Údaje o činnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a o pacientoch pomáhajú štátu robiť opatrenia zlepšujúce zdravotníctvo. Na Slovensku sa však zbiera priveľké množstvo dát, ktoré sa nevyužívajú. To by sa malo zmeniť, povedal v rozhovore pre Zdravotnícky denník štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko. Ministerstvo má veľké plány v rámci elektronizácie a zefektívňovania práce v sektore. Zatiaľ prevažne diskutuje s rôznymi aktérmi zdravotníctva o ich predstave a potrebuje zmapovať súčasný stav.
Ako čo najefektívnejšie zbierať dáta o zdravotnej starostlivosti a o pacientoch, aby sa nestávalo že niektoré budú chýbať a iné budú zbierané duplicitne?
V prvom rade sa treba pozrieť na to, čo sa zbiera automaticky. Nejaké dáta majú od poskytovateľov zdravotné poisťovne. Vieme doplniť, čo sa nezbiera, a tiež by sme si mali povedať, čo nepotrebujeme. Máme už za sebou rokovania s odbornými spoločnosťami, aby sme vedeli, čo je vlastne nevyhnutné. Ja mám rád, keď sa zbiera veľa dát a eventuálne sa na niečo použijú, ale je veľmi zlé, keď ten zber dát zaťažuje veľmi veľa stakeholderov a v zásade sa nepoužívajú. Čiže v prvom rade potrebujeme výrazne zoštíhliť dátovú požiadavku, ktorú máme na lekárov a využívať dáta, ktoré máme k dispozícii, a ktorým veríme. Lebo podľa nich aj platíme.
Ako teda rezort plánuje v súvislosti s reformou ambulancií a nemocníc riešiť administratívnu záťaž lekárov?
V tomto prípade ide o viackrokový proces. Chceme sa v rámci jednotlivých projektov Programového vyhlásenia vlády (PVV) pozrieť a upraviť kompetencie jednotlivých zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov v rámci ambulancií. Sledovať budeme predovšetkým vyššiu efektivitu fungovania. Na druhej strane ideme analyzovať aj mnohé obsolentnosti, ktoré dnes v ambulante máme, či už ide o vykazovanie, rôzne povinnosti, ale aj vydávania rôznych potvrdení, ktoré by sa dali riešiť efektívnejšie.
Mohlo by vás zajímat
Aké dáta o zdravotnej starostlivosti, okrem tých od zdravotných poisťovní, by sa mohli využívať?
Primárne sú to naozaj vždy zdravotné poisťovne, sekundárne by som si vedel predstaviť, aby zdrojmi dát boli aj priamo lekári, ale tam ide o klinické dáta. Už dnes Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vedie elektronickú zdravotnú knižku. Tieto dáta treba využívať, aby sme mali k dispozícii na jednej strane definovaný dopyt a základné informácie o stave pacienta, teda aby sme vedeli, za čo platíme. Napríklad u onkologických pacientov, aby sme vedeli povedať, v ktorej fáze ochorenia človek je, či je v remisii a podobne. Dnes tieto informácie prakticky nemáme. Podobne na základe dát len odhadujeme napríklad to, či ide o chronického pacienta alebo sa k lekárovi vrátil len kvôli nejakému vyšetreniu, prípadne receptu. Tieto dáta nemáme k dispozícii v rámci zdravotného poistenia, ale vieme ich získať v rámci klinického zberu.
„Rozhodovanie od stola nie je riešením. Musíme zbierať dáta, kontrolovať a preverovať situáciu v teréne, zistiť, ako tam jednotlivé procesy fungujú a čo je potrebné zmeniť.“
Ako plánuje ministerstvo zdravotníctva využiť dáta pri tvorbe zdravotníckych politík? Čo chcete zmeniť alebo vylepšiť oproti súčasnému stavu?
Minimálne chceme zefektívniť prácu v rámci ambulantného, ale aj ústavného sektora, a teda znížiť obsolentnosť dát, ktoré sa vykazujú. V tomto prípade ale nehovoríme o využití dát pri tvorbe zdravotných politík. Takéto využívanie je tiež nevyhnutné, či už napríklad hovoríme o tvorbe transplantačných, onkologických plánov alebo o skríningoch.
Čo sa týka skríningových programov, ako ich zlepšovať a zvyšovať záchytnosť chorôb?
Je to širokospektrálne a musíme sa rozprávať napríklad so všeobecnými lekármi, aby sme väčšiu časť populácie dostali na skríningy už v rámci preventívnych vyšetrení a programov. Z výstupných dát zo skríningov vieme, akú máme incidenciu rôznych ochorení. Vieme identifikovať ohniská a regionálne rozdiely. Skôr ako vznešená tvorba zdravotníckych politík sú to akútne riešenia. Aj pri covide sme videli, že v riešeniach akútnych problémov sú dáta kľúčové. Pozerali sme sa na objemy očkovaní, museli sme čítať štúdie, vyhodnotiť očakávania v prípade manažmentu lôžok. Nie vždy je to tvorba zdravotných politík, ale dáta potrebujeme aj pri riešení akútnych problémov.
Ako ich teda využiť pri plnení dlhodobejších cieľov? Čo patrí medzi tieto ciele z pohľadu vlády, ale aj všeobecne udržateľnosti zdravotníckeho systému?
