda vírus neprenáša žiadnym spôsobom,“ pre Zdravotnícky denník to povedal zakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia HIV/AIDS Slovensko Ján Koller.

Doplnil, že vie o prípadoch, keď ľudí nakazených HIV (vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti) na Slovensku nechceli operovať, pričom v susednom Rakúsku to urobili bez akýchkoľvek predsudkov alebo stigmy. Zo zákona sú HIV pozitívni ľudia povinní svoju diagnózu hlásiť v zdravotníctve a svojim sexuálnym partnerom.

Diagnóza je vo všeobecnosti mimoriadne stigmatizujúca. Podľa Jána, ktorý žije s HIV, je to najmä preto, že sa o HIV nerozpráva. „V ľuďoch sú zakorenené mýty, no o HIV treba hovoriť otvorene, pretože je to jediná forma, ktorá môže a dokáže spoločnosť otvoriť k tejto téme a priniesť tak iný pohľad. Moderný, nový a nie spred pomaly 30 rokov,“ vyhlásil. Vírus musel prijať ako súčasť svojho života, aby dokázal ďalej fungovať. V roku 2019 založil profil na sociálnej sieti, kde sa snaží ľudí informovať nielen o HIV, ale aj iných sexuálne prenosných ochoreniach. Téma si podľa neho vyžaduje spoločenskú pozornosť, preto sa neskôr rozhodol založiť občianske združenie HIV/AIDS Slovensko. Jeho cieľom je zvyšovať povedomie o HIV a AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti – infekčné ochorenie spôsobené vírusom HIV), poskytovať informácie ľuďom žijúcim s HIV, ľuďom, ktorí s nimi môžu prísť do kontaktu, ale aj širokej verejnosti.

Človek na liečbe vírus neprenáša

„Najčastejší mýtus je asi ten, že HIV pozitívny človek nemôže mať sex. Mnohí si myslia, že ak má niekto HIV, nemôže mať partnera, že sa nevylieči, že je stále infekčný a všeobecne, že je asi vo všetkom obmedzený. Pravda je, že ak je človek na liečbe a má potláčanú vírusovú nálož, môže mať sex bez ochrany a neinfikuje svojho partnera alebo partnerku. Je to vedecky podložený fakt. HIV pozitívny človek, ktorý je na liečbe, vírus neprenáša,“ zdôrazňuje Ján Koller.

„Mám pocit, akoby ľudia žili v nejakej bubline, že HIV je len imaginárne. Nik ho nemá, aj keď vieme, že je tu, nikoho sa to netýka a nikoho s ním nepoznajú alebo radšej nechcú poznať,“ tvrdí, že takéto pocity má odkedy vyšiel von s tým, že má HIV, a s odstupom času sa v nich len utvrdzuje. „Pribúdajú reakcie ľudí ako Wow, nikdy som nebol s HIV pozitívnym človekom a podobne… Stalo sa mi, že sa ma jeden chalan opýtal, či sa ma môže dotknúť. Je to taký bizár, ale ľudia sú rôzni,“ povedal Ján.

Dodal, že sa stretáva aj kritikou, na ktorú reaguje, ak si myslí, že s človekom sa dá rozprávať a možno odbúrať jeho stigmu. „Na druhej strane sú hejty,na ktoré vôbec nereagujem. Čiže, pokiaľ je to možné, snažím sa s ľuďmi komunikovať a hovoriť o tom otvorene.“ Práve otvorená komunikácia je podľa Jána veľmi dôležitá a môže zlepšiť život ľuďom s HIV, ale aj napomôcť spoločnosti k väčšiemu pochopeniu a tolerancii voči tejto diagnóze. „Aj ľudia s HIV a AIDS si zaslúžia žiť plnohodnotný život bez strachu, stigmy a diskriminácie,“ tvrdí.

Mohlo by vás zajímat

HIV napáda bunky imunitného systému, pritom ničí a poškodzuje ich funkcie. Infekcia týmto vírusom vedie k postupnej likvidácii imunitného systému. Môže sa prenášať viacerými spôsobmi. Vo väčšine prípadov je to nechráneným pohlavným stykom, prípadne análnym alebo orálnym sexom s infikovanou osobou – podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) je týmto spôsobom prenášaných 90 percent infekcií. ÚVZ na svojom webe informuje, že vírus sa dokáže preniesť aj z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia, transfúziou kontaminovanej krvi, krvných produktov alebo transplantáciou kontaminovaného tkaniva, zdieľaním kontaminovaných injekčných ihiel, striekačiek alebo nástrojov na tetovanie, prípadne použitím kontaminovaných chirurgických nástrojov a iných ostrých nástrojov.

