Anketa: Aj mladí ľudia stále vnímajú pozitívny obraz zdravotníka. Štát by mal vytvárať podmienky na zamestnávanie praktických sestier, hovorí M. Sekula

Väčšina stredných zdravotníckych škôl na Slovensku pripravuje absolventov dominantne na ošetrovateľské povolanie. Študijný odbor praktická sestra ponúka 28 z celkovo 30 zdravotníckych škôl v krajine. Odbor sa predtým volal zdravotnícky asistent a záujem oň po jeho premenovaní podľa štatistík výrazne stúpol. „Je tam viacero faktorov, ktoré sa na tom spolupodieľajú. Dominantnú úlohu určite zohráva názov, pretože už samotné pomenovanie asistent naznačuje, že je to niečo menej ako praktická sestra. Laická verejnosť má dlhoročnú skúsenosť s tým, kto je sestra a tak to aj vníma,“ povedal v ankete Zdravotníckeho denníka prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl (SZŠ) Miroslav Sekula, ktorý je riaditeľom SZŠ v Lučenci. Tá ponúka okrem študijného odboru praktická sestra ešte učebný odbor sanitár.

Sekula priblížil, že každý rok otvárajú dve triedy a v ročníku je 60 žiakov. „Tento rok budeme otvárať až tri triedy a plán výkonov na našej škole je 82,“ dodal. Fakt, že odbor praktická sestra je obľúbenejší, podľa neho pramení aj z toho, že u týchto pracovníkov naozaj došlo k navýšeniu kompetencií v porovnaní so zdravotníckymi asistentmi. „Navýšenie bolo postupné, trvalo viac rokov. Kompetencie sa začali zvyšovať aj zdravotníckemu asistentovi, ale zvýraznilo sa to praktickou sestrou,“ tvrdí. (poznámka redakcie: k premenovaniu došlo v roku 2018, neskôr sa  názov opäť menil a v súčasnosti má povolanie v zákone uvedený názov praktická sestra – asistent)

Študijný odbor zdravotnícky asistent sa etabloval na zdravotníckych školách pred 20 rokmi a v tom čase jeho absolvent nemal v kompetenciách napríklad podávanie injekcií. „Nemohol brať krv ani len z prsta, nieto zo žily. Teraz to už v kompetencii má. V podstate sa kompetencie výrazne priblížili tej situácii pred 20 rokmi – vtedy bol absolvent strednej školy všeobecná sestra a nepotreboval vysokú školu,“ vysvetľuje Sekula. Požiadavka, aby sestry mali vysokoškolské vzdelanie, bola zavedená po vstupe Slovenska do Európskej únie.

Ďalší rozhodujúci faktor, ktorý sa podľa prezidenta Asociácie SZŠ podieľa na zvýšení záujmu o odbor, je nedostatok zdravotníckeho personálu. „Táto otázka je neustále spomínaná aj v médiách a je s tým spojené aj navyšovanie platov v sektore,“ povedal.

Ľudia majú stále záujem pracovať v zdravotníctve

V súvislosti so zdravotníctvom sa ale stále hovorí o zlých pracovných podmienkach. Sekula tvrdí, že pre zistenie toho, čo mladých ľudí na práci v odbore aj napriek tomu láka, by bolo treba spraviť anketu medzi nimi. „Ja môžem povedať len to, že záujem o štúdium na našej škole aj na všetkých zdravotníckych školách výrazne stúpol práve zavedením tohto študijného odboru. O zdravotnícke školy bol stále záujem, len ten odbor bol veľmi nešťastný a žiaci sa tam nehlásili. Poviem tak – keby sa pred 20 rokmi neurobila tá zlá zmena, tak by sme dnes nemuseli trpieť krízou s nedostatkom zdravotníckeho personálu,“ myslí si riaditeľ strednej zdravotníckej školy.

