Súkromné poisťovne sú ziskovejšie než VšZP, jej kolaps by ich však stiahol so sebou. Problémom sú aj politické zásahy
Zdravotné poisťovne v roku 2022 vykázali stratu na úrovni takmer 160 miliónov eur. V zisku nakoniec skončila len jedna z nich. Napriek tomu v rámci straty vyčnieva hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Podľa odborníka je to hlavne kvôli tomu, že je v rukách štátu a namiesto akcionárom sa zodpovedá politikom. Vo všeobecnosti však za stratu či nízke zisky môžu aj zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť či nedostatočné platby za poistencov štátu. O tom, či sa hospodárenie poisťovní vlani zlepšilo, sa verejnosť dozvie až niekedy na konci prvého pol roku. Vtedy totiž už bude zverejnená väčšina účtovných závierok.
Slovenské zdravotné poisťovne v predminulom roku vykázali súhrnnú stratu v sume takmer 160 miliónov eur. O najvyššiu časť z tejto sumy sa postarala VšZP, ktorej strata dosiahla viac ako 147 miliónov eur. Zdravotná poisťovňa Dôvera mala stratu 13,83 milióna eur. Zisk vykázala jedine zdravotná poisťovňa Union, ktorý bol na úrovni 1,1 milióna eur. Rok predtým pritom čísla v hospodárení vyzerali inak. VšZP bolo v strate necelých 87 miliónov eur a obe súkromné zdravotné poisťovne boli v zisku. Dôvera dosiahla vyše 17 miliónov eur a Union 3,5 milióna eur.
Union zdravotná poisťovňa bola síce v zisku, no jej výnosy dosiahli takmer 800 miliónov eur. Jej zisková marža tak bola len 0,1 percenta a Dôvery mínus 0,7 percenta. V maržiach súkromných poisťovní teda nie je veľký rozdiel. V prípade VšZP to však bolo mínus 4,4 percenta. Strata znamená, že náklady na zdravotnú starostlivosť rástli rýchlejšie ako príjmy. VšZP pritom bola v čiernych číslach naposledy v roku 2019.
Všetky tri poisťovne sa pritom dostali do straty najmä v pandemickom roku 2020. Union a Dôvera sa z toho v ďalšom roku dostali so ziskom. Štátna poisťovňa sa však po strate v roku 2020 na úrovni viac ako 114 miliónov eur nedokázala dostať z červených čísel. Všetkým poisťovniam pritom tržby z roka na rok rastú. Tržby Unionu boli naposledy takmer 774 miliónov eur, pri Dôvere to boli takmer dve miliardy eur a VšZP mala tržby na úrovni takmer 3,5 miliardy eur.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský naznačuje, že rozdiel v hospodárení poisťovní je hlavne kvôli ich vlastníckej štruktúre. „VšZP má nevýhodu v tom, že vedenie sa zodpovedá politikom, nie akcionárom, a motivácie, respektíve manažérske možnosti v hospodárení sú tým pádom iné. Vždy rád pripomínam, ako dôležitý ozdravný plán VšZP v roku 2017 vtedajší premiér Fico (Smer-SD) verejne spláchol ponižujúcim telefonátom vtedajšiemu riaditeľovi,“ hodnotí Vlachynský. V roku 2017 boli príjmy aj náklady VšZP takmer identické, zhruba tri miliardy eur.
Mohlo by vás zajímat
Súkromné poisťovne ukazujú na štát
Súkromné zdravotné poisťovne hovoria, že hospodárenie je do veľkej miery ovplyvnené externým prostredím a politickými rozhodnutiami. Negatívne hospodárenie zdravotných poisťovní bolo výsledkom bačovania štátu, ktorý odčerpal zo zdravotníctva finančné prostriedky nielen bezprecedentným viazaním na jeseň 2022, ale najmä v dôsledku podhodnoteného štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo a jeho dlhodobo nízkych platieb za poistencov štátu. Na negatívnych výsledkoch sa podpísali aj opakované diskriminačné finančné injekcie do štátnej zdravotnej poisťovne,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorca Dôvery Matej Štepiansky.
Union zase hovorí o vysokom raste nákladov na zdravotnú starostlivosť a iba čiastočnom dofinancovaní, kvôli zdravotné poisťovne nedosahujú ziskovosť, ktorá by sa blížila úrovni regulácie zisku. Súkromné poisťovne zároveň dodávajú, že hospodárenie sa snažia zlepšovať efektívnymi manažérskymi rozhodnutiami, využívajú nástroje na zlepšenie výberu poistného, kontrolujú efektívnosť využívania finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť. K svojmu hospodáreniu sa nevyjadrila len VšZP, ktorá do publikovania článku nereagovala na otázky Zdravotníckeho denníka.
Poisťovne musia v rámci hospodárenia myslieť aj na reguláciu zisku, ktorá je na Slovensku definovaná zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa financuje napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.
Podľa Vlachynského negatívne hospodárenie poisťovní ovlyvňuje regulácia zisku hneď dvojmo. „Zisk slúži na vytváranie rezerv na horšie časy a na investície. Menej zisku znamená menej rezerv a menej investícii. Po druhé, znižuje sa motivácia správať sa efektívne. Regulácia zisku vám hovorí, koľko peňazí musíte minúť. Takže čo spravíte? Miniete ich,“ vysvetľuje analytik. Tieto peniaze tak namiesto zisku smerujú do výdavkov.
Novela zákona z roku 2022, ktorá zaviedla reguláciu zisku poisťovní, zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 percenta z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.
