Jedným z najtragickejších následkov duševných porúch je samovražda. Nová štúdia duševného zdravia ľudí žijúcich na Slovensku, na ktorej spolupracovali odborníci z Ligy za duševné zdravie a zdravotníckeho think-tanku Project Healthcare, uvádza že u mladých ľudí vo veku 15 až 35 rokov je samovražda druhou najčastejšou príčinou smrti po dopravných nehodách. Najviac dokonaných samovrážd je však v skupine ľudí vo veku 70 a viac rokov. Presnejšie, samovraždu spácha 17 zo 100-tisíc ľudí danej vekovej kategórie.

Na Slovensku je evidovaných menej samovrážd ako v iných krajinách, nie sú do však do nich zahrnuté napríklad prípady s neurčeným úmyslom a záznamy sú nepresné. Chýbajú údaje z policajných vyšetrovaní. Aj z oficiálnych dát o počet samovrážd je však možné konštatovať, že ich počet za posledné dva vyhodnotené roky opäť rástol. V roku 2022 bolo dokonaných 563 pokusov o samovraždu.

Deväť z desiatich krajín s najvyššou mierou samovrážd sa nachádza v Európe. Podľa zatiaľ posledných údajov v európskom regióne dobrovoľne ukončuje svoje životy asi 150-tisíc ľudí ročne. Na Slovensku za uplynulých 22 rokov spáchalo samovraždu spolu takmer 12-tisíc ľudí. To je približne počet obyvateľov Revúcej alebo Stupavy. Šesťkrát viac samovrážd na Slovensku vykonajú muži, pričom v európskych krajinách je tento pomer 4:1 a vo svete 2:1. Oficiálne údaje hovoria, že na Slovensku sa ročne pokúsi o samovraždu vyše 700 ľudí, ale podľa autorov štúdie ich môže byť oveľa viac.

Ako konštatujú, väčšina ľudí s duševnými poruchami nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Tieto poruchy sú totiž stále spojené so stigmou a predsudkami. Osoby so psychickými problémami sa stretajú s diskrimináciou v zamestnaní, ale stigmatizácia týchto problémov sa prejavuje naprieč celou spoločnosťou.

47 detských psychiatrov v krajine

Jeden z autorov štúdie Marian Timoracký z reklamnej agentúry MARK BBDO pri predstavovaní štúdie povedal, že alarmujúci je stav duševného zdravia mladých ľudí. „Na celom svete trpí nejakou duševnou poruchou 10 percent dospievajúcich a dokonca 7 percent detí,“ tvrdí. U detí a tínedžerov do 19 rokov významne rastie počet samovraždených pokusov a súčasný stav podľa Timorackého možno nazvať aj epidémiou sebapoškodzovania.

Cituje Jána Šubu z Kliniky detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) na bratislavských Kramároch: „Za svoju kariéru som nezažil taký vysoký počet mladých ľudí, ktorí sa sebapoškodzujú. V minulosti, keď taký človek prišiel, bolo to niečo unikátne a spomínalo sa to v prednáškach na vysokých školách. Dnes je to každodenná záležitosť, u mladých ľudí pozorujeme napríklad rezanie, popáleniny, vytrhávanie vlasov. Charakteristické je to pre dospievajúce dievčatá.“ U dievčat sa sebapoškodzovanie vyskytuje trikrát až štyrikrát častejšie ako u chlapcov. Vek, v ktorom väčšina adolescentov začína so sebapoškodzovaním je okolo 12. až 13. roku života.

Mohlo by vás zajímat

Timoracký priblížil, že na celom Slovensku je len 47 detských psychiatrov a navyše sú aj nerovnomerne rozložení. 19 z nich pracuje práve v NÚDCH v Bratislave a okrem toho sú v hlavnom meste ďalšie tri ambulancie. V krajine však existujú aj oblasti, v ktorých nie je žiadna ambulancia detskej psychiatrie. V celom Košickom kraji fungujú na plný úväzok iba tri takéto ambulancie, ďalšie tri sú na čiastočný úväzok. V Prešovskom kraji funguje iba jedna ambulancia v Poprade a ďalšia pri lôžkovom oddelení v prešovskej nemocnici.