Symptómy HIV sú podľa Kollera podobné symptómom chrípky. „Čiže horúčka, vyčerpanosť, hnačky, možné bolesti hrdla, chrbta, kĺbov a najmä, čo viem z vlastnej skúsenosti, zväčšené lymfatické uzliny a taktiež rapídne chudnutie. Možná je aj zimnica a kandidóza (kvasinková infekcia),“ vymenoval. HIV pacientov liečia primárne špecialisti – infektológovia. V prípade AIDS sa pridávajú aj ďalší lekári. Ján tvrdí, že infikovaní na liečbe vo všeobecnosti nemajú žiadne obmedzenia či už v rodinnom alebo pracovnom živote. „Fungujeme a vedieme úplne plnohodnotný život bez akýchkoľvek väčších obmedzení,“ zhrnul.

Viac infikovaných mužov ako žien

Slovensko patrí k členským štátom Európskej únie s najnižšou ročnou incidenciou HIV infekcie. Trend vo výskyte nových prípadov v poslednom desaťročí je však vzostupný a rýchlo stúpa aj počet ľudí žijúcich s infekciou – k 30. júnu 2023 bolo podľa ÚVZ evidovaných vyše dvetisíc občanov Slovenska žijúcich s HIV.

Väčšina prípadov sa v sledovaných rokoch vyskytla u mužov, podiel žien je len 10-15 percent. Úrad tiež informuje, že v prvej polovici roka 2023 bolo u Slovákov diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 40 nových prípadov HIV infekcie – 36 z nich u mužov a štyri u žien. V tomto období bolo diagnostikovaných a hlásených päť prípadov AIDS a tri úmrtia pacientov s HIV infekciou. U cudzincov žijúcich na Slovensku bolo v tom istom období hlásených deväť nových prípadov HIV infekcie – osem u mužov a jeden u ženy. Od začiatku monitorovania prípadov HIV a AIDS na Slovensku v roku 1985 bolo registrovaných u občanov aj cudzincov spolu 1576 prípadov infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Výrazne prevažujú muži nad ženami. U 153 osôb prešla HIV infekcia do štádia AIDS a zaznamenaných bolo 95 úmrtí ľudí s HIV, z toho 74 v štádiu AIDS.

V celom sledovanom období bola u Slovákov väčšina HIV infekcií podľa ÚVZ zaznamenaná v skupine mužov majúcich sex s mužmi a nákaza homosexuálnym stykom bola stanovená v 70 percentách prípadov. Heterosexuálnym stykom sa prenieslo 20 percent infekcií, v prípade bisexuálnych stykov išlo o 2 percentá infekcií. 1,6 percenta nákaz sa prenieslo injekčným užívaním drog  a 0,05 percenta transfúziou krvi – išlo o jeden prípad transfúzie podanej mimo Slovenska v roku 1986. V 6,35 percenta prípadov nebol spôsob prenosu stanovený.

Najviac ľudí infikovaných týmto vírusom žije vo väčších mestách a najvyššia kumulatívna incidencia HIV infekcie je dlhodobo v Bratislavskom kraji. Viac ako 90 percent ľudí s diagnostikovaným HIV je na Slovensku je na antiretrovirálnej terapii. Táto terapia zabraňuje množeniu vírusu v tele. „Ak je reprodukcia vírusu HIV zastavená, potom sú bunky imunitného systému schopné žiť dlhšie. Infikovanému to poskytuje ochranu pred ďalšími infekciami a výrazne sa znižuje riziko prenosu. Ak je HIV pozitívny partner na efektívnej antiretrovirálnej terapii, pravdepodobnosť prenosu infekcie na HIV negatívneho partnera môže byť znížená až o 96 percent,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva.

Účinná liečba

Ján Koller si myslí, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú mať potrebu moralizovať osoby žijúce s HIV. „To veľmi zmeniť nemôžeme. Čo však môžeme zmeniť je, že o tom neprestaneme hovoriť. Motto nášho združenia je Nemôžeme zmeniť diagnózu HIV, ale môžeme zmeniť postoj k nej,“ zdôraznil. Osobne má skúsenosť s tým, že ľudia sa ho stránili skôr zo strachu.

