Na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti by malo ísť podľa návrhu programovej vyhlášky minimálne 7,2 miliardy eur. Celkom tento rok smeruje do verejného zdravotného poistenia o približne 900 miliónov eur viac ako vlani. Najviac peňazí pritom potečie nemocniciam. Ambulantný sektor čakal viac, ale vedenie rezortu zdravotníctva ráta s tým, že ďalšie peniaze sa tam dostanú vďaka úsporám. „Ak dosiahneme celkovú úsporu, ambulantný sektor dostane dodatočných sto miliónov eur. To by znamenalo nárast rozpočtu okolo 12 percent,“ povedal pre Zdravotnícky denník štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
Minimálna celková suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne by mala v tomto roku predstavovať vyše 7,2 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu programovej vyhlášky, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania v zrýchlenom režime. Kvôli meškaniu predloženia vyhlášky bude trvať len jeden týždeň.
O programovej vyhláške rokovalo ministerstvo zdravotníctva so zdravotnými poisťovňami, poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti a ich zástupcami. Po rokovaniach sa zapracovali pripomienky a dokument schválila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko pre Zdravotnícky denník hovorí, že rezort musel operovať s tým, že na výdavky má vyčlenených 7,66 miliardy eur kvôli výdavkovým limitom. Viac peňazí už tradične dostali nemocnice. Podľa Štofka má pri nich ministerstvo legislatívne záväzky, ktoré musí napĺňať. Na druhej strane je ambulantný sektor, ktorý očakával razantnejšie navýšenie. Vlani ale mal 20-percentný nárast, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné pre štátny rozpočet.
Dôkazom toho, že ministerstvo nemá dodatočné zdroje na rozdávanie, je podľa štátneho tajomníka tohtoročný nárast zdravotných odvodov. „Tým pádom sa musia zdroje hľadať inde,“ upozorňuje.
Nemocnice sú spokojné, mali by ale znižovať dlhy
Mohlo by vás zajímat
Na nemocnice má napríklad štátna poisťovňa vyhradených minimálne 1,6 miliardy eur, Dôvera vyše 768 miliónov eur a Union zase viac ako 248 miliónov eur. Nemocnice tento výsledok vítajú. „Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina víta každú zmenu v spôsobe financovania a navýšenia zdrojov, ktoré budú pridelené do sekcie ministerstva zdravotníctva,“ tlmočí postoj žilinskej nemocnice pre Zdravotnícky denník jej hovorkyňa Zuzana Fialová.
Podobne to hodnotí aj Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. „Vzhľadom na dlhé roky kritizovanú celkovú politiku financovania zdravotníckych zariadení, kde bol a stále je obrovský rozpor medzi reálnymi nákladmi a reálnymi platbami, je každá dobrá systémová zmena vítaná. Predkladaný materiál však zatiaľ stanovuje len minimálnu sumu zdravotnej poisťovne za ten ktorý výkon,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku hovorkyňa prešovskej nemocnice Martina Pavliková.
Podľa jej slov je cieľom zlepšiť možnosť smerovať zdroje verejného zdravotného poistenia do oblastí, ktoré sú prioritou zdravotnej politiky štátu tak, ako sa uvádza v materiáli. „Reálny prínos sa však bude odvíjať od toho, ako budú vyzerať konkrétne uzatvorené zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na daný objem konkrétnych výkonov,“ dodáva Pavliková.
Ako tiež uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Monika Krišková, členovia Asociácie štátnych nemocníc budú spoločne predkladať pripomienky do medzirezortného pripomienkového konania. K materiálu sa preto košická nemocnica nechce vyjadrovať.
Podľa Štofka musia mať nemocnice v rozpočte ešte peniaze navyše kvôli sanácii dlhu. Vedenie ministerstva však podľa neho v tomto roku od nemocníc očakáva aj snahu o znižovanie dlhu.
Ambulancie nedostanú toľko, koľko čakali
Na ambulancie špecialistov má štátna poisťovňa vyhradených minimálne vyše 747 miliónov eur, Dôvera viac ako 372 miliónov eur a Union vyše 130 miliónov eur. V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti dostane VšZP minimálne takmer 230 miliónov eur, Dôvera viac ako 151,5 milióna eur a Union vyše 50 miliónov eur.
Ambulancie dostanú, podľa výkonnej riaditeľky Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Nadi Trenčanskej Bedušovej, menej peňazí, než koľko čakali. „Z vyhlášky sme úprimne sklamaní, pretože sa sľubovalo, že ambulantný sektor bude priorita. Podfinancovanej ambulantnej sfére sa malo podľa pôvodných vyjadrení alokovať viac peňazí. Zo zverejnenej vyhlášky skôr vyplýva, že pôjde o minimálne navýšenie, ak vôbec nejaké. To sa ukáže až potom, ako si to rozoberú poisťovne,“ uvádza riaditeľka ZAP.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit vyhlášku hodnotí pozitívnejšie. „Ak sa pozrieme na vnútornú štruktúru, konkrétne z pohľadu nášho segmentu, tak je tam posun o 31 percent, za čo sa patrí poďakovať. Hoci sme to žiadali už na minulý rok, ale vnímame to tak, že kompetentní vnímajú dlhodobé podfinancovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti, najmä však primárnu starostlivosť pre dospelých,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku Zanovit.
Tiež však dodáva, že ešte chýba vnútorná štruktúra delenia zdrojov v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti, lebo inak tečú peniaze na jedno lekárske miesto v odbore pediatria a inak pre dospelých. Čo sa týka ostatných výdavkov, za anomáliu považuje rast nákladov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky o 129 percent a špecializovanej ambulantnej starostlivosti o 97 percent. „Toto by sa malo vysvetliť, lebo je to neprimerané, najmä spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré sú väčšinou vo vlastníctve veľkokapitálu,“ dodáva.