Medzi základné ciele patrí primárne zabezpečenie dostatočnej dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu. Toto dnes nedokážeme robiť bez dostatočne kvalitných dát o regionálnom dopyte po starostlivosti, ale ani pri nedostatočnej informovanosti o reálnej kapacite systému, či už hovoríme o normatívoch v rámci ambulantu, alebo dostupných lôžkach v rámci nemocníc. Stále však platí, že rozhodovanie od stola, čo je štandardná výčitka regionálnych zástupcov, nie je riešením. Dáta musíme zbierať aj v teréne. Musíme situáciu kontrolovať a preverovať, musíme do tých regiónov ísť a zistiť, akým spôsobom tam jednotlivé procesy fungujú a čo je tam reálne potrebné zmeniť. Aj tu hovoríme o zbere a využívaní dát.
Ako majú byť zabezpečené dáta v zdravotníctve?
Úplne v súlade s platnou legislatívou. Ja som veľký fanúšik otvorených dát a bol by som rád, keby sme mali prístup ku všetkému. Samozrejme v súlade s GDPR pravidlami. Ale stále platí, že pokiaľ sme schopní anonymizovať alebo pseudonymizovať nejaké dáta, som zato, aby sme čokoľvek zverejňovali a dáta boli na čítanie k dispozícii čo najväčšiemu počtu stakeholderov.
Bude sa dať pri zabezpečení zdravotníckych dát alebo manažmente starostlivosti nejako využívať umelá inteligencia?
Určite áno, už dnes tu máme viacero spoločností, ktoré vo veľkej miere používajú umelú inteligenciu, respektíve minimálne machine-learningové mechanizmy, čo je podľa mňa naozaj obdivuhodné.
O využívaní dát v zdravotníctve ste hovorili aj na technologickej konferencii Jesenná ITAPA 2023. Špecialista na hodnotenie zdravotníckych technológií Róbert Babeľa na konferencii predstavil projekt European Health Data Space, o ktorom sa stále rokuje v Európskom parlamente a ktorý má podporovať výmenu a zdieľanie zdravotných údajov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, výskumníkmi, tvorcami politík a pacientmi. Ako plánuje Slovensko využívať tento celoeurópsky projekt?
Riešili sme to aj s pánom profesorom Babeľom a myslím si, že je to skvelý nástroj. Iniciatíva vznikla na úrovni Európskej komisie a som veľmi rád, že ide touto cestou. Potrebujeme mať možnosť porovnávať dáta v rovnakej, alebo aspoň rovnako definovanej, štandardizovanej štruktúre. Ak sa nemýlim, na nejakej úrovni zjednodušuje aj GDPR reguláciu, aby sme dáta mohli efektívne využívať.
Keď ste poslancom v parlamentnom výbore predstavili zdravotnícku časť programového vyhlásenia vlády, kritizovali najmä jeho nekonkrétnosť. Čo v PVV považujete za najpodstatnejšie a ktoré časti plánujete ako prvé rozvíjať zavedením vykonávacích predpisov, ako sú vyhlášky?
V určitej rovine súhlasím, že PVV je nekonkrétne, ale človek v ňom dokáže nájsť to, čo potrebuje. Programové vyhlásenie je málokedy úplne konkrétne a práve preto sme predstavili stakeholderom, ktorých sa to týka, aj takzvaný implementačný plán PVV. Jednoznačne chceme popísať, ktoré projekty s míľnikmi, procesom aktualizácie, vyhodnotením, indikátormi a cieľmi, budeme robiť v rámci jednotlivých tém PVV. Možno programové vyhlásenie ako také je vo všeobecnej rovine, ale snažíme sa upresniť detaily. Tieto detaily si nestrážime na ministerstve zdravotníctva, ale chceme operovať veľmi otvorene a prizývať úplne všetkých, ktorých sa daná téma týka. Chápem, že rôzni odborníci budú mať odlišné názory, ale možno aj to bude úloha ministerstva – nejako to mediovať.
Samotné PVV je rozdelené na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, čiže dnes vieme, ktorých pár bodov musíme akútne riešiť – vytvorenie takzvanej rozpočtovej rady, čo je pre mňa jedna z kľúčových vecí. Má to byť nástroj, ktorým budeme vedieť veľmi flexibilne reagovať na makroprognózy ministerstva financií a akékoľvek výkyvy v očakávaných výdavkoch. Táto rada by nemala byť čisto ministerská a stakeholderi by mali pochádzať aj z ministerstva financií, útvaru hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pravidelne by zasadala, aby sme si vedeli vyhodnotiť akékoľvek zmeny alebo len potvrdiť status quo. Druhá vec sú zásadnejšie zmeny vo vzdelávaní, lebo vnímame fakt, že jeden z najzásadnejších problémov zdravotníctva u nás, ale aj vo väčšine ostatných krajín, je nedostatok ľudských zdrojov. Na ten sa pozeráme v krátkodobých, ale aj strednodobých a dlhodobých cieľoch a viacero nástrojov chceme aj s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankechovou implementovať čo najskôr. Samozrejme, v niektorých rovinách určite budeme narážať na legislatívny proces. Ideálne budeme predkladať zákony v nejakých pravidelných intervaloch, nechceme to robiť halabala. Nastavíme si to aj s otvorenou a jasnou komunikáciou. Samozrejme, bude to závisieť aj od požiadaviek stakeholderov. Ak si veci budeme vedieť vydiskutovať otvorene so všetkými, je možné, že niečo urobíme rýchlejšie.
Lucia Hakszer
