Zaočkovanosť proti čiernemu kašľu, osýpkam a záškrtu na Slovensku v niektorých krajoch či okresoch klesla pod 95 percent, čo je úroveň zabezpečujúca kolektívnu imunitu. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva, ktorý sleduje výskyt týchto ochorení na Slovensku i v okolitých krajinách Európskej únie.

Vzhľadom na pokles zaočkovanosti a na pohyb osôb medzi krajinami nie je možné podľa hygienikov vylúčiť šírenie týchto ochorení na území Slovenska. V prípade zmeny epidemiologickej situácie sa bezodkladne prijímajú potrebné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia týchto infekčných ochorení.

Niektoré infekčné ochorenia sa objavujú cyklicky

„Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov,“ hovorí slovenská hlavná hygienička Tatiana Červeňová.

Vysvetľuje, že približne päť rokov trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. „Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ dodáva Červeňová. Epidemiologická situácia sa obvykle stabilizuje tým, že sa vnímavá populácia opätovne zmenší kombináciou očkovania a prekonania ochorenia.

Očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu, ako aj záškrtu sú na Slovensku dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. „Odporúčame rodičom, ktorých deti neboli proti týmto ochoreniam očkované v rámci pravidelného povinného očkovania, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania. Súčasne odporúčame všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu,” pripomína hlavná hygienička.

Preočkovanie proti záškrtu je každých 15 rokov

Čierny kašeľ je podľa hygienikov vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis. Nákaza sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou.

Výrazný nárast počtu prípadov čierneho kašľa hlásili v uplynulých týždňoch Česká republika, Belgicko, Chorvátsko. Pred rokom 2020 sa na Slovensku zaznamenávali desiatky až stovky prípadov ročne. „Počas roka 2024 však už ku koncu februára bolo zachytených 123 prípadov. Výskyt čierneho kašľa bol zaznamenaný v každej vekovej skupine, s najvyššou chorobnosťou u detí do jedného roka a zároveň bol hlásený aj z každého kraja,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Práve u takýchto malých detí má ochorenie dramatický priebeh.

Mohlo by vás zajímat

Počas roka 2024 už ku koncu februára bolo na Slovensku zachytených 123 prípadov čierneho kašľa. Foto: Freepik,com

Aj záškrt je akútne infekčné ochorenie. Nákaza sa prenáša vdychovaním kontaminovaného vzduchu, ale vzhľadom na to, že baktéria Corynebacterium diphteriae je odolná voči vonkajším podmienkam, význam má aj prenos kontaminovaným prachom, predmetmi a ojedinele aj potravinami. Inkubačný čas je 2-5 dní, maximálne 1-10 dní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek alebo bezpríznakový nosič. „Na Slovensku sme od začiatku roka 2024 evidovali jeden prípad záškrtu, vlani to boli dva prípady a v roku 2022 najviac za ostatné roky, celkovo osem prípadov,“ vypočítavajú hygienici.

Proti čiernemu kašľu a záškrtu sa na Slovensku očkuje povinne, v rámci očkovania hexavakcínou (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým nákazám a žltačke typu B). Základné očkovanie sa skladá z troch dávok očkovacej látky. Prvá dávka sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o dva mesiace a tretia dávka o šesť mesiacov po druhej dávke. Ďalej sa vykonáva preočkovanie v 6. a 13. roku života. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.

Počet ochorení na osýpky bude rásť

Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam, ktoré sa rýchlo šíri vzdušnou cestou, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Riziko šírenia a trvalého prenosu osýpok existuje najmä v oblastiach s vnímavou populáciou (nezaočkovanou populáciou, nedostatočne očkovanou populáciou, či populáciou, ktorá neprekonala osýpky).

„Na Slovensku sme v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica. Za rok 2023 evidujeme šesť potvrdených prípadov osýpok. V roku 2019 bolo hlásených 318 prípadov osýpok na východe Slovenska. V roku 2023 výrazne vzrástol počet ochorení na osýpky na celom svete. V rámci EÚ bolo najviac ochorení zaznamenaných v Rakúsku a Rumunsku, ktoré majú zároveň najnižšiu mieru zaočkovanosti proti tomuto ochoreniu,“ konštatujú hygienici.

Vzhľadom na pokles zaočkovanosti druhou dávkou pod 95 percent vo väčšine krajín EÚ sa podľa nich v nasledujúcich mesiacoch roka 2024 a najmä v jarných mesiacoch očakáva viac prípadov osýpok. „Je preto nutné zamerať sa na doočkovanie detí, ktoré majú byť vzhľadom na svoj vek zaočkované, a udržanie vysokej miery zaočkovanosti,“ uzatvárajú hygienici.

(bre)