Nemocnice dlhujú 415 miliónov eur Sociálnej poisťovni, za rok ich dlh narástol o 198 miliónov eur

Sociálna poisťovňa evidovala k 31. decembru 2023 pohľadávky vyše 415 miliónov eur voči zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, rezortným nemocniciam ministerstiev obrany a vnútra i transformovaným zdravotníckym zariadeniam. Uvádza to Správa o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2023. Za rok objem pohľadávok narástol o 198 miliónov eur.

Pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a rezortným nemocniciam ministerstiev vnútra a obrany predstavovali až 382 miliónov eur. „V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa pohľadávky voči týmto zdravotníckym zariadeniam zvýšili o 3,84 milióna eur,“ konštatuje správa o hospodárení.

Mäkké formy vymáhania

Ako pre Zdravotnícky denník povedal Martín Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne, evidujú nemocnice, ktoré sa stali dlžníkmi jeden až dva roky dozadu, ale aj také, ktoré generujú záväzky voči Sociálnej poisťovne dlhodobo v horizonte dekád.

Na pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam sa uplatňuje špecifický režim, (tzv. exekučná imunita) v zmysle zákona č. 578/2004, účelom ktorého je chrániť ústavou garantované hodnoty – ochranu zdravia a života, čím je ktorémukoľvek veriteľovi sťažené, resp. znemožnené si efektívne a hospodárne vymáhať pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam. V zmysle tejto legislatívy postupuje aj Sociálna poisťovňa.

„Nástroj, prostredníctvom ktorého si Sociálna poisťovňa na pravidelnej báze uspokojí svoje pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam, je oddlžovanie zdravotníckych zariadení v réžii ministerstva zdravotníctva. V období, kedy neplatia mimoriadne nástroje štátu na elimináciu dlhov nemocníc však pobočky Sociálnej poisťovne iniciatívne pristupujú k mäkkým formám vymáhania. Tými sú výzvy, rokovania s riaditeľmi nemocníc o možnostiach uhrádzať dlh v postupných splátkach a podobne,“ vysvetlil Kontúr.

Dodal, že Sociálna poisťovňa pristupuje voči všetkým dlžníkom zo strany zdravotníckych zariadení rovnako, neprihliada na ich právnu formu alebo postavenie či pôsobnosť, v ktorej sa nachádzajú.

Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník iba konštatovalo, že situáciu so záväzkami nemocníc po lehote splatnosti aktívne komunikuje so Sociálnou poisťovňou a zároveň intenzívne rieši tento problém s ministerstvom financií.

Zvyšovanie platov spôsobí ďalšie problémy

Pohľadávku viac ako 36 miliónov eur má voči Sociálnej poisťovni Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. „Pohľadávky voči Sociálnej poisťovni vznikajú rovnako ako celkový dlh nemocníc z dôvodu, že koncové nemocnice majú vysoké náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, avšak nemajú zabezpečené adekvátne financovanie zo strany zdravotných poisťovní,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Ružena Maťašeje, hovorkyňa nemocnice. Dodala, že zo Sociálnou poisťovňou pravidelne komunikujú a majú dohodnutý splátkový kalendár.

Oddlžovanie nemocníc podľa jej slov vnímajú ako jednorazový nástroj, ktorý je potrebné zastabilizovať komplexným riešením. S tým, že zvyšovanie platov zdravotníckych môže spôsobiť ďalší nárast pohľadávok voči Sociálnej poisťovni, súhlasí aj hovorkyňa banskobystrickej nemocnice. „Vzhľadom nato, že platy zamestnancov tvoria nadpolovičnú väčšinu našich výdavkov, akékoľvek zvyšovanie platov zdravotníkov má dosah na hospodárenie nemocnice,“ vysvetlila Maťašeje.

Výhoda pre štátne nemocnice

Sociálna poisťovňa je podľa Martina Vlachynského, analytika inštitútu INESS, „najbezpečnejším“ veriteľom. „Tým, že je štátna, je malá šanca, že sa bude voči neplateniu odvodov štátnymi nemocnicami aktívnejšie brániť. Zároveň sociálne odvody predstavujú veľkú výdavkovú položku nemocníc, takže je prirodzené, že dlhy vznikajú primárne tu,“ uviedol Vlachynský pre Zdravotnícky denník.

Sociálna poisťovňa bežne podáva trestné oznámenie či nechá zablokovať účet dlžníka. V prípade nemocníc to tak však nie je. „Štátna poisťovňa podnikajúca kroky proti štátnej nemocnici? Ktorý riaditeľ by sa k takémuto niečomu odvážil?“ pýta sa analytik.

Dodal, že oddlženie nemocníc môže byť iba jednorazovým riešením. „V tomto prípade je to ale len okruh s nulovým konečným výsledkom. Štát buď peniazmi z daní zadotuje Sociálnu poisťovňu, alebo tie peniaze dá nemocniciam a tie ich dajú Sociálnej poisťovni. Jednorazové oddlženie ale nič nezmení na samotnom priebežnom zadlžovaní nemocníc,“ dodal Vlachynský. Upozornil ešte na ďalší významný aspekt celého tohto procesu. „Štátne nemocnice týmto získavajú na trhu práce značnú výhodu, keď za svojich zamestnancov de facto nemusia platiť sociálne odvody, čo si napríklad súkromné nemocnice alebo ambulancie dovoliť nemôžu,“ uzavrel analytik INESS.

Jozef Brezovský

Najväčší dlžníci voči Sociálnej poisťovni k 31. decembru 2023