Slovenské nemocnice si uvedomujú prínosy telemedicíny a začali ju intenzívne využívať. „Táto technológia nám umožňuje zbierať aj informácie ohľadne nežiaducich účinkov napríklad liečby. Medzi najčastejšie používané v našich podmienkach patria telekonzultácia, telemonitoring, telekonzília, teleradiológia a telepatológia,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Jozef Dolník, námestník pre zdravotnú starostlivosť Národného onkologického ústavu (NOÚ).
Ďalšími druhmi telemedicíny je využitie mobilných technológii a nosenie snímačov na uskutočnenie videohovoru a zberu dát fyziologických funkcii, ako sú napr. tep, tlak krvi, okysličenie krvi, EKG, výsledky základných odberov – glykémia, ale aj meranie telesnej teploty.
Monitoring pacientov v domácom prostredí
Viktória Ďurajová, projektová manažérka Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, dodáva, že telemedicína umožňuje vzdialený monitoring zdravotného stavu pacienta. „Napríklad, ak lekár pacienta na lôžku pred prepustením do domácej liečby, alebo pri návšteve ambulancie, vyhodnotí ako vhodného na vzdialený monitoring, prestaví mu set telemedicínskych prístrojov, vysvetlí používanie a zahrnie ho do programu. Následne v systéme k vzdialenému monitoringu má k dispozícii namerané hodnoty, systém umožňuje aj upozornenia na zmeny zdravotného stavu, ktoré vyzvú zdravotnícky personál ku kontrole,“ hovorí pre Zdravotnícky denník.
Využívanie telemedicíny vyžaduje zber množstva údajov. Dáta na to, aby mali význam, musia byť správne spracované a interpretované. Preto je dôležité okrem zberu údajov mať zabezpečenú aj archiváciu, analýzu a vyhodnocovanie so spätnou väzbou. „Prostredníctvom telemedicíny môže pacient komunikovať s lekárom kedykoľvek a z akéhokoľvek miesta prostredníctvom bezpečného audiohovoru a videohovoru, a pacient si môže dokonca vymieňať záznamy a fotografie a lekár tak môže mať informácie v reálnom čase,“ konštatuje Dolník.
Projektová manažérka banskobystrickej nemocnice je presvedčená, že telemedicína potvrdila predpoklady o benefitoch pre pacienta aj zdravotnícky systém. „Tým, že vieme pacienta monitorovať na diaľku, je možné skrátiť jeho hospitalizáciu alebo počet návštev v ambulanciách,“ pripomína Ďurajová. Umožnila podľa nej aj dôslednejší monitoring pacientov v domácom prostredí a vďaka upozorneniam systému na odchýlky nameraných hodnôt poskytuje možnosť včas zareagovať, pacientovi upraviť liečbu a znížiť tak výskyt komplikácii.
„Má potenciál významne napomôcť zdravotníckym zariadeniam zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj napriek nedostatku personálu. V neposlednom rade pomáha šetriť náklady,“ upozorňuje projektová manažérka. Dodáva, že včasná diagnostika predchádza komplikáciám a zber štruktúrovaných dát umožňuje presnejšiu diagnostiku a nastavenie liečby.
Mohlo by vás zajímat
Podľa námestníka NOÚ je prvoradým cieľom pre onkologických pacientov zabezpečiť dostupnú a komfortnú zdravotnú starostlivosť aj z pohodlia domova. „Pacientov vieme sledovať na diaľku v bezpečnom domácom prostredí a predchádzať komplikáciám. Naši pacienti oceňujú, že na nich niekto dohliada v ich domácom prostredí, nadobudnú tak pocit istoty. A motivuje ich to viac dodržiavať stanovenú liečbu a s lekárom lepšie komunikujú a spolupracujú,“ prízvukuje Dolník.
Zlepšenie koordinácie jednotlivých pracovísk
Využitie telemedicíny je veľmi široké. Pri stanovení optimálnej liečby pri veľmi komplikovaných prípadoch u niektorých pacientov so závažným nádorovým ochorením sa špecialisti NOÚ pravidelne stretávajú na multidisciplinárnych seminároch, s prístupom pre odbornú verejnosť prostredníctvom telemostov, resp. online prenosov. Multidisciplinárny tím odborníkov tvorí klinický onkológ, chirurg, radiačný onkológ, rádiológ a patológ.