Podľa Jána je dôležité uvedomiť si, že HIV a AIDS nie je len zdravotný, ale aj sociálny a morálny problém, ktorý sa týka celej spoločnosti. „Boj proti nákaze a ochrana práv ľudí s ňou by mali byť našou spoločnou zodpovednosťou a každý z nás môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa,“ tvrdí. Na zabránenie šíreniu vírusu je podľa neho najideálnejšie praktizovať sex s ochranou alebo používať aj na Slovensku dostupnú preventívnu liečbu pre-expozičnej profylaxie (PrEP), ktorá je hradená dvoma poisťovňami (Všeobecná zdravotná poisťovňa a Union) v plnej výške, takže doplatok pacienta je nula eur. Účinok PrEP v ochrane pred HIV je až 99 percent, pokiaľ sa užíva denne. Liečba je podľa Jána veľmi účinná a nemá vedľajšie účinky. „Niekto užíva jednu tabletku, niekto tri. Závisí to od stavu človeka, prípadne sa časom zmení z troch na jednu. Existuje už aj injekčná forma, ktorá zatiaľ na Slovensku nie je dostupná,“ doplnil. Dobré je tiež pravidelne sa testovať na HIV, ale aj iné sexuálne prenosné ochorenia.

Existuje aj PEP alebo post-expozičná profylaxia, ktorá sa musí podať maximálne do 72 hodín od možnej expozície. „Je to 28-dňová kúra, ktorá ale nie je hradená v plnej výške, takže si pacient dopláca v drahšej forme 600 eur alebo lacnejšej, ale rovnako účinnej, asi 250 eur,“ vysvetľuje riaditeľ HIV/AIDS Slovensko. Zdravotnícki pracovníci, hasiči, policajti a obete sexuálneho násilia, majú PEP plne hradenú.

„Tzv. DoxyPEP, čo je jedna tabletka maximálne do 72 hodín od posledného sexu, chráni pred sexuálne prenosnými ochoreniami ako kvapavka, chlamýdie alebo syfilis. Účinok DoxyPEP je u HIV pozitívnych ľudí 94 percent a HIV negatívnych ľudí až 97 percent. Samozrejme, indikácie ohľadom užívania PrEP a DoxyPEP odporúčam konzultovať so špecialistom,“ radí Ján Koller.

Komunitné aktivity

V občianskom združení HIV/AIDS Slovensko vytvárajú bezpečné miesto pre ľudí žijúcich s HIV, ale aj priestor pre tých, ktorých táto téma zaujíma a chcú sa o nej dozvedieť viac. „Pracujeme na rôznych kampaniach, zameriavame sa na osvetu, prevenciu i testovanie a spolupracujeme s tímom lekárov,“ hovorí Ján. Tento rok majú v pláne viacero osvetových aktivít aj na školách. „Taktiež sa chceme zamerať na možné legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú HIV, a všeobecne vstúpiť do povedomia širokej verejnosti, ako to len bude možné,“ dodal. V novembri 2023 otvorili pre verejnosť prvé komunitné centrum HIV na Slovensku. „Mali sme v ňom už diskusiu s názvom Otvorene o HIV a Chemsex, taktiež sa tu stretávajú ľudia, ktorí potrebujú pomôcť alebo poradiť. Ľudia neustále pribúdajú, z čoho máme ohromnú radosť. Robíme rôzne prednášky, diskusie, workshopy, ale aj školenia, stretnutia, v blízkej budúcnosti aj testovanie na HIV, premietanie filmov, grilovačky v komunitnej záhrade a mnoho iných aktivít,“ priblížil Koller.

„Mnoho HIV  pozitívnych ľudí mi hovorilo, že by sa radi stretli a zoznámili s podobnými ľuďmi, vymenili si životné skúsenosti, vzájomne sa podporovali a podobne,“ vysvetlil, čo bolo podnetom pre vznik komunitného centra. „Pre mňa bolo kľúčové, aby s tým bola v poriadku moja rodina. Som vďačný za to, že sú a že ma v tom podporujú a môžem aj prostredníctvom nášho združenia pomáhať ostatným,“ vraví Koller. Združeniu možno pomôcť v napĺňaní cieľov cez odkaz na webe hivslovensko.sk.

Kým na Slovensku je HIV pozitívnych vyše dvetisíc ľudí, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v roku 2022 žilo na celom svete s HIV 39 miliónov ľudí. Približne 76 percent z nich bolo na antiretrovirálnej terapii. Podľa WHO zostáva HIV jedným z najvýznamnejších svetových problémov verejného zdravia, a to najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

 Lucia Hakszer