Nemocniciam chýba technika za viac ako 56 miliónov eur, aby splnili požiadavky povinných programov. Po zohľadnení nákladov na stavebné úpravy je predpokladaná suma až 67 miliónov eur. Tvrdí to vo svojej analýze vplyvov optimalizácie siete nemocníc Inštitút zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva.
Na schválené doplnkové programy, o ktoré sa nemocnice prihlásili, potrebujú podľa IZA doplnenie techniky za 45 miliónov eur. „Do úvahy sme brali iba tzv. veľkú techniku s cenou nad 100-tisíc eur,“ približuje IZA. Konkrétne ide napríklad o CT, magnetickú rezonanciu, operačné mikroskopy, robotickú chirurgiu, USG prístroje, C-ramená, RTG prístroje a podobne. IZA ešte dodáva, že okrem počtu jednotlivých strojov má na konečný výsledok vplyv aj skutočne vysúťažená cena.
Zo zdrojov plánu obnovy bola vyhlásená samostatná výzva pre nemocnice na doplnenie prístrojového vybavenia v hodnote 53 miliónov eur. „Takto by vedeli nemocnice pokryť náklady na chýbajúcu techniku v povinných programoch. Okrem kapitálových výdavkov je dôležité zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť investícií, obnovu a údržbu techniky v budúcnosti, taktiež aj potrebné množstvo odborného personálu,“ pripomína IZA.
Nemocniciam chýbajú heliporty a helipady v požadovanej kvalite
Z optimalizácie siete nemocníc (OSN) však zdravotníckym zariadeniam vyplývajú aj požiadavky na infraštruktúru. „Vo všeobecnosti sú slovenské nemocnice skôr priestorovo predimenzované s veľkým investičným dlhom. Pri identifikovaní dodatočných požiadaviek na infraštruktúru sledujeme iba oblasti, ktoré sa priamo viažu na požiadavky OSN a nie sú spôsobené dlhodobou technickou zastaranosťou budov,“ uvádza IZA.
Náklady potrebné na dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry tvoria podľa jej výpočtov približne 36 miliónov eur. Ide o infraštruktúrne požiadavky definované Kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti (KÚZS), týkajúce sa výstavby heliportov, resp. helipadov, a zriadenia neonatologickej jednotky intenzívnej starostlivosti.
Nemocnice poskytujúce 3. a 4. úroveň programu urgentnej medicíny totiž musia disponovať heliportom priamo napojeným na urgentný príjem. „Nemocnice s 2. úrovňou programu urgentnej medicíny potrebujú v areáli nemocnice zabezpečiť plochu pre pristávanie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, teda helipad. Heliport aj helipad má umožňovať nepretržitú prevádzku vrtuľníkov a má mať osvedčenie Dopravného úradu,“ upozorňuje IZA.
Súčasná infraštruktúra pristávacích plôch je podľa inštitútu vzdialená požadovanému stavu. Konštatuje, že požiadavky dnes plní iba šesť nemocníc – Univerzitná nemocnica Bratislava – Ružinov, Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb Bratislava, Univerzitná nemocnica Luisa Pasteura (UNLP) Košice – Trieda SNP, UNLP Košice – Rastislavova, Stredoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb Banská Bystrica a Fakultná nemocnica v Žiline – za predpokladu jej dlhodobého zaradenia na 2. úrovni. Moderným heliportom disponuje aj novopostavená Nemocnica Bory v Bratislave.
„Vrtuľníky často pristávajú na núdzových pristávacích plochách, ktoré nespĺňajú potrebné bezpečnostné požiadavky a vo viacerých prípadoch sú mimo areálu nemocnice,“ tvrdí IZA.
Investície do pristávacích plôch dosiahnu 29 miliónov eur
Na dobudovanie pristávacích plôch je podľa IZA potrebná investícia 29 miliónov eur. Inštitút totiž predpokladá priemerné náklady na dobudovanie helipadu vo výške 500-tisíc eur a 2,2 miliónov eur v prípade heliportu. Súčasné plochy v nemocniciach spĺňajú požiadavky plynúce z vyhlášky v rôznej miere, preto sa individuálne náklady môžu líšiť. Pri plánovaní investícií je potrebné brať v úvahu dlhodobé strategické zámery a smerovanie
jednotlivých nemocníc. „Bolo by neefektívne postaviť samostatne stojaci heliport v nemocniciach, ktoré majú v budúcnosti ambíciu vybudovať novú nemocnicu, alebo nový urgentný pavilón vrátane heliportu. Okrem samotného financovania investície je potrebné myslieť aj na dlhodobú finančnú udržateľnosť projektu,“ približuje IZA.
Oproti svetovým trendom v letectve a vrtuľníkovej záchrane sú súčasné minimálne normy stanovené KÚZS mierne a neriešia kategóriu používanej techniky. Lídri v tejto oblasti, ako sú napríklad prevádzkovatelia v Nemecku, Švajčiarsku či Taliansku, postupne zaraďujú do svojich flotíl väčšie a ťažšie vrtuľníky, ktoré ponúkajú pre pacientov a posádku zvýšený komfort a ďalšie možnosti záchrany. „Ak by sa raz Slovensko chcelo vydať týmto smerom, bolo by vhodné, aby nebola limitovaná infraštruktúrou, napríklad nízkou nosnosťou strešných heliportov. Za zmienku stojí aj potreba sledovania inovatívnych technológií, ktoré dnes nie sú ešte adaptované. Jedným z príkladov môže byť využitie dronov v záchrannej zdravotnej službe a na to nadväzujúca infraštruktúra tzv. vertiportov, ktoré raz možno bude potrebné vybudovať v nemocniciach,“ dodáva IZA.
Neonatologické JIS budú stáť 4 milióny eur
IZA pripomína, že všetky pôrodnice musia mať neonatologickú JIS, niektoré nemocnice 2. úrovne nimi dnes nedisponujú a ich dobudovanie sa odhaduje na necelé 4 milióny eur. V tejto sume nie sú započítané prípadné stavebné úpravy.
Náklady na dobudovanie neonatologických JIS pre nemocnice 1. úrovne, ktoré poskytujú pôrodnícky program na základe schválenej žiadosti, predstavujú asi 2 milióny eur. „V súčasnosti nemá neonatologickú JIS viac ako 50 percent pôrodníc v nemocniciach 1. a 2. úrovne. Pre nemocnice 2. úrovne je pôrodnica povinná, preto tie, ktorým dnes tento typ JIS chýba, budú musieť dané oddelenie dobudovať,“ uzatvára IZA.
Jozef Brezovský