Zmenou požadovanej kvalifikácie sestier došlo k tomu, že v princípe nemusia študovať strednú zdravotnícku školu a môžu ísť na vysokoškolský odbor ošetrovateľstvo z inej strednej odbornej školy alebo z gymnázia (príkladom je vedúca sestra Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom ústave detských chorôb Alexandra Valovič, konštatovala v článku Zdravotníckeho denníka). Miroslav Sekula hovorí, že podľa jeho dlhoročných skúseností, je mizivé percento študentov, ktorí sa hlásia na ošetrovateľstvo z iných typov škôl ako SZŠ.

Mohlo by vás zajímat

Microsoft následuje SAP a zaměstná lidi postižené autismem

Na zdravotníckych školách je už možné študovať aj externe. „Tiež je to odbor praktická sestra, štúdium je večerné a trvá dva roky, 15 hodín týždenne. Tým, že sa naň hlásia ľudia, ktorí už majú maturitu na nejakej inej škole, nemajú žiadne všeobecné vzdelávanie, len odborné predmety a prax,“ vysvetľuje prezident Asociácie SZŠ. Podľa neho je veľa záujemcov o externé štúdium a prácu v zdravotníctve, a to aj z radov tých, ktorí zmaturovali už dávno.

Čo sa týka motivácií 15-ročných absolventov základnej školy, ktorí prichádzajú študovať strednú zdravotnícku školu, Sekula predpokladá, že majú vytvorený pozitívny obraz zdravotníka. „Aj pre mladú generáciu je stále silnou motiváciou možnosť pomáhať zdraviu alebo záchrane ľudského života. To je rozhodujúce, prečo sa im toto povolanie pozdáva. Ale musí to byť doplnené zo strany štátu, aby vzdelávanie bolo adekvátne tejto predstave,“ pripomenul.

Chýba právny predpis

Čo sa týka absolventov SZŠ v Lučenci, podľa Miroslava Sekulu rozhodne viac ako polovica z nich pokračuje v štúdiu na vysokej škole. V niektorých ročníkoch sú to aj viac ako dve tretiny. Ostatní väčšinou idú do praxe ako praktické sestry. Absolventov, ktorí sa potom nevenujú zdravotníctvu, je podľa riaditeľa školy minimum. Podobné je to aj na iných SZŠ. „Skôr ide o to, že ak sú naviazaní na región, kde skončili školu, môže byť problém nájsť pracovné miesto. To je zase spôsobené veľmi zlou situáciou zo strany štátu. Stále absentuje legislatívna norma – personálne zabezpečenie u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá by predpisovala pracovné pozície pre praktické sestry,“ kritizuje Sekula. Zdravotnícke zariadenia teda ani nevykazujú, že ich potrebujú, a nevedia ich priamo zaradiť do kategórie. „Už to trvá dlhé roky a preto sa aj trochu umelo vytvára ten nedostatok personálu. Praktické sestry by aj boli, ale nemocnice alebo iní poskytovatelia ich nevedia zamestnať, lebo na to nemajú vytvorené pracovné pozície. To je nepredstaviteľné a hrozné, ale je to fakt,“ komentuje.

Sekula tiež tvrdí, že do zahraničia rovno po skončení zdravotníckej školy odchádza minimum absolventov, pretože najlepšie je pre nich získať prax na Slovensku alebo v Česku. „Ak pôjdete pracovať do zahraničia ako zdravotník, aby sa vám nejako cenilo vzdelanie, teda nie ako opatrovateľka v rodine, potrebujete mať prax – je to podmienka, aby ste boli správne zaradení aj platovo. Už vedia, že sa im oplatí najprv praxovať tu,“ hovorí riaditeľ zdravotníckej školy. Platové rozdiely medzi krajinami sa podľa neho zmenšili, hoci sú stále výrazné.

Asociácia stredných zdravotníckych škôl má vypracovaných 10 základných bodov pre zlepšenie vzdelávania na zdravotníckych školách a zlepšenia pre zdravotnícku prax. Tieto body predložili ministerstvu zdravotníctva a komunikujú aj s parlamentným výborom pre zdravotníctvo. „Sme pripravení pomôcť a vieme, že sú to kroky, ktoré by dokázali veľmi rýchlo posunúť veci k lepšiemu. Hádam sa nám podarí nájsť uši, ktoré budú chcieť počúvať, a ruky, ktoré budú chcieť konať. Neľahká situácia trvá dlhé roky a zbytočne sa tu vytvárajú problémy, ktoré sa v konečnom dôsledku dotknú pacientov,“ vyhlásil Miroslav Sekula. Tento pracovný materiál asociácia zatiaľ nechce zverejňovať.

