Stanovenie čakacích dôb pomôže pacientom. Zdravší ľudia zase dlhodobo uľavia verejným financiám. Krátko až strednodobo však môžu zdravotným poisťovniam stúpnuť náklady o 24 až 182 miliónov eur ročne, v závislosti od reakcie a kapacity domáceho systému. Tvrdí to vo svojej analýze vplyvov optimalizácie siete nemocníc Inštitút zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva.

Optimalizácia siete nemocníc (OSN) predstavuje podľa IZA komplexnú reformu, ktorej cieľom je zabezpečiť dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom na úseku ústavnej zdravotnej starostlivosti. Reforma definuje sieť nemocníc z pohľadu geografickej dostupnosti ako aj spádov. „Tiež definuje rozsah starostlivosti a podmienky za akých majú byť poskytované. Navrhnuté zmeny majú za cieľ vniesť do systému väčší poriadok a prehľad. V konečnom dôsledku získa predovšetkým pacient,“ konštatuje IZA.

Operácie v inom členskom štáte únie

Kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti a OSN stanovujú maximálne čakacie doby pre viac ako 600 medicínskych služieb (ide o asi 40 percent všetkých služieb). „Ak pacientovi nebude poskytnutá zdravotná starostlivosť v stanovenom čase na Slovensku u zmluvného alebo nezmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, môže požadovať poskytnutie starostlivosti v inom členskom štáte EÚ a zdravotná poisťovňa bude mať povinnosť uhradiť náklady,“ upozorňuje IZA.

Primerane včas poskytnutá zdravotná starostlivosť dokáže podľa analýzy predísť ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu, skrátiť dobu rekonvalescencie a urýchliť návrat do práce a k bežnému životu. „V strednodobom časovom horizonte to zlepší zdravie pacientov a má potenciál šetriť výdavky zdravotného aj sociálneho systému. Maximálne čakacie doby boli stanovené odborníkmi tak, aby zodpovedali adekvátnej liečbe podľa domácich aj zahraničných štandardov a zohľadňovali bezpečnosť pacienta,“ konštatuje inštitút.

Kvantifikácia vplyvov rozšírenia maximálnych čakacích dôb na zdravotné poisťovne z dostupných údajov nie je podľa IZA možná, pretože v súčasnosti absentujú spoľahlivé informácie o skutočných priemerných čakacích dobách a množstve čakajúcich pacientov. Dnes sa formálne sledujú a zverejňujú čakacie listiny iba pre 15 výkonov týkajúcich sa troch skupín ochorení.

„Dá sa ale predpokladať, že pri niektorých medicínskych službách vzrastie potreba a objem realizovaných výkonov iba prechodne. Dočasne to bude mať za následok vyššie výdavky verejného zdravotného poistenia. Bez údajov, ktoré by nám popisovali dnešný stav sa nedá vylúčiť ani to, že objem niektorých výkonov narastie systémovo. Platí to za predpokladu, že sa väčší objem poskytnutej starostlivosti premietne do paušálnych a rozpočtových úhrad nemocníc, respektíve zdravotné poisťovne zavedú úhradový mechanizmus podľa DRG pre medicínske služby s čakacími dobami,“ tvrdí IZA.

Mohlo by vás zajímat

Ročná úhrada poisťovní za zdravotnú starostlivosť, ktorá má podľa kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti zavedenú maximálnu čakaciu dobu, predstavuje 819 miliónov eur. „Podľa optimistického scenára by sa zvýšil objem produkcie v ústavnej zdravotnej starostlivosti o tri percentá a tento nárast by bol v kapacitných možnostiach slovenských poskytovateľov. Objem úhrad zdravotných poisťovní by tak narástol o 25 miliónov eur ročne. Na pesimistický scenár, podľa ktorého by objem produkcie vzrástol o 20 percent a z neho štvrtina by bola poskytnutá v zahraničí, pripadá vplyv 182 miliónov eur ročne,“ uvádza IZA.

Program doliečovacej a rehabilitačnej starostlivosti

Jasne definovaný rozsah poskytovanej starostlivosti povedie k prerozdeleniu hospitalizačných prípadov medzi jednotlivými úrovňami nemocníc. IZA v analýze konštatuje, že vplyvom centralizácie zložitejších prípadov sa prerozdelí približne 8 percent hospitalizačných prípadov (podľa roku 2022). Prerozdelenie hospitalizácií bude nasledované aj prerozdelením vo financovaní v predpokladanom objeme 176 miliónov eur na základe údajov za rok 2022.

„Prípadný pokles produkcie môžu nemocnice I. a II. úrovne kompenzovať nárastom ambulantnej produkcie, ako aj výkonov v nepovinných programoch, ktoré sú ponechané na dohode medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Tie pozostávajú hlavne z jednodňovej zdravotnej starostlivosti, následnej a dlhodobej starostlivosti,“ pripomína inštitút.

Špecifický potenciál na zvýšenie produkcie pre nemocnice nižších úrovní predstavuje program doliečovacej a rehabilitačnej starostlivosti. Lôžka tohto zamerania na Slovensku podľa IZA dlhodobo chýbajú a rozvoj tohto typu zdravotnej starostlivosti si bude vyžadovať zdroje, ktoré bez zadefinovanej stratégie a akčného plánu momentálne nie je možné kvantifikovať.

„Modelový príklad Banskobystrického samosprávneho kraja ukazuje, že už pri dnešnej štruktúre medicínskych služieb a správnom manažmente ostane v jednotlivých nemocniciach rovnaký počet pacientov a pacientiek. Bude si to však vyžadovať spoluprácu a zmeny. Na tieto zmeny sa budú musieť nachystať aj poisťovne, či už úpravou zmlúv, alebo postupným zavádzaním DRG ako platobného mechanizmu,“ upozorňuje IZA.

Inštitút pripomína aj dlhodobý problém s nedostatkom zdravotníkov a zdravotníčok. OSN podľa neho dopomôže využívať tento obmedzený zdroj efektívnejšie a môže spôsobiť isté preskupenie personálu.

„Aj keď je možno OSN komplexná a pre mnohých bolestivá zmena, je to nevyhnutný predpoklad pre zlepšenie a zefektívnenie ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára IZA.

Jozef Brezovský