Práca v zdravotníctve je lákavá pre ľudí, ktorí chcú pomáhať iným, zhodujú sa predstavitelia stredných zdravotníckych škôl, ktorí pripravujú mladých ľudí, ale v externej forme štúdia aj dospelých, na prácu v zdravotníctve. Ďalším dôležitým faktorom je istota zamestnania, pretože v každej dobe sa ľudia rodia a umierajú, povedala v ankete Zdravotníckeho denníka Petronela Michalov, ktorá pracuje ako referentka školských akcií a projektov Strednej zdravotníckej školy na Sládkovičovej ulici v Prešove.

V Prešovskom regióne je podľa nej veľký záujem o zdravotnícke vzdelanie. „Ročne sa priemerne na našu školu hlási 450 uchádzačov z 9. ročníkov základných škôl. Z toho 210 až 250 uchádzačov na odbor praktická sestra, 110 až 120 na odbor zubný asistent a 80 až 100 uchádzačov na odbor masér,“ priblížila. V Prešove je pritom ešte jedna stredná zdravotnícka škola a ďalšie sú v blízkych mestách – v Levoči, Poprade, Svidníku a Humennom. „V jednom ročníku máme priemerne 150 žiakov. Celkovo máme súčasne 560 žiakov v dennej forme štúdia,“ hovorí Petronela Michalov.

Vyštudovaní maséri pracujú v zdravotníctve alebo idú ďalej študovať fyzioterapiu (Foto: SZŠ Prešov)

Ďalších vyše sto uchádzačov sa každoročne hlási na dvojročné pomaturitné externé štúdium odboru praktická sestra a desiatky majú záujem o externé večerné štúdium v odbore masér alebo o jednoročný učebný odbor sanitár.

Podobne riaditeľka Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) v Považskej Bystrici Katarína Podolanová povedala, že o štúdium v odboroch praktická sestra a masér, ktoré škola ponúka, je veľký záujem v dennej aj večernej forme štúdia. Zhodnotila, že mladí ľudia majú záujem o zdravotnícke vzdelanie a za uplynulých 10 rokov sa tento záujem zvýšil. „V jednom ročníku v odbore praktická sestra v dennej forme štúdia študuje 58 ľudí, vo večernej 28 ľudí. V odbore masér máme v dennej forme 17 študentov. Večernú formu v tomto odbore budeme otvárať budúci školský rok,“ popísala riaditeľka.

Na vysokú školu alebo aj hneď do praxe

Praktické sestry môžu pracovať hneď po skončení strednej školy v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v pozícií praktická sestra – asistent, a to na lôžkových oddeleniach alebo aj v ambulanciách. Pracovná náplň praktickej sestry a vysokoškolsky vzdelanej sestry sa líši podľa ich kompetencií definovaných v zákone.

Praktické sestry vykonávajú u pacientov rôzne ošetrovateľské úkony (Foto: SZŠ Prešov)

Petronela Michalov z prešovskej SZŠ hovorí, že záujem o štúdium odboru praktická sestra na ich škole je stále, aj keď uchádzači vedia, že vzdelanie sestry získajú až vysokoškolským štúdiom. 80 percent vyštudovaných praktických sestier pokračuje na vysokoškolský odbor ošetrovateľstvo a 10 percent na iné vysoké školy. Z externej formy štúdia pracuje 100 percent absolventov ako praktické sestry – asistenti. Podobne v zdravotníctve pracuje aj 100 percent absolventov externého učebného odboru sanitár. Polovica absolventov denného odboru zubný asistent pracuje v zubnej ambulancii a štvrtina pokračuje na vysokú školu v odbore dentálna hygiena. Menej ich smeruje na iné vysoké školy. Čo sa týka absolventov odboru masér, väčšinou po štúdiu pracujú v zdravotníctve ako maséri, ale asi 20 percent študuje na vysokej škole odbor fyzioterapeut.
Katarína Podolanová zase povedala, že z považskobystrickej zdravotníckej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole 59 percent absolventov. 41 percent ide po škole priamo do praxe, z toho 29 percent pracuje v odbore, 10 percent mimo zdravotníctva a len 2 percentá sú nezamestnaní. Do zahraničia sa hneď po skončení štúdia podľa jej informácií presúva minimum absolventov.

Niektoré sestry si nevážia praktické sestry

Motivácia pomáhať ľuďom a istota zamestnania ale niekedy nestačia. Riaditeľka SZŠ Považská Bystrica a referentka prešovskej zdravotníckej školy vymenovali aj to, čo mladých ľudí môže odradiť od práce v zdravotníctve. „Sú to pracovné podmienky: nedostatok personálu, nedostatok pomôcok, nedostatočné materiálne vybavenie, zastarané zariadenie, nevhodný prístup pacientov a ďalšie,“ povedala Podolanová. Michalov doplnila, že to môže byť aj  nízke finančné ohodnotenie, nízky stupeň digitalizácie, staré, nemoderné a zničené priestory a tiež málo pracovných benefitov. „Praktické sestry odrádza od zdravotníctva aj to, že niektoré sestry ich nepovažujú za dôležitých členov v ošetrovateľskom tíme,“ skonštatovala.

Lucia Hakszer