Rezort vyhodnotil pripomienkovanie programovej vyhlášky. Zásadné výhrady majú zdravotnícke organizácie aj ministerstvo financií
Ministerstvo zdravotníctva už vyhodnotilo pripomienkové konanie takzvanej programovej vyhlášky. Na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti by malo ísť podľa návrhu minimálne 7,2 miliardy eur. Napriek tomu, že celkom tento rok smeruje do verejného zdravotného poistenia o približne 900 miliónov eur viac ako vlani, majú zásadné výhrady k podobe vyhlášky zdravotnícke organizácie aj ministerstvo financií.
V polovici februára tohto roka sa skončilo zrýchlené medzirezortné pripomienkové konanie o návrhu programovej vyhlášky. Kvôli meškaniu predloženia vyhlášky trvalo pripomienkovanie len jeden týždeň. Ministerstvo zdravotníctva už všetky vyhodnotilo a označilo tie, ktoré považuje za zásadné. Celkovo sa pri návrhu objavilo 82 pripomienok, z toho 38 bolo zásadných.
Zásadné pripomienky mala napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktorá zastrešuje zdravotnícke organizácie ako sú Asociácia poskytovateľov prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, Asociácia nemocníc Slovenska či Asociácia zdravotných poisťovní. Dôležité výhrady malo aj ministerstvo financií či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), pod ktorú patrí Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska.
Minimálna celková suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne by mala v tomto roku predstavovať vyše 7,2 miliardy eur. Celkom tento rok smeruje do verejného zdravotného poistenia o približne 900 miliónov eur viac ako vlani. Najviac peňazí pritom potečie nemocniciam. Ambulantný sektor čakal viac, ale vedenie rezortu zdravotníctva ráta s tým, že ďalšie peniaze sa tam dostanú vďaka úsporám.
Rozdelenie peňazí
AZZZ nepripomienkovala konkrétne opatrenia, ale návrh ako celok. Pri členení jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti napríklad navrhuje nespájať ambulantnú pohotovostnú službu, kúpeľnú starostlivosť, dopravnú zdravotnú službu a vrtuľníkovú a leteckú záchrannú zdravotnú službu do jedného riadku napriek ich nízkemu podielu na celkových výdavkov. Podľa AZZZ to umožní zdravotným poisťovniam nekontrolovaný presun finančných prostriedkov medzi takto zlúčenými typmi a zároveň skomplikuje relevantné porovnávanie rozpočtovaných a skutočne vynaložených výdavkov. Ministerstvo ich vo vyhláške spojilo a vyčlenilo pre nich minimálnu sumu vyše 140 miliónov eur.
Asociácii, ktorá združuje viaceré zdravotnícke organizácie, sa tiež nepozdáva, že nebola prizývaná k tvorbe metodiky výpočtu celkovej ceny, pretože návrh nezodpovedá súčasnému stavu. Ako jeden z príkladov uvádza napríklad zníženie minimálnej sumy určenej pre dopravnú zdravotnú službu o tri percentá v porovnaní s rozpočtovaným absolútnym minimom v minulom roku. Vlani bolo pre nich vyčlenených 41,38 milióna eur a pre tento rok 40,13 milióna eur. „Prax zdravotných poisťovní, osobitne tej najväčšej z nich, pri uzatváraní zmlúv je pritom taká, že sa striktne držia najnižšej možnej sumy, ktorú na konkrétny typ zdravotnej starostlivosti vynaložiť musia,“ upozorňuje AZZZ s tým, že návrh nestačí ani záchranárom.
Mohlo by vás zajímat
Zdravotnícke organizácie tiež už od prijatia rozpočtu komunikujú, že potrebujú na zákonný nárast miezd a inflácie 119 miliónov eur. Vyhláška o programovom rozpočtovaní v časti vyčlenenej na navýšenie však uvádza 253 miliónov bez rozdelenia na jednotlivé asociácie. „Zdôrazňujeme, že ak nebude krytie uvedených výdavkov v uvedenej výške 119 miliónov eur môže dôjsť k sociálnym nepokojom medzi našimi zamestnancami, ako to už aj avizoval Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb,“ vyrujú zdravotnícke organizácie v rámci AZZZ.
Málo peňazí pre ambulantný sektor
Asociácia nesúhlasí ani s objemom zdrojov určených pre ambulantný sektor. „Poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorí si nemôžu dovoliť zadlžovať sa, ktorí rovnako potrebujú peňažné prostriedky na mzdy, rozvoj ambulancií, sú opäť raz odsunutí na druhú koľaj. Návrh vyhlášky aplikujúc ho do zmluvných vzťahov so zdravotnými poisťovňami, bude pre ambulantný sektor v tomto roku v praxi znamenať, že zdravotné poisťovne ponúknu poskytovateľom minimálne navýšenie, respektíve neponúknu žiadne navýšenie. Nie je vylúčená situácia, že dôjde aj k zníženiu úhrad,“ varujú zdravotnícke organizácie.
Osobitne v prípade špecializovaných ambulancií organizácie očakávali výrazné navýšenie zdrojov na základe avizovanej a nevyhnutnej reformy. Na ambulancie špecialistov má štátna poisťovňa vyhradených minimálne vyše 747 miliónov eur, Dôvera viac ako 372 miliónov eur a Union vyše 130 miliónov eur. V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti dostane VšZP minimálne takmer 230 miliónov eur, Dôvera viac ako 151,5 milióna eur a Union vyše 50 miliónov eur.
