Systém je neudržateľný, treba prehodnotiť nastavenie programov. Nemocnice hovoria, ako má pokračovať reforma ich siete
Slovenské nemocnice sa na pred vyše rokom dozvedeli, do ktorej kategórie ich ministerstvo zdravotníctva zaradilo. Začala sa totiž optimalizácia siete nemocníc, ktorá je súčasťou rozsiahlej reformy zdravotníctva. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia a získať aj doplnkové programy vyššej úrovne. Zdravotnícky denník sa pýtal nemocníc, v čom bola zatiaľ reforma prínosná a ako by sa malo v optimalizácii siete nemocníc pokračovať.
Príprava optimalizácie siete sa začala už v roku 2020. Počas ďalších dvoch rokov zdravotníctva prebehla analytická časť, príprava legislatívy a tiež výpočty optimálnej siete. V praxi by tak každý pacient mal po reforme presne vedieť, kde nájde potrebnú starostlivosť. Štát by mal tiež na základe viacerých ukazovateľov garantovať aj kvalitu zdravotnej starostlivosti. Minimálne v rámci personálu, materiálu a techniky či počte úkonov. Nemocnice sú už zaradené do jednotlivých kategórií a vyberali si aj doplnkové a nepovinné programy.
Kvalitnejšia a dostupnejšia starostlivosť
Fakultná nemocnica v Trenčíne vidí prínos v zavedenej optimalizácii siete nemocníc pre pacientov, ktorým bude vďaka uvedenému systému poskytovaná kvalitná, bezpečná a dostupná zdravotná starostlivosť bez dlhého čakania. „Pre nemocnice zároveň, vďaka možnosti čerpania finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti, predstavuje možnosť na vybudovanie modernejších technicky a materiálne vybavených pracovísk,“ uvádza Zdravotníckemu denníku hovorkyňa trenčianskej nemocnice Martina Holecová.
V cieľoch, ktoré mala optimalizácie siete nemocníc dosiahnuť, sa s nemocnicou v Trenčíne zhoduje aj sieť nemocníc Agel. Podľa jej hovorkyne Evy Peterovej by tiež mala priniesť aj efektívnejšie procesy v rámci personálu a ekonomiky.
Samotná reforma siete by mala podľa žilinskej nemocnice zabezpečiť aj to, aby sa náročnejšie a závažnejšie úkony vykonávali na pracoviskách so správnym materiálno-technickým a personálnym zázemím. „Samozrejme, pacientovi musí byť zdravotná starostlivosť poskytnutá včas a na dostupnom mieste. Rizikom je predovšetkým nedostatok personálnych zdrojov a materiálno-technické zabezpečenie, ktoré je striktne podmienené jednotlivým úrovniam nemocníc. Oba spomínané faktory si vyžadujú nemalé finančné prostriedky,“ vysvetľuje marketingový špecialista Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Karol Zahatlan.
Systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný
„Aktuálne nastavený systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Napriek tomu, že je vypracovaná podrobná kategorizačná vyhláška ohľadom medicínskych programov a služieb, to podstatné je, aby spustením reformy nedošlo k neposkytnutiu zdravotnej starostlivosti. Či už z dôvodu zlyhania na úrovni záchranných zložiek, nedostatku personálu a technického vybavenia v zariadeniach, ktoré majú povinnosť poskytnúť určenú službu alebo výkon,“ tvrdí Zahatlan.
Sieť nemocníc Agel zase uvádza, že je potrebné prehodnotiť nastavenie programov v jednotlivých úrovniach a upraviť ich logiku. „Úrovne I a II predstavujú bazál zdravotníctva, a preto by mali poskytovať štandardnú diagnostiku a liečbu v istej spádovej oblasti tak, aby bola i naďalej zabezpečená jej dostupnosť a neprehlbovali sa čakacie doby. Zároveň by sa malo prihliadať aj na skutkový stav nemocnice a doriešiť cestu pacienta, aby nemocnica vedela ako má postupovať v prípade pacienta, ktorý potrebuje program, ktorý nemocnica vo svojej úrovni nemá zazmluvnený a zároveň ho nevie preložiť na iné pracovisko v rámci optimalizácie siete nemocníc. Taktiež je potrebné vybudovať sieť akútnej zdravotnej starostlivosti a následnej rehabilitačnej starostlivosti,“ tlmočí postoj Agelu Peterová.
Mohlo by vás zajímat
Podľa žilinskej nemocnice mala byť v prvej fáze reformy spustená optimalizácia elektívnych programov a služieb, a následne až v druhej fáze sa mala riešiť neodkladná zdravotná starostlivosť. „Najväčšie riziko vidíme v súvislosti s omeškaním poskytnutia neodkladnej, život a zdravie ohrozujúcej zdravotnej starostlivosti pre nedostatočne odprezentovanú a pripravenú logistiku pre takýchto pacientov,“ vysvetľuje Zahatlan. Podobne to vidí aj trenčianska nemocnica, podľa ktorej mala byť optimalizácia zavádzaná postupne s individuálnym prístupom k vyhodnoteniu činnosti nemocníc, plneniu predpísaných kritérií a poskytovaniu povinných, doplnkových a nepovinných medicínskych služieb a programov.
(mhl)
Miroslav Homola