Aj na detských lôžkových psychiatrických oddeleniach na celom Slovensku je len 223 miest. 123 z nich sú akútne lôžka a 100 lôžok je v detskej psychiatrickej liečebni Hráň. „Je to jediné doliečovacie zariadenie pre deti z celého Slovenska“, uvádza v štúdii psychiater Peter Breier. Pritom v krajine je približne 1,4 milióna detí. Kým dostanú termín u psychiatra, často čakajú aj pol roka. Keď potrebujú ísť so psychickými problémami do nemocnice, je to aj dlhšie.

Keďže odborníkov – psychiatrov je veľmi málo, podľa Mariana Timorackého by aj mladým ľuďom mohli pomôcť peer konzultanti v komunitných skupinách (téme sme sa bližšie venovali v predošlom článku).

Ľudia s duševnými poruchami zomierajú skôr

Štúdia Ligy za duševné zdravie a think-tanku Project Healthcare tiež konštatuje, že v minulých piatich rokoch narástol počet novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách ako napríklad poruchy príjmu potravy či poruchy psychického vývinu. Nielen sebapoškodzovanie je častejšie u mladých dievčat. Vo veku 15 až 19 rokov badať relatívne vyšší podiel dievčat, ktoré sú liečené na užívanie drog, ako chlapcov. Bez ohľadu na vek ročne na Slovensku zomrie okolo 1000 ľudí na poškodenie zdravia konzumáciou alkoholu – často majú poškodenú pečeň, ale niektorí tiež páchajú samovraždy.

Duševné poruchy často znižujú aj fyzické zdravie. Depresia podľa štúdie zvyšuje riziko vzniku chorôb srdca, infarktu a cukrovky. Slovensko v rámci OECD má jednu z najvyšších úmrtností na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú hlavným komponentom odvrátiteľných úmrtí. „Nadmerný stres a duševné poruchy sú spojené s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, napríklad astmy, celiakie, reumatoidnej artritídy, sklerózy multiplex alebo cukrovky typu I,“ konštatujú autori štúdie duševného zdravia na Slovensku. Autoimunitné ochorenia sú po ich prepuknutí zväčša nevyliečiteľné, možno len tlmiť ich príznaky. „Tým, že duševné poruchy často znižujú imunitu, prispievajú nielen k vzniku, ale aj pomalšiemu liečeniu alebo zhoršovaniu fyzických chorôb. Ľudia s duševnými poruchami dva- až trikrát častejšie trpia obezitou a poruchami metabolizmu, ktoré sú najväčšími rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych chorôb,“ dopĺňajú.

Ľudia so psychickými problémami tiež majú v priemere horšiu životosprávu – viac fajčia, pijú alkohol, užívajú drogy, horšie sa stravujú a menej sa pohybujú. Množstvo porúch podmienených stresom sa však lieči ako čisto fyzické ochorenia, bez zapojenia psychológov a psychiatrov. Týka sa to napríklad väčšiny porúch trávenia, ktoré sú bez patologického nálezu. Najnovšie sa zvyšuje výskyt tetánie, ochorenia s akútnymi kŕčovými stavmi, ktoré postihuje najmä mladých a často sa lieči predovšetkým zvýšením hladiny minerálov. Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti takáto liečba môže pomáhať iba v akútnych stavoch a je nevyhnutné, aby pacient dostal adekvátnu psychologickú alebo psychiatrickú starostlivosť.

Ľudia s diagnostikovanými duševnými poruchami sú často podceňovaní aj lekármi. Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií vo svojom dokumente Duševné zdravie a verejné financie konštatoval, že keď sa títo ľudia sťažujú na fyzické problémy, dostávajú horšiu zdravotnú starostlivosť ako ostatní. Všeobecne duševné problémy skracujú život v priemere až o 7,5 roka. Majú tak podobne silno negatívny vplyv na dĺžku života, aký má fajčenie vplyv na vznik kardiovaskulárnych chorôb. Ľudia so závažnými formami duševných porúch zomierajú v priemere o 20 rokov skôr.

Na predstavenú štúdiu by autori chceli nadviazať návrhmi opatrení pre rôzne ministerstvá, ale aj spolupracovať s pacientskymi a komunitnými organizáciami.

Lucia Hakszer