Klinika onkohematológie NOÚ využíva telemonitoring pri liečbe pacientov a následnej informácie o komplikáciách a nežiaducich účinkov. Klinika klinickej onkológie poskytuje telefonické konzultácie a následné predpisovanie liekov a pomôcok formou eReceptu. Oddelenie radiačnej onkológie zase využíva telemedicínu v naprogramovaní pacientov (vykreslenie pacientov) na rádioterapiu v iných zdravotníckych zariadeniach aj mimo Bratislavského kraja z pohodlia NOÚ. „Naši rádiodiagnostici z Rádiologického oddelenia sú často využívaní na konzultácie onkologických pacientov z preposlaných MRI alebo CT snímok v rámci PACS systému (Picture Archiving and Communication System),“ dodáva námestník NOÚ.
Nemocnica F.D. Roosevelta ukončila dva vedecko-výskumné projekty telemedicíny, kde vystupovala ako subjekt zavádzajúci telemidicínu do klinickej praxe. „Projekty boli finančné podporené výskumnými grantami,“ hovorí projektová manažérka.
Prvý projekt prebehol v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave. Mal názov „Systém na telemedicínsku diagnostiku klinického stavu pacientov s COVID-19 a iných ochorení s príbuznými príznakmi pre minimalizáciu dopadov pandémie“. Druhý projekt realizovala nemocnica v spolupráci so spoločnosťou Goldmann Systems a mal názov „Telemedicína ako nástroj efektívneho manažmentu zdravotníckeho systému postihnutého pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19“. „Oba tieto projekty boli zamerané na vývoj a implementáciu v oblasti telemedicíny,“ dodáva Ďurajová.
NOÚ navyše ako jediná nemocnica na Slovensku využíva inovatívny projekt Operačný dispečer, ktorý vďaka identifikačným náramkom s jedinečným kódom monitoruje pohyb pacienta počas celého operačného dňa. Umožňuje tým zdravotníckemu personálu efektívne zaznamenávať jednotlivé úkony v rámci manažmentu pacientov v operačnom procese, od vyslania pacienta z jeho „domovského“ lôžkového oddelenia, kde je hospitalizovaný – cez prípravu na OAIM a príchod na operačnú sálu, podanie anestézie, vykonanie operácie a následne ukončenia operácie.
„Identifikačné náramky na zápästie dostávajú naši pacienti pri nástupe na hospitalizáciu pred operačným chirurgickým či gynekologickým zákrokom. Vďaka tomuto integrovaného systému centrálneho operačného dispečera pre chirurgické odbory a Oddelenie gynekologickej onkológie v spolupráci s OAIM (Oddelením anestéziológie a intenzívnej medicíny) a Centrálnymi operačnými sálami sa nám podarilo zvýšiť bezpečnosť pacienta, zlepšiť efektívnosť vyťaženia operačných sál a zlepšiť koordináciu jednotlivých pracovísk,“ približuje námestník NOÚ.
Investície nielen do technológií, ale aj osvety
Telemedicínu plánujú v NOÚ ďalej využívať na online konzultácie pacientov so zahraničnými pracoviskami. „Chceme zlepšiť u liečených pacientov pozorovanie vitálnych funkcii na diaľku v ich domácom prostredí. Taktiež chceme zlepšiť sledovanie paliatívnych pacientov v domácom hospici. A v neposlednom rade plánujeme využívať telerehabilitáciu – online na pacientskych izbách alebo s predpripraveným filmom,“ približuje Dolník.
Spomínané projekty v banskobystrickej nemocnici sú vo fáze udržateľnosti. „Naďalej teda pokračujeme v nasadzovaní telemedicíny na definované skupiny pacientom, monitorujeme ich stav, dáta analyzujeme a dávame podnety na zlepšenie systému telemedicíny. Rovnako sledujeme dopady telemedicíny z klinického i ekonomického pohľadu,“ vysvetľuje projektová manažérka.
V nemocnici sa navyše aktuálne pripravujú na vstup do ďalšieho pilotného projektu, ktorý zastrešuje zdravotná poisťovňa Union. Ide o manažment pacienta s diagnózou srdcového zlyhávania za pomoci tele-monitoringu vitálnych funkcií.
Podľa námestníka NOÚ by bolo potrebné investovať do inovácií v oblasti zberu dát a následných analýz pri telemedicíne, aby nemocnice mohli mať spätnú väzbu a vylepšovať tieto služby. „Ďalšie investície by mali smerovať do kvalitných zabezpečených telekonzultácii s pacientom, ale aj multidisciplinárnych a medzinárodných telekonzultácii a v neposlednom rade na rozvoj aplikácií určených na monitoring pacientov,“ dodáva Dolník.
Projektová manažérka banskobystrickej nemocnice si myslí, že investovať treba do viacerých oblastí. Ako kľúčový sa podľa nej javí informačný systém k vzdialenému monitoringu pacienta a k jeho manažmentu. „Samozrejme, investovať by sa malo aj do personálu, ktorý zabezpečí celý proces nasadenia a následného manažmentu pacienta. Nemôžem opomenúť investície do vzdelávania a osvety, ako odborného personálu, ktorí predstavujú zdravotníci i podporný nezdravotnícky personál, tak aj širokej verejnosti k prekonávaniu bariér,“ upozorňuje Ďurajová.