Vyššie odvody a nízke platby za štátnych poistencov
O niečo viac peňazí do poisťovní pritečie v tomto roku. Vláda Roberta Fica totiž v rámci konsolidačného balíčka zvýšila zdravotné odvody. Firmy budú po novom platiť za zamestnanca namiesto desať percent 11 percent z hrubej mzdy. Sadzba za zdravotne postihnuté osoby bude 5,5 percenta. Samotný zamestnanec za seba platí štyri percentá zo mzdy. Sadzba pre živnostníkov sa od januára zvýši zo súčasných 14 na 15 percent. Podnikatelia so zdravotným postihnutím budú platiť, tak ako doteraz, polovičnú sadzbu. Tá však stúpne zo sedem na 7,5 percenta.
Tento krok by mal zdravotníctvu v tomto roku priniesť dodatočných 357 miliónov eur. Vláda sa takto snaží vyplniť nesúlad medzi nákladmi a príjmami celého systému, ktorý sa stal viditeľný v posledných dvoch až troch rokoch. Tomu je možné čeliť zvýšením príjmov systému, čo zahŕňa aj zvýšenie zdravotných odvodov. Podľa analytika z INESS však chýba druhá polovica zlepšenia, ktorým je manažment dopytu po zdravotných službách. Ide teda o náklady systému. „Chýba preto, pretože toto sú politicky veľmi nákladné riešenia. Definícia nároku znamená vysvetliť voličom, že nemôžu mať všetko, všade a vždy zadarmo, ale len presne vymedzený okruh služieb,“ vysvetľuje Vlachynský.
Poisťovne zvýšenie odvodov síce vítajú, ale upozorňujú na stále nízke platby za poistencov štátu. Všeobecne sa navrhuje minimálne 6,5 priemernej priemernej mzdy za rok 2022. Po prepočte by išlo o sumu 86 eur. V tomto roku bola platba za poistencov štátu niečo málo cez štyri percentá priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa odborníkov, politikov a zdravotných organizácií ale táto suma nestačí na to, aby pokryla výdavky v zdravotníctve. Platba sa síce za minulý rok zvýšila, ale nedostatočne. Štát platbu zvýšil o 316 miliónov eur a poisťovne majú sumu dostať v štyroch splátkach. V prepočte ide zhruba o 50 eur.
Skupina poistencov štátu je pritom najpočetnejšou skupinou poistencov. Patria medzi nich dôchodcovia, nezamestnaní, deti a matky na materskej či študenti. Podľa návrhu štátneho rozpočtu by mali platby za poistencov štátu v tomto roku predstavovať viac ako 2,11 miliardy eur. Od pracujúcich má získať verejné zdravotné poistenie vyše 5,9 miliardy eur.
Pád VšZP stiahne aj zvyšné poisťovne
Aké dôsledky pre zdravotníctvo má to, keď sú zdravotné poisťovne v strate? Podľa odborníkov nie je problém, keď poisťovňa v jednom roku vykáže stratu. No ak sa to začne stávať každý rok a vo všetkých poisťovniach, môže to mať následky. V 90. rokoch minulého storočia sa podobná situácia už stala. Vtedajšie poisťovne nemali peniaze na vyplácanie poskytovateľov. V praxi by takáto situácia vyvolala druhotnú platobnú neschopnosť a viedla k bankrotu nemocníc, ambulancií či lekární. Tie by museli prejsť na hotovostné platby od pacientov, aby sa tomu vyhli. Aktuálne je takáto situácia podľa Vlachynského skôr hypotetická. „Štát to doteraz vždy riešil finančnými injekciami pre VšZP a bude to tak riešiť, dokiaľ na to bude mať peniaze,“ myslí si analytik.
Štát navyše podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) stratil možnosť väčšej kontroly nad stabilitou verejného zdravotného poistenia po zmene zákona v roku 2022. Novelou sa podľa ÚDZS odňala právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Podľa úradu odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.
Samotný kolaps systému by ale mohol spôsobiť aj pád najväčšej poisťovne na trhu. „VšZP je tak dominantná v slovenskom systéme, že jej kolaps by spláchol dolu celý systém, bez ohľadu na zdravie zvyšných dvoch poisťovní. Fungovanie štátnej poisťovne trpí typickými problémami štátneho podniku ako je silná previazanosť na politiku, personálna nestabilita a dedičná neefektivita. Po tých rokoch už nevidím iné riešenie, ako pokus o jej rozdelenie a odpredaj oboch častí. Peniaze, ktoré štát roky topí vo VšZP, by mohli byť v zdravotníctve využité oveľa efektívnejšie,“ dodáva Vlachynský.
O tom, ako bude vyzerať hospodárenie VšZP bude najnovšie rozhodovať nový generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VšZP Michal Ďuriš. Ten len nedávno nastúpil do svojej funkcie. Ide o nominanta ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD), ktorej to ešte vlani odobril aj ÚDZS. Ďuriš nastúpil na miesto ministerkou odvolanej šéfky VšZP Ľubice Hlinkovej a v minulosti sa však venoval skôr advokácii.
Hospodárenie ešte môžu ovplyvniť ďalšie zmeny, ktoré chystá ministerstvo zdravotníctva. Podľa informácií Zdravotníckeho denníka nie je vylúčené, že úprava zisku zdravotných poisťovní sa doplní o kľúčový ukazovateľ výkonnosti (KPI). Ide v podstate o ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť určitej podnikovej činnosti alebo oblasti. Pomocou KPI sa sledujú napríklad finančné výsledky.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