Duálne vzdelávanie v zdravotníctve? Nemocnice nemajú ľudí, ktorí by zaň mohli byť zodpovední

Problémov v strednom zdravotníckom školstve je podľa Sekulu veľa. „Trápi nás napríklad nedostatok odborných vyučujúcich, pretože platy sa zvýšili sestrám v nemocniciach, ale nedotkli sa odborných učiteľov na zdravotníckych školách. To sú tiež sestry a teraz paradoxne zarábajú menej ako ich čerství absolventi. Potom je pre riaditeľov zdravotníckych škôl ťažké nájsť nové učiteľky a rovnako ako v zdravotníckej praxi je problém so starnutím,“ objasnil.

Asociácia SZŠ má zásadné výhrady k tomu, že bez komunikácie so školami sa do vládneho programu dostalo zaradenie duálneho vzdelávania do zdravotníckeho školstva. „Sme rozhodne proti duálnemu vzdelávaniu v zdravotníctve. Už pred dvoma rokmi sme kvôli tomu vyhlásili štrajkovú pohotovosť všetkých SZŠ a ak nás bude znovu ministerstvo do toho tlačiť, čo hádam nebude, bol by to veľký problém,“ hovorí prezident asociácie. Väčšina ľudí podľa neho vôbec nerozumie, čo je duálne vzdelávanie. „Jeho základná myšlienka je, že za praktické vyučovanie nezodpovedá škola, ale tá inštitúcia alebo prevádzka, kde sa praktické vyučovanie vykonáva. Cieľom je, aby škola nezaostávala za praxou. Zdravotníckych škôl sa to netýka, pretože na rozdiel od iných stredných odborných škôl, pri ktorých sa napríklad po zmene politického režimu rozpadli veľké fabriky, SZŠ stále pokračovali v zdravotníckom vzdelávaní ako predtým, s veľkým percentom praktického vyučovania,“ vysvetľuje, že každá zdravotnícka škola má zmluvy s nemocnicami, ambulanciami aj sociálnymi zariadeniami. Ak by ale podľa v súčasnosti platného zákona o odbornom vzdelávaní mala prejsť zodpovednosť za praktické vyučovanie na tieto zariadenia, podľa Sekulu tým vzdelávanie len utrpí a bude oveľa menej kvalitné. Nemajú totiž príslušných inštruktorov – odborných učiteľov. „Vieme si to predstaviť povedzme u farmaceutického laboranta alebo rádiologického laboranta, teda v technických odboroch. Ale u ošetrovateľského povolania by to bol problém. Preto zásadne odmietame duálne vzdelávanie podľa zákona, ktorý je momentálne v platnosti,“ vyhlásil Sekula.

Podľa tohto zákona navyše musí žiak, respektíve jeho zákonný zástupca pred začiatkom praktického vyučovania podpísať zmluvu s poskytovateľom vyučovania, že potom tam odpracuje určitý počet rokov. „My pripravujeme žiakov aj z piatich okresov, ako by mohli všetci podpísať zmluvu s jednou nemocnicou? A aký bude mať riaditeľ nemocnice záujem na tom, aby tam vykonávali praktické vyučovanie aj žiaci, ktorí to odmietnu podpísať?“ poukázal na ďalšie problémy prezident Asociácie SZŠ.

Takéto vzdelávanie by podľa neho nebolo dostatočne všeobecné na to, aby pripravilo žiakov na prácu u každého poskytovateľa. Momentálne je to zabezpečené, pretože zmluvných pracovísk majú školy veľa. Ak by sa malo na zdravotníckych školách robiť duálne vzdelávanie, podľa Sekulu by bolo treba ako prvé prispôsobiť zákon tak, aby riešil všetky tieto problémy.

Lucia Hakszer