Potrebné je podľa nej investovať i do vývoja a výskumu, z technického a technologického uhla pohľadu. Pozornosť si zaslúži aj zber, analýza a vyhodnocovanie dát, ktoré sú kľúčové pre EBM (Evidence based medicine) a následnú implementáciu umelej inteligencie, ktorá umožňuje ďalší efektívnejší posun v „manažmente pacienta“.
Čo sa týka platieb od zdravotných poisťovní, sú tak ešte isté limity. „Telemedicína je v súčasnosti ohodnotená nižšími platbami, ako osobná konzultácia. Ale poisťovne akceptujú telemedicínu a platby na ňu majú nastavené,“ konštatuje námestník NOÚ.
Obavy z krádeže citlivých dát
Rozvoj „medicíny na diaľku“ na Slovensku brzdí podľa námestníka NOÚ viacero prekážok, napríklad regulácia telemedicíny, financovanie a nevyhnutná zmena myslenia. „Veríme, že telemedícína sa postupne stane bežnou súčasťou zdravotného systému na Slovensku, ktorá umožní zabezpečiť kvalitnú liečbu s limitovanými personálnymi zdrojmi,“ tvrdí Dolník.
Upozorňuje, že telemedicína má aj isté nevýhody, ako je napríklad technické vybavenie pacientov, zručnosť práce s elektronickými zariadeniami, nezvládnutie virtuálneho kontaktu psychicky, to je často spomínaný fyzický kontakt s lekárom, ktorý telemedicína určite nenahradí. Niektoré vyšetrenia teda nie je možne vykonať touto cestou.
„Telemedicína predstavuje doplňujúci spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti, nenahrádza štandardný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale dopĺňa systém zdravotnej starostlivosti o minimálne funkcie. Existuje vážny problém „hacknutia“ zdravotných údajov pacienta, najmä ak sa pacient pripája k telemedicíne z verejnej siete alebo nešifrovaného kanála. Lekári musia tiež zabezpečiť, aby telemedicínske služby, ktoré využívajú, boli bezpečné a prísne a v súlade so zákonmi o ochrane osobných údajov,“ pripomína námestník NOÚ.
Ďurajová k tomu dodáva, že výziev k ďalšiemu rozvoju telemedicíny v slovenských podmienkach je viacero. „Môžeme spomenúť napríklad legislatívne podmienky či národný program a stratégia štátu, teda rámec implementácie a koordinácie na národnej úrovni. Ďalej je to stanovenie inštitucionálnej zodpovednosti, úhradový systém zdravotných poisťovní, ale je tu aj nedôvera na strane pacienta i zdravotníckeho personálu. Preto vnímame silnú potrebu edukácie,“ konštatuje projektová manažérka.
Pri podfinancovanom zdravotníctve môžu byť problémom financie pri rozvíjaní projektov telemedicíny. „Všetky procesy nastavenia a implementácie ohľadne telemedicíny realizujeme v spolupráci s naším Oddelením informačných technológii, prípadne v spolupráci s dodávateľom Nemocničného informačného systému. Financované projekty na výskum a rozvoj telemedicíny by určite pomohli napredovať tomuto trendu služieb, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspore financií,“ konštatuje námestník NOÚ.
Projektová manažérka banskobystrickej nemocnice priznáva, že financie sú tradičným problémom. „Obzvlášť v prípade Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta ako štátnej nemocnie. Náš rozpočet nám neumožňuje investície do takýchto výskumných a rozvojových projektov. Z tohto dôvodu hľadáme k ich financovaniu externé zdroje, spravidla v spolupartnerstve. Čoho dôkazom sú už dva spomínané implementované projekty,“ pripomína Ďurajová.
Do budúcnosti vidí priestor k získaniu externých grantových zdrojov a schém či už na národnej úrovni z eurofondov cez Operačný program Slovensko, z plánu obnovy či menších vedecko-výskumných grantov, tak aj na medzinárodnej úrovni, ako je napríklad program Horizont Europe. Finančné zdroje je možné získať aj prostredníctvom súkromných investícií.
„Pri získavaní zdroje vnímame ako dôležitú spoluprácu s ďalšími subjektami vedy a výskumu, zastrešujúcimi IT oblasť telemedicíny, keďže telemedicína je multidisciplinárna a zahŕňa technické, technologickú, klinické, behaviorálne a komunikačné aspekty,“ uzatvára Ďurajová.
Jozef Brezovský
