O telemedicíne sa viac začalo hovoriť v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ale v podstate to boli iba telefonické konzultácie s lekármi a objednávanie liekov. Telemedicína je však pomerne široká oblasť. Všeobecne si môžeme pod týmto pojmom predstaviť všetko, čo súvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na diaľku prostredníctvom moderných technologických a komunikačných technológií.

Typicky ide najmä o vzdialený monitoring fyziologických funkcií pacienta v domácom prostred, vzdialené konzultácie lekárskych tímov či už v urgentnej medicíne alebo v oblasti zdieľania zdravotníckeho know-how až po vedenie operačných zákrokov na diaľku. „Z pohľadu prínosov je najväčším očakávaným potenciálom odľahčenie zdravotného systému pomocou technológie. Inými slovami na základe veľkého množstva zistených dát z domáceho monitoringu vieme lepšie cieliť potrebu konvenčnej osobnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Ľuboš Petrík, predseda predstavenstva spoločnosti Goldmann Systems.

Integrovaný systém zberu dát

Telemedicína má pred sebou obrovskú budúcnosť, hovorí pre Zdravotnícky denník Martin Donoval, koordinátor výskumných projektov na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave. Na vysokej úrovni bude podľa neho umelá inteligencia, ktorá dokáže spracovať enormné množstvo údajov. „Aj vďaka tomu budeme môcť lepšie monitorovať a pomôcť aj pri preventívnej či bežnej liečbe,“ približuje Donoval.

FEI STU má dobrú spoluprácu s nemocnicami, medzi jej kľúčových partnerov patrí Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica v Martine či Nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

„V rámci telemedicíny sme absolvovali niekoľko významných projektov, z ktorých sú niektoré naše výstupy na úrovni hardvérových zariadení a niektoré na úrovni softvérových riešení. Ide napríklad o nástroje strojového učenia, ktoré slúžia na identifikáciu niektorých vzorcov správania a vedia poskytnúť údaje o tom, ako napríklad rapídna zmena hmotnosti vplýva napríklad na prejavenie sa kardiovaskulárneho ochorenia,“ konštatuje Donoval.

S niektorými partnermi tím z FEI STU tiež spolupracoval aj na väčších projektoch, zameraných na vývoj riešení na úrovni služieb a softvérov, ktoré zaviedli do testovacieho procesu aj do niektorých ambulancií a nemocníc. Donoval odhaduje, že sa ako produkt etablujú na trhu v tejto dekáde. „Naším cieľom bolo navrhnúť integrovaný systém zberu dát, ktorý by zdravotníckemu personálu uľahčil manuálny zber dát a ich združovanie na jedno miesto. Riešenia musia umožniť lekárom prístup ku všetkým dátam nazbieraným pomocou rôznych telemedicínskych prístrojov na jednom mieste bez toho, aby sa museli prihlasovať na viaceré webové stránky či využívať niekoľko rozdielnych softvérov,“ dodáva odborník z FEI STU.

Mohlo by vás zajímat

Vzdialený monitoring pacientov

Spoločnosť Goldmann Systems sa telemedicíne, konkrétne vzdialenému monitoringu pacientov, venuje už takmer štyri roky. „Náš vlastný softvérový produkt podporuje širokú škálu certifikovaných zdravotníckych pomôcok ako je tlakomer, glukomer, EKG, teplomer, oxymeter, spirometer, váha a podobne,“ približuje Petrík.

Zariadenia sú bezdrôtovo pomocou bluetooth technológie spárovane s mobilným zariadením, ktorý je vybavený firemnou mobilnou aplikáciou a následne vykonáva zber nameraných údajov o fyziologických funkciách pacienta. Potom ich online ich prenáša do serverovej platformy na okamžité zdieľanie so zdravotníckym personálom. Celý tento koncept tak podľa Petríka poskytuje podporu pre všetky známe civilizačné rozsiahle chronické ochorenia ako je diabetes, srdcovocievne choroby, respiračné ochorenia alebo ochorenia pečene.

„Celkovo sme našou technológiou zrealizovali viac ako 400-tisíc meraní pre viac ako 2 000 pacientov. Najvýznamnejšie bol domáci monitoring fyziologických funkcií zatiaľ nasadený pre srdcovocievne ochorenia, diabetes a ochorenia pečene. Spolupracujeme pritom so slovenskými medicínskymi expertami a zdravotníckymi zariadeniami ako sú Fakultná nemocnica s poliklinikou v F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Národný onkologický ústav, Národný ústav detských chorôb, viaceré kliniky siete Agel a ďalšie všeobecné a špecializované ambulancie,“ vypočítava šéf Goldmann Systems.

