Na Slovensku sú z infekčných chorôb najväčšou hrozbou osýpky, u ktorých poklesla zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni pod hladinu kolektívnej ochrany. Ako už Zdravotnícky denník upozornil, tú zabezpečuje zaočkovanosť populácie nad 95 percent. V niektorých krajoch či okresoch už klesla pod túto úroveň.
„Osýpky sú vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa veľmi rýchlo šíri medzi nechránenými, teda neočkovanými deťmi. Vieme, že v niektorých mestách máme tzv. ´imunitné diery´. To je nahromadenie neočkovaných v jednej lokalite. Ak sa vírus osýpok do nej dostane, rýchlo vznikne epidémia, ktorá môže mať devastačné následky,“ vysvetľuje prof. Zuzana Krištúfková, epidemiologička zo Slovenskej zdravotníckej univerzity pre Zdravotnícky denník.
Rodičom neočkovaných detí hrozí pokuta
Na Slovensku je očkovanie proti osýpkam, čiernemu kašľu, ako aj záškrtu, dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Mnohí rodičia však svoje deti odmietajú dať očkovať. „Považuje sa to za priestupok a hrozí im pokuta, ktorú mnohí bez váhania zaplatia. Chcem im však pripomenúť, že zaplatenie pokuty dieťa pred chorobou neochráni,“ pripomína epidemiologička.
Ak sa podľa nej nespamätajú rodičia, ktorí odmietajú svoje deti očkovať, tak si budeme musieť zvyknúť šírenie týchto „zabudnutých“ chorôb. „Nebola by som rada, keby sa spamätali až potom, keď tu vzniknú epidémie s vážnymi následkami na zdraví našich detí,“ konštatuje prof. Krištúfková. Neočkované dieťa totiž neohrozuje len seba, môže nakaziť iné dieťa, ktoré nemôže byť očkované vzhľadom na nízky vek alebo má poruchu imunity a nevytvorí si dostatočnú hladinu protilátok, prípadne má závažné chronické ochorenie a infekcia predstavuje ohrozenie jeho života. Týka sa to napríklad detí s leukémiou. „Osobná sloboda sa končí pri slobode toho druhého,“ upozorňuje epidemiologička.
Ľudia na Slovensku sa obávali zavlečenia chorôb ako čierny kašeľ, záškrt či osýpky, najmä zo strany Ukrajincov, utekajúcich pre vojnou, ale podľa prof. Krištúfkovej sú väčším rizikom cestovatelia, a to najmä cestovatelia s malými deťmi. „Všeobecne platí pravidlo, že s deťmi mladšími ako tri roky sa necestuje a určite nie do exotických krajín. Dovolenka sa potom často mení na nočnú moru,“ približuje. Dodáva, že ukrajinskí odídenci sú na Slovensku už dosť dlho na to, aby boli rizikom. Pri príchode sa od nich žiada potvrdenie o očkovaní a ak ho nevedia doložiť, sú poučení o potrebe očkovania rovnako ako slovenskí občania.
Na dlhodobú imunitu treba preočkovanie
Aj záškrt je choroba, ktorej výskyt na Slovensku výrazne ovplyvnilo očkovanie. Dlhodobo, od roku 1980 nebolo na Slovensku zaznamenané žiadne ochorenie na záškrt. Situácia sa podľa prof. Krištúfkovej zmenila v roku 2018 a do roku 2023 bolo na Slovensku hlásených 17 potvrdených prípadov. U jedného dvojročného neočkovaného dieťaťa dokonca skončilo ochorenie úmrtím. „Problémom týchto ochorení môže byť ich diagnostika, pretože vďaka očkovaniu a nulovému výskytu sa lekári s nimi nestretli. Proti záškrtu sa u nás povinne očkujú nielen deti, ale aj dospelí sa pročkovávajú každých 15 rokov spolu s tetanom. Je to z dôvodu zistenia poklesu protilátok v dospelosti,“ uvádza epidemiologička.
Čierny kašeľ je tiež ochorenie, ktorého výskyt výrazne ovplyvnilo očkovanie. Pred jeho zavedením sa chorobnosť pohybovala okolo 500 chorých na 100-tisíc obyvateľov za rok. „V súčasnosti evidujeme nárast ochorení každých päť rokov. Naposledy došlo k takémuto nárastu v roku 2019. Vtedy sme zaznamenali 15 ochorení na 100-tisíc obyvateľov. Súčasný nárast sme teda očakávali. Chorobnosť však zďaleka nedosahuje úroveň pred očkovaním,“ poznamenáva epidemiologička.
Príčin nárastu je podľa nej viac. „Každý rok sa stretávame s rodičmi, ktorí odmietajú svoje deti očkovať, alebo odkladajú očkovanie na neskorší vek. Počty neočkovaných sa z každého ročníka narodenia kumulujú,“ upozorňuje prof. Krištúfková. Vzniká tak stále narastajúca skupina neočkovaných detí, ktoré sú voči tejto nákaze vnímavé. Pritom ochorenie u detí v prvom roku života má veľmi ťažký priebeh, deti neraz bojujú o život na jednotkách intenzívnej starostlivosti. „Druhým dôvodom nárastu je fakt, že protilátky časom klesajú. Ani očkovanie, ani prekonanie ochorenia, nezanecháva dlhodobú imunitu,“ dodáva epidemiologička.
Keďže protilátky po očkovaní časom klesajú, ochorieť môže aj človek, ktorý bol očkovaný, alebo ochorel pred viac ako 10 rokmi. Ak títo ľudia nemajú ďalšie ochorenia a oslabenú imunitu, ochorenie u nich môže postupovať menej dramaticky, ako u malých detí. „Preto odporúčame aj dospelým, vrátane dôchodcov, preočkovanie, najmä ak do rodiny čakajú prírastok a budú s malým bábätkom v úzkom kontakte,“ uzatvára prof. Krištúfková.
Jozef Brezovský