Ministerstvo hovorí o úsporách
Celkom tento rok smeruje do verejného zdravotného poistenia 7,97 miliardy eur, čo je o približne 900 miliónov eur viac ako vlani. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti má byť vynaložených 7,66 miliárd eur. Ak sa zrealizujú úspory z revízie výdavkov vo výške zhruba sto miliónov eur, môžu zdravotné poisťovne usporené peniaze použiť na zavádzanie nového zoznamu zdravotných výkonov u špecialistov.
V aktuálnej programovej vyhláške tak pre ambulancie nie je zahrnutých sto miliónov eur vo výdavkoch, pretože sa musia najprv usporiť. „Plán na úsporu je už na ministerstve rozpracovaný, časť úspor sme už dosiahli. Ak dosiahneme celkovú úsporu, ambulantný sektor dostane dodatočných sto miliónov eur. To by znamenalo nárast rozpočtu okolo 12 percent. To už je číslo, s ktorým by boli určite spokojnejší. Ale v tomto prípade hovoríme o špecializovaných ambulanciách,“ tvrdí štátny tajomník.
Sporiť sa má v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, ďalej v rámci úpravy príspevkov zdravotných poisťovní na operačné strediská, v rámci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného centra zdravotníckych informácií a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. „Potom sa bude sporiť v rámci benefitov, čo bude ministerstvo riešiť so zdravotnými poisťovňami. Rokovať sa bude, aká časť benefitov sa bude poskytovať a akým spôsobom. Polovicu úspor vie urobiť ministerstvo a zdravotné poisťovne. Potom sa počíta s úsporami v laboratóriách, keďže sa im znížili náklady po skončení pandémie,“ vymenúva Štofko.
Ambulancie nebudú podpisovať zmluvy
Trenčanská Bedušová ale tvrdí, že ambulancie úspory neovplyvnia a niektoré úspory sa robia práve na ich úkor. „Jednou rukou vám niečo zoberú a druhou vám pomyselne niečo dávajú. Žiaľ, skôr nedostaneme nič, alebo len veľmi málo. Sme si vedomí, že nemocnice sú zadĺžené, no ich situácia by nemala byť riešená na úkor ambulantného sektora, ktorý pokrýva 70 percent celkovej zdravotnej starostlivosti,“ uvádza riaditeľka.
ZAP bude podľa jej slov vyhlášku pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale ak bude prijatá v jej súčasnej podobe, ambulancie podľa jej slov takto nevýhodné zmluvy s poisťovňami bez jasnej vízie dofinancovania nebudú môcť podpísať. „Ambulancie tak budú v nezmluvnom vzťahu, bude pokračovať trend zatvárania ambulancií a tie, ktoré zostanú, budú dostupné len pre pacientov, ktorí si budú vedieť zdravotnú starostlivosť zaplatiť,“ upozorňuje Trenčanská Bedušová.
Zmluvné vzťahy ale ministerstvo podľa Štofka neovplyvní, keďže do nich nevstupuje žiadnym spôsobom. „Chápem, že nárast je pri ambulanciách nízky a budú s poisťovňami rokovať o nejakej úprave alebo o krátkodobých zmluvách. V niektorých veciach ministerstvo bude vedieť pomôcť, aby to fungovalo, ale v niektorých veciach budú musieť poskytovatelia a poisťovne nájsť kompromis,“ myslí si štátny tajomník.
Podľa šéfky ZAP vyhláška berie väčší ohľad na ústavnú zdravotnú starostlivosť. „Navyše bolo avizované zvyšovanie miezd zdravotných sestier v nemocniciach, pričom ambulancie nedostali prostriedky ani na minuloročné dorovnanie platov svojich sestier. Opäť tak hrozí ďalší odliv zdravotníckeho personálu, predovšetkým sestier do nemocníc. Bez nich nebudeme vedieť fungovať. Chceme veriť, že ministerstvo zdravotníctva nájde dodatočné finančné zdroje a ako po minulé roky zabezpečí aspoň čiastočné dofinancovanie ambulantného sektora,“ dodáva riaditeľka ZAP.
Štátny tajomník ale pripomína, že aktuálna podoba programovej vyhlášky počíta s infláciou aj so mzdovým navýšením v ambulanciách. „Pri tvorbe rozpočtu sa s tým počítalo. Treba dodať, že minulý rok mali ambulancie 20-percentný nárast v úhradách a to je z dlhodobého hľadiska neudržateľné pre štátny rozpočet,“ dodáva Štofko.
Zdravotné poisťovne sú zdržanlivé
Napriek tomu, že poisťovne vyhlášku už videli a rokovali o nej s ministerstvom, nevedia ju zhodnotiť. Hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Kristína Baluchová pre Zdravotnícky denník uviedla, že poisťovňa sa momentálne oboznamuje s plným znením návrhu programovej vyhlášky. „V súčasnosti sú platby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti kryté podľa dohôd o zálohovom navýšení globálnych rozpočtov,“ tvrdí hovorkyňa.
Pri hodnotení vyhlášky je zdržanlivá aj poisťovňa Dôvera. „Naše pripomienky k vyhláške sme uviedli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Veríme, že sa nám ich podarí vysvetliť v rámci odbornej debaty. S hodnotením vyhlášky nebudeme predbiehať, vyjadríme sa až k jej k finálnej verzii,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorca Dôvery Matej Štepiansky.
Miroslav Homola