Slovensko v ničom nezaostáva

Obaja odborníci potvrdili, že Slovensko je v telemedicíne v porovnaní s inými krajinami na tom dobre. „Možno to bude znieť trochu neuveriteľne, ale v tejto oblasti nezaostávame nijak významne. Určite však nepatríme k lídrom uplatňovania telemedicíny,“ prízvukuje Petrík. Asi najlepšie porovnanie sa podľa neho dá urobiť s Českou republikou. „Projekty v domácom monitoringu sa tam realizujú už viacero rokov a majú za sebou bohatšie skúsenosti. U nás sme síce začali o čosi neskôr, ale na druhej strane ich dobiehame a rozdiel nášho oneskorenia nie je dlhší ako niekoľko mesiacov, možno rok,“ konštatuje šéf Goldmann Systems.

Ako prízvukuje Donoval, je jedno, či sa nejaký produkt vyvinie v USA alebo v Číne. Vďaka globalizácii sa hneď rozšíri po celom svete. „Čo sa týka vývoja postupu zavádzania telemedicíny do bežného užívania, tak pozadu rozhodne nie sme, nakoľko celý svet má čo dobiehať,“ dodáva odborník z FEI STU.

Najvýznamnejší pokrok vidí Petrík vo využívaní telemedicíny v cukrovke, srdcovocievnych ochoreniach, čo sú vlastne najvýznamnejšie ochorenia z pohľadu počtu pacientov. Podľa dostupných informácií viac ako dve pätiny Slovákov má niektorú z týchto dvoch ochorení alebo ich kombináciu.

Pomohla by cielenejšia a koncentrovaná podpora

Ako šéf Goldmann Systems konštatuje, zdravotníctvo je objektívne a aj opodstatnene veľmi konzervatívny sektor. Zavádzanie nových postupov v liečbe pacientov vrátane nových technológií má tak podľa neho úplne prirodzené prekážky.

„Fakt je, že naša legislatíva zatiaľ nepozná pojem „telemedicína“ a financovanie zdravotných výkonov z verejného zdravotného poistenia sa zatiaľ týka iba vzdialených konzultácií a predpisovania liekov. Na druhej strane dobrá správa je, že poisťovne sa veľmi intenzívne zaujímajú o možnosti nasadenia ďalších scenárov použitia telemedicíny. Osobne verím, že tento rok bude zlomový a všetky naše poisťovne naštartujú prvé pilotné projekty financované práve z ich zdrojov a to najmä v oblasti vzdialeného domáceho monitoringu fyziologických funkcií pacientov,“ myslí si Petrík.

Aj Donoval je v tejto oblasti optimistom. „Čo sa týka preplácania telemedicínskych výkonov zdravotnými poisťovňami, verím, že je to len otázkou času,“ konštatuje.

Finančné zdroje sú vždy jedným s limitujúcich faktorov, ako je na tom telemedicína? „Jednoznačne by pomohla cielenejšia a koncentrovaná podpora technologických inovácií do zdravotníctva všeobecne. Práve zdroje z oblasti výskumu by mali byť lepšie smerované do tak kritických oblastí ako je zdravotná starostlivosť. Keď si pozrieme rôzne grantové schémy tak nenájdeme žiaden významný mechanizmus špecificky zameraný na technológie a inovácie v zdravotníctve a zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Petrík.

Z jeho pohľadu je potrebné zamerať sa najmä na tri línie. Prvou je výber vhodných diagnóz, scenára použitia pre pilotné projekty, pričom ich cieľom by malo byť overenie – nastavenie postupov, technológie a finančných modelov v praxi. Druhou je príprava legislatívy tak, aby bol známy pojem telemedicína a bola čo najjasnejšie ohraničená zodpovednosť za spracovanie citlivých medicínskych údajov a ich interpretácia a včasná reakcia zdravotníckeho personálu. „A poslednou je úprava vzdelávacích postupov, perspektívne až vytvorenie novej špecifickej „pozície“ v systéme zdravotnej starostlivosti. Táto rola by mohla či mala zabezpečovať dohľad nad dátami, ich predprípravu a interpretáciu pre skúsenejší zdravotnícky personál,“ uzatvára Petrík.

Jozef Brezovský