Každý lekár a zdravotnícky pracovník sa potrebuje vzdelávať počas celej svojej profesijnej kariéry. Tým nielen získavajú najnovšie vedomosti zo svojho odboru, ale za zanedbanie tejto povinnosti im hrozia aj rôzne sankcie. Ako pre Zdravotnícky denník vysvetľuje Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov, podľa špecializačného odboru si vyberú oblasť, ktorá ich zaujíma, a v ktorej potrebujú konzultovať svoje vedomosti a zručnosti.
Ďalšie vzdelávanie prebieha štandardným spôsobom, sú to napríklad vzdelávacie semináre, konferencie, zahraničné vzdelávanie. Ak ide o kreditované aktivity, tie spadajú do pôsobnosti akreditačnej organizácie, ktorá prideľuje kredity danému podujatiu.
Prehlbovanie odbornej spôsobilosti
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník konštatuje, že ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. „Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve je zvyšovanie alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti. Sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Pre zdravotníckych pracovníkov je povinné,“ dodáva rezort zdravotníctva.
Hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva zdravotnícka komora, ktorá je príslušná na vedenie registra, v päťročných intervaloch. „Táto komora priebežne sleduje a hodnotí aj úroveň neakreditovaných vzdelávacích aktivít, a to samostatne alebo v spolupráci s medzinárodne uznávanou organizáciou na hodnotenie úrovne neakreditovaných vzdelávacích aktivít zdravotníckych pracovníkov v príslušnom zdravotníckom povolaní,“ upozorňuje ministerstvo zdravotníctva.
Akreditáciu vydáva ministerstvo zdravotníctva
O akreditácii špecializačných študijných programov, o akreditácii certifikačných študijných programov a o akreditácii študijných programov sústavného vzdelávania rozhoduje ministerstvo zdravotníctva.
O akreditáciu môže podľa neho získať požiadať vzdelávacia ustanovizeň, ak má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť a vzdeláva študentov v príslušnom zdravotníckom povolaní, v ktorom žiada uskutočňovať špecializačný študijný program, certifikačný študijný program alebo študijný program sústavného vzdelávania. Táto podmienka sa nevzťahuje na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.
Vzdelávacie zariadenie musí mať vypracovaný projekt študijného programu a pedagogickú dokumentáciu študijného programu podľa zásad schválených ministerstvom zdravotníctva. Samozrejmosťou je i zodpovedajúci lektorský zbor a materiálno-technické podmienky na uskutočňovanie študijného programu.
Mohlo by vás zajímat
„Sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný, samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami alebo profesijnými združeniami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva.
Šesť mesiacov na odstránenie nedostatkov
Prezident ASL hovorí, že je veľmi individuálne a rôznorodé, kto vzdelávanie zabezpečuje. „Môžu to byť nemocnice, odborné spoločnosti, ale aj iné subjekty. Aj ASL v minulosti realizovala pár vzdelávacích aktivít, napríklad medziodborové stretnutia lekárov. Túto formu považujem pre ambulantných lekárov za veľmi prínosnú. Okrem toho sme realizovali aj česko-slovenské stretnutia a dúfam, že ich zrealizujeme aj v budúcnosti,“ približuje Šóth.
Podľa ministerstva zdravotníctva sa ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov môže financovať z prostriedkov zamestnávateľov či z rozpočtov samosprávnych krajov alebo obcí. Platiť ho môžu zdravotné poisťovne, rôzne nadácie, ale aj samotní lekári či sestry.
Hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora príslušná na vedenie registra. „Ak je výsledné hodnotenie sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka „nesplnil“, príslušná komora v hodnotení uloží zdravotníckemu pracovníkovi, aby najneskôr do šiestich mesiacov odstránil zistené nedostatky,“ upozorňuje ministerstvo zdravotníctva.
Ak zdravotnícky pracovník v danej lehote neodstráni zistené nedostatky, komora rozhodne o doplnení vedomostí sústavného vzdelávania, ktoré zodpovedá chýbajúcemu počtu kreditov, a určí rozsah, spôsob a lehotu na doplnenie vedomostí sústavného vzdelávania. „Následne uloží zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do 663 eur, ak poruší povinnosť sústavne sa vzdelávať,“ dodáva rezort zdravotníctva.
Ako upozorňuje prezident ASL, výsledky hodnotenia komory posielajú aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nesplnenie je považované za stratu odbornej spôsobilosti a ak vzdelávanie nie je doplnené, konajú orgány komory v zmysle platnej legislatívy,“ uzatvára prezident ASL.
Jozef Brezovský
