Slovenské zdravotné poisťovne počas predminulého roka vykázali stratu na úrovni takmer 160 miliónov eur. V zisku nakoniec skončila len jedna z nich a v rámci straty vyčnieva hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Zdravotnícky denník zisťoval, ako hodnotia hospodárenie poisťovní členovia zdravotníckeho parlamentného výboru.
Najvyššiu stratu mala predvlani VšZP, ktorá dosiahla úroveň viac ako 147 miliónov eur. Zdravotná poisťovňa Dôvera mala stratu 13,83 milióna eur. Zisk vykázala jedine zdravotná poisťovňa Union, ktorý bol na úrovni 1,1 milióna eur. Jej zisková marža však bola len 0,1 percenta a Dôvery mínus 0,7 percenta. V prípade VšZP to bolo až mínus 4,4 percenta.
Zdravotnícky denník sa obrátil na členov zdravotníckeho výboru s tým, ako hodnotia hospodárenie poisťovní a či sa budú zaoberať stratou VšZP. Na otázky však reagovali len Marek Krajčí z hnutia Slovensko (predtým s názvom OĽaNO), Peter Stachura z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Oskar Dvořák z hnutia Progresívne Slovensko (PS).
Krajčí: Súkromné poisťovne platia menej nemocniciam
Exminister zdravotníctva Krajčí tvrdí, že dôvodov, prečo sa súkromným poisťovniam darí lepšie ako štátnej, je viacero. Ako jeden z hlavných dôvodov pripomenul zistenie expertov na Útvare hodnoty za peniaze na ministerstve financií, podľa ktorých ide hlavne o neadekvátne platby poisťovní do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré nemajú žiadnu reguláciu. „Experti identifikovali, že pokiaľ by platila VšZP nemocniciam tak málo, ako platili súkromné poisťovne, VšZP by vykázala v jednotlivých rokoch zisk,“ povedal Krajčí.
Ako protiargument by podľa jeho slov mohol padnúť, že VšZP, ako najväčšia poisťovňa na trhu, si má dohodnúť s nemocnicami za výkony pre svojich poistencov nižšie platby. „Problém však je, že Najvyšší kontrolný úrad v SR konštatoval, že poisťovne platia nemocniciam menej, ako stoja výkony, ktoré nemocnice poskytujú ich poistencom. Odpoveď je teda pre mňa jasná. Platby VšZP sú pre nemocnice adekvátnejšie. Žiaľ nemocnice sú dotlačené, respektíve ich štatutári sú nekompetentní a podpíšu so súkromnými poisťovňami nevýhodné zmluvy. Následne sa veľké štátne nemocnice každoročne zadlžujú o desiatky miliónov eur,“ myslí si člen zdravotníckeho výboru za hnutie Slovensko.
Štátna poisťovňa bola pritom napríklad ešte v roku 2019 a tiež rok predtým v zisku. Krajčí pripomína, že VšZP za čias riaditeľky Ľubice Hlinkovej stratila v roku 2019 150-tisíc poistencov v prospech súkromných poisťovní. Následne však zdravotnú starostlivosť zazmluvnila VšZP na rok 2020 na počet poistencov, ktorý mala v roku 2019 a súkromné poisťovne, ako keby mali o 150-tisíc poistencov menej. „Teda VšZP platila zdravotnú starostlivosť za poistencov súkromných poisťovni a ešte jej aj chýbali poistenci, ktorí by jej platili poistné. Tieto straty sa zastavili až neskôr pri tvorbe nových zmlúv v roku 2020. Vláda počas covidu síce opakovane kapitálovo stabilizovala VšZP sumou 350 miliónov eur, táto injekcia sa však nemôže prejaviť v samotnom hospodárení poisťovne, teda nemá vplyv na konečný hospodársky výsledok,“ vysvetlil exminister zdravotníctva.
Mohlo by vás zajímat
„VšZP bola pri Zajacovom (bývalý minister zdravotníctva, pozn. redakcie) modeli, kedy na Slovensku mohli súkromné poisťovne z verejného zdravotného poistenia vykazovať zisk bez akéhokoľvek limitu (ako jediné v Európe), neustále v tlaku jej tunelovania. Následne jej negatívny hospodársky výsledok mal za následok dofinancovanie verejného zdravotného poistenia pomerne do všetkých zdravotných poisťovní. Tie tým pádom získali zdroje, z ktorých mohli svojim akcionárom aj vyplácať dividendy. Preto sme presadili koncom roku 2021 limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť, limit na prevádzkové náklady poisťovne ako aj obmedzenie zisku,“ pripomenul Krajčí.
Na otázku, či sa bude sa výbor venovať aj hospodáreniu VšZP, Krajčí odpovedal, že takáto debata, za účasti ministerstiev financií a zdravotníctva či predstavenstva VšZP, bola na výbore minulý rok, kedy výboru zainteresovaní podrobnejšie vysvetlili mnohé okolnosti a príčiny negatívneho hospodárskeho výsledku VšZP v minulých rokoch. „Zatiaľ netuším, či bude podobnú debatu iniciovať aj súčasný predseda výboru v tomto volebnom období. Nakoniec minulý rok minister Palkovič dofinancoval všetky poisťovne sumou 316 miliónov eur a preto sa očakáva oveľa lepší hospodársky výsledok VšZP ako za minulého obdobia. Súkromné poisťovne majú vďaka tomuto dofinancovaniu na účtoch rekordný cash. Je pre mňa otázkou, či to ich poistenci aj pocítia v roku 2024 v podobe lepšej zdravotnej starostlivosti alebo si akcionári Dôvery vyplatia dividendy zo svojho 170 miliónového nerozdeleného zisku,“ uzatvoril.
