U lekára Slováci zaplatia ročne až 300 miliónov eur. Ministerstvo to chce ukončiť
Poplatky sú zrkadlom kvality zdravotníctva. „Neoficiálne poplatky v ambulanciách v roku 2023 predstavovali 64 eur na občana, spolu minimálne 300 miliónov eur,“ povedala tento týždeň na konferencii ITAPA Health & Care Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute, ktorý poskytuje vedúcim pracovníkom v zdravotníctve vzdelávanie v oblasti managementu zdravotníckych služieb.
Viacerí odborníci na konferencii sa zhodli, že ak chce štát zlepšiť výsledky zdravotníctva a zvýšiť vek dožitia v zdraví, musí sektor dofinancovať a postupne sa približovať podielu výdavkov na HDP v dobre fungujúcich systémoch. Inak budú ďalej narastať neoficiálne poplatky, ktoré sú síce zo zákona teoreticky zakázané, ale skúsenosti z praxe hovoria niečo iné. Marian Faktor, člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera objasnil: „Pacienti ani tak nevolajú po zrušení poplatkov, ale chcú tu mať poriadok. Inými slovami – chcú vopred vedieť, koľko zaplatia v nemocnici, koľko v ambulancii. Je nemysliteľné, aby až tretina Slovákov odložila návštevu lekára len preto, lebo netuší, aký vysoký je poplatok.“
V súčasnosti sú poplatky v zdravotníctve viac-menej tolerované a pacient tak nejako počíta s tým, že bude platiť, problém je práve v tom, že nevie kedy a koľko. Aby malo ministerstvo zdravotníctva prehľad o tom, začo a koľko ľudia doplácajú, chce spraviť audit poplatkov a doplatkov. Štátny tajomník Michal Štofko ho avizoval na sympóziu Zdravotníckeho denníka. Audit má byť prvým krokom k tomu, aby rezort zdravotníctva urobil v poplatkoch poriadok. „Zbytočne sa budeme tváriť, že poplatky neexistujú. Aj keď dnes nevieme, kde a v akej výške sa platia, potrebujeme to zmeniť. Financovanie musí byť spravodlivé a transparentné,“ vyhlásil na treťom ročníku ITAPA Health & Care. Na riešení tohto problému chce úzko spolupracovať so samosprávnymi krajmi. „Ako prvý musíme zrealizovať audit, ktorý nám zodpovie všetky naše otázky. Predpokladám, že by mohol byť hotový do tohto leta,“ povedal Štofko.
V investíciách sme takmer na chvoste Európy
Poriadok v poplatkoch, či ich úplné odbúranie, sa dá podľa expertov zaistiť vyššími a cielenými investíciami do zdravotníctva. Slovensko v nich však zaostáva. Sme totiž v trojici európskych krajín, ktoré do tohto sektora dávajú najmenej financií. Podľa zatiaľ posledných informácií sú výdavky štátu doň na úrovni necelých 8 percent HDP. V porovnaní s Českou republikou, kde sa výdavky rovnajú takmer 10-tim percentám HDP, dávame na zdravotníctvo približne o dve miliardy eur menej. „Pravdou je, že investície u nás každý rok rastú, no rast je pomalý. Výdavky ostatných krajín sú vyššie a ich rast je rýchlejší. Sem by sme mali smerovať aj my,” doplnila Henrieta Tulejová. Bez investícii sa ešte viac zvýši dlh v zdravotníctve, a prehĺbime sa jeho nedostupnosť. „Musíme myslieť na to, že už dnes s okolitými krajinami súťažíme nielen o personál, ale aj o poskytovanie služieb v porovnateľnej kvalite, ako v zahraničí,” spresnila Tulejová.
Rezort zdravotníctva má však napätý rozpočet. „Náklady na zdravotnú starostlivosť nám rastú a my musíme hľadať mieru efektivity pri ich vynakladaní. Práve moderné technológie a umelá inteligencia sú smerovaním, ktoré nám môžu priniesť extrémne vysokú pridanú hodnotu za zlomok zdrojov, ktoré dnes vynakladáme na jednotlivé segmenty,” tvrdí Michal Štofko. Investície do technológií teda v budúcnosti môžu priniesť neporovnateľnú úsporu.
Umelá inteligencia (AI) dokáže byť v medicíne veľmi nápomocná, v porovnaní s USA je však celá Európa vo využívaní AI výrazne pozadu. „Len pre oblasť rádiológie v klinickej praxi v USA existuje asi 500 rôznych aplikácii. Na základe prieskumu však až 60 percent rádiológov v Európe vôbec nevyužíva AI vo svojej praxi,” uviedol na konferencii ITAPA Juan Gutiérrez Alliende, ktorý pôsobí ako vedúci lekár pre EMEA, platformu umelej inteligencie spoločnosti Bayer pre rádiológiu. Dôvodmi sú podľa neho nielen nedostatočná kvalita dát, nedostatok skúseností, ale napríklad aj nezodpovedané otázky ohľadom toho, kto by mal financovanie vývoja platiť.
Nedokončené reformy a naliehavé výzvy
Akým najzásadnejším výzvam bude podľa odborníkov, ktorí vystupovali na ITAPA Health & Care 2024, čeliť slovenské zdravotníctvo? Je ich viacero a všetky sú naliehavé. Podľa Mariana Faktora je to implementácia optimalizácie siete nemocníc (OSN) do reálneho života: „Teraz sme v štádiu, že ide o veľkú neznámu pre nemocnice, ambulancie i pacientov. Aj preto by sme sa tu mali sústrediť na reálne presadenie do praktického života.“ V článku Zdravotníckeho denníka experti poukázali na to, že vyhlášku o OSN by bolo treba upraviť, práve kvôli jej reálnej uskutočniteľnosti.
„Slovensko nemá problém len s dokončením Národnej nemocnice v Bratislave, problémom sú neustále začaté a nedokončované reformy. A to pre pacientov i zdravotníkov predstavuje extrémnu neistotu, čo sa podpisuje na zhoršovaní už aj tak veľmi limitovanej zdravotnej starostlivosti,“ doplnil Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals International. Zdravotníctvo teda potrebuje predovšetkým stabilitu.
Mohlo by vás zajímat
Ďalej treba pracovať na zlepšení dlhodobej a paliatívnej starostlivosti, kde v porovnaní s krajinami západnej Európy výrazne zaostávame. „Je preto nevyhnutné, aby sa pripravil zákon o dlhodobej starostlivosti a aby sme boli schopní implementovať najvhodnejšie nákladovo efektívne a udržateľné inovatívne prístupy s využitím inovácií. Aj keď sa tam nedá naliať taký objem financií, ktorý pokryje potrebu, reálne je inšpirovať sa v krajinách, kde sú tieto systémy efektívne nastavené ako napríklad Dánsko, Portugalsko, Švédsko, či Nórsko. V minimálnej miere už aj Česko,“ zdôraznil Jozef Šuvada, zástupca Slovenska v Riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