Ďalšie peniaze majú špecialisti dostať, ak sa ušetria. „Dofinacovanie ambulancií dodatočnými zdrojmi v rozsahu 100 miliónov je podmienené absolútne nereálnymi očakávaniami v plnení úsporných opatrení a zavedením nového Katalógu výkonov, ktorého zavedenie v roku 2024 v plnom rozsahu, nemôže očakávať ani ministerstvo zdravotníctva,“ tvrdia zdravotnícke organizácie. AZZZ preto v pripomienke uvádza, že pre ambulantný sektor žiada stanoviť zdroje pre tento rok s rovnakým percentom nárastu, ako je stanovený v prípade nemocníc.
Neefektívne opatrenia
RÚZ, pod ktorú patrí Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS), mala pri financiách a rokovaniach o programovej vyhláške podobné výhrady ako AZZZ. Okrem toho však v pripomienkach upozornila aj na neefektívne opatrenia. „Vyhláška ako nástroj na reguláciu výdavkov z verejného zdravotného poistenia je neefektívna, ako ukázali predchádzajúce roky, kedy ministerstvo vyhlášku vydávalo. Vyhláška nemá žiadne manažérske, medicínske ani právne opodstatnenie, pretože je zbytočným medzistupňom medzi nákupom zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaním a pacientmi,“ uvádza RÚZ s tým, že vyhláška nezlepší možnosť smerovania zdrojov z verejného zdravotného poistenia do prioritných oblastí zdravotnej politiky štátu, pretože kopíruje platový automat lôžkových zdravotníckych zariadení a zároveň ich udržanie.
V pripomienke sa objavil aj nesúhlas s dofinancovaním zdravotníctva. „Dofinancovanie je nesystémový krok, na ktorý SVLS ako člen RÚZ už roky upozorňuje a žiada nastavenie jasného, predvídateľného a kontrolovateľného financovania zdravotníctva. Dofinancovanie je výlučne plátaním dier, ktoré sa opakovane otvárajú v zmätočnom a už vopred identifikovateľnom nastavení financovania bez medicínskej aj manažérskej vízie,“ tvrdí RÚZ. Za neefektívne únia považuje aj preskúmanie účinnosti a účelnosti vyhlášky, ktoré je plánované na február budúceho roka. Podľa RÚZ je to manažérsky nezodpovedné a vecne nezmyselné.
V aktuálnej programovej vyhláške tak pre ambulancie nie je zahrnutých sto miliónov eur vo výdavkoch, pretože sa musia najprv usporiť. Jedným z opatrení na šetrenie je aj obmedzenie benefitov zdravotných poisťovní. Podľa únie sú však benefity legitímnym a žiadaným nástrojom na motiváciu poistencov na pestovanie zdravého životného štýlu či prevencie. „Všade v modernom svete sú benefity účinnou súčasťou boja proti odvrátiteľným úmrtiam či ponúkajú príspevky na zdravotnícke služby, ktoré by si vybrané skupiny poistencov nemohli finančne dovoliť,“ píše v pripomienkach RÚZ. V rámci pripomienok tiež únia upozorňuje, že výška platby za poistencov štátu je nedostatočná, pričom už v tomto roku mala byť na úrovni 6,2 percenta.
Úspory sú podľa rezortu financií nereálne
Ministerstvu financií sa v návrhu programovej vyhlášky nepozdáva predpokladaná výška úspor vo výške sto miliónov eur. „Súčasný rozpočet verejného zdravotného poistenia však nepredpokladá plnenie týchto úsporných opatrení. Tiež považujeme za vhodné možnú úsporu znížiť o 15 miliónov, keďže už došlo k zníženiu povinných príspevkov pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národné centrum zdravotníckych informácií, Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve,“ vysvetľuje ministerstvo. Sporiť sa má v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, ďalej v rámci úpravy príspevkov zdravotných poisťovní na operačné strediská či v rámci benefitov, čo bude ministerstvo riešiť so zdravotnými poisťovňami. Počíta sa aj s úsporami v laboratóriách.
Celkom tento rok smeruje do verejného zdravotného poistenia 7,97 miliardy eur, čo je o približne 900 miliónov eur viac ako vlani. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti má byť vynaložených 7,66 miliárd eur. Rezort financií ale pripomína, že vo vyhláške je iba minimálna suma pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť na úrovni 7,2 miliardy eur. „Žiadame v návrhu vyhlášky osobitne vyčleniť výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktoré sa týkajú zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy,“ navrhuje ministerstvo v pripomienkach.
Percento výdavkov určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti musí dosahovať úroveň sto percent. Rezort financií preto žiada zdroje určené pre nemocnice neznižovať o päť percent, ale uvádzať v plnej výške. „Ak sa minimálna suma pre ústavnú starostlivosť vo verejných nemocniciach nerovná sto percent rozpočtovaných zdrojov pre verejné nemocnice, znamená to, že sa nezabezpečuje dostatočné financovanie týchto nemocníc,“ varuje. Na nemocnice má napríklad štátna poisťovňa vyhradených minimálne 1,6 miliardy eur, Dôvera vyše 768 miliónov eur a Union zase viac ako 248 miliónov eur.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