Stachura: Hospodárenie VšZP budeme sledovať
Celú problematiku hospodárenia poisťovní a vysokej stratovosti VšZP treba podľa Stachuru vnímať v širšom kontexte. „O ziskovosti alebo strate zdravotných poisťovní rozhodujú viaceré faktory. V prvom rade sú to príjmy, ktoré zdravotné poisťovne získavajú od ekonomicky aktívnych osôb, rovnako koľko zdrojov zaplatí za svojich poistencov štát a aký je samotný výber predpísaného poistného. Dôležitý je aj prerozdeľovací mechanizmus, ktorý z veľkej miery vyrovnáva nepomer medzi chorobnosťou a vekom poistencov jednotlivých poisťovní, hoci nedokáže tieto rozdiely pokryť úplne,“ povedal Stachura.
Na druhej strane sú to podľa neho výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú definované programovou vyhláškou, ale aj hospodárením poisťovne a uzatváraním zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a ostatnými subjektami, ako aj prostriedkami, ktoré sú vynakladané na správu poisťovne. Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, v tej ktorej oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa môžu podľa jeho slov odzrkadliť vo výslednej strate. „Strata môže byť ovplyvnená samozrejme aj nehospodárnym nákupom zdravotnej starostlivosti, ale aj viacerými ťažšie ovplyvniteľnými faktormi. Najmä makroekonomickými zmenami, nárastom cien, väčším objemom poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nekonzistentným prístupom k tvorbe technických rezerv, ako aj netransparentným nastavením úhradových mechanizmov,“ vysvetľuje poslanec za KDH.
Povinné zdravotné poistenie má byť podľa neho v maximálnej možnej miere vynakladané na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Preto vítam aj novelu zákona, ktorá aspoň obmedzila tvorbu a vyplácanie zisku zdravotným poisťovniam hospodáriacim s povinnými zdravotnými odvodmi našich občanov. Zároveň je dôležité, aby sa disponibilné zdroje vynakladali hospodárne a transparentne. V úvahách o zisku, strate a vlastnom imaní poisťovní treba podľa môjho názoru zohľadniť aj finančnú operáciu, ktorá vznikla v roku 2009 pri fúzii poisťovní Apollo a Dôvera, ktorej následky na finančnú súvahu súkromnej poisťovne Dôvera vidíme doteraz,“ tvrdí.
Ako dodal, hospodárenie VšZP bude výbor pozorne sledovať. „Verím, že nové vedenie VšZP a aj jej jediný akcionár ministerstvo zdravotníctva, dokážu zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti s avizovaným navýšením zdrojov pre všetkých svojich poistencoch v maximálnom možnom rozsahu, s akcentom na znižovanie odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. Očakávame tiež racionalizačné opatrenia a reformu zdravotných politík tak, aby sme vedeli lepšie pokryť rastúci dopyt po inovatívnych liekoch a moderných technológiách. V prípade, že sa tieto očakávania nenaplnia, budeme z pozície opozičných strán iniciovať zasadnutie zdravotníckeho výboru,“ uzatvoril Stachura.
Dvořák: Strata poukazuje na systémové problémy
Napriek tomu, že výsledky hospodárenia poisťovní za minulý rok ešte nie sú známe, podľa Dvořáka boli všetky v strate, čo poukazuje na systémové problémy. „Niektoré sa dotýkajú všetkých poisťovní a niektoré iba najväčšej, štátnej poisťovne. Prvotný problém vznikol už pri tvorbe minuloročného rozpočtu. Okrem toho, že rozpočet rátal s mnohými nereálnymi úsporami, o ktoré sa neskôr znížil, nadhodnotil aj príjmy z poistného pre štátnu poisťovňu. Ďalším problémom boli aj neočakávané náklady, s ktorými rozpočet nerátal. Asi najväčšiu takúto položku tvorili lieky,“ vysvetlil poslanec za PS.
Špecificky problémy štátnej poisťovni podľa neho spôsobuje aj nerovnosť platieb. Pripomenul, že podľa analýz ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva štátna poisťovňa za niektoré výkony v tej istej nemocnici platí niekedy až dvojnásobne viac oproti súkromným poisťovniam. „Ak by sme ale začali tlačiť na štátnu poisťovňu, aby dala nemocniciam menej, znamenalo by to ich okamžitý bankrot. Napriek tomu, treba aj naďalej tlačiť na zefektívňovanie štátnej poisťovne, keďže v nej stále vidíme napríklad nevýhodné zmluvy na laboratórne vyšetrenia,“ dodal.
Zdravotnícky výbor sa podľa neho bude venovať hospodáreniu VšZP, ak to bude potrebné. „Program výborov však určuje vládna koalícia,“ uzavrel odpovede Dvořák.
Miroslav Homola
