Nemocniční lekári si od začiatku vlaňajška vďaka novému platovému automatu výrazne polepšili. Na druhej strane sú ambulancie, ktoré sú nespokojné s podobou platnej programovej vyhlášky. Medziročný nárast peňazí, ktoré majú dostať od zdravotných poisťovní, je podľa nich nedostatočný. Ich tvrdenia sčasti zatienili zistenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podľa ktorého im príjmy za posledné roky razantne stúpajú. Zdravotnícky denník preto urobil analýzu príjmu či fungovania ambulancie a pozrel sa aj na to, koľko zarábajú lekári v ambulanciách a koľko tí v nemocniciach. Aj keď podmienky ich práce sú diametrálne odlišné, ukazuje sa, že na konci mesiaca si domov odnesú približne rovnakú sumu peňazí. Zarobia približne 4 200 eur mesačne.
Ambulancie spravidla prevádzkujú lekári cez živnosť alebo ako jednoosobovú eseročku. Tento typ poskytovateľov zamestnáva aj zdravotné sestry či iný pomocný zdravotnícky a nezdravotnícky personál. Väčšinu príjmov ambulancie tvoria príjmy od zdravotných poisťovní na základe počtu zmluvných poistencov konkrétnej zdravotnej poisťovne alebo z priamych platieb za úhradu nezmluvných výkonov mimo verejného poistenia, či poplatkov súvisiacich z administratívnou činnosťou. Ide napríklad o prehliadky v súvislosti s prácou, s posúdením spôsobilosti na prácu pre pracovno-zdravotnú službu a podobne.
Do príjmu ambulancie sa ráta aj príjem za výkon ambulantnej pohotovostnej služby, lebo mnohí lekári sa musia podieľať na jej zabezpečení. Niektorí zabezpečujú aj služby na rýchlej lekárskej pomoci, najmä v oblastiach, kde je ich nedostatok a zarátava sa im to do príjmu ambulancie. Niektorí lekári sa taktiež aktívne zapájajú aj v systéme obhliadok mŕtvych. Príjmy môžu mať aj z prenájmu, školiacej a prednáškovej činnosti či poradenstva.
Bežná ambulancia má svoje príjmy vyplácané na základe mesačného vykazovania do zdravotných poisťovní. Pri ostatných príjmoch je periodicita individuálna. Platby od pacientov vo forme poplatkov za doplnkové služby sú tiež nepravidelné.
Náklady ambulancie a zisk
Ambulancie si okrem príjmov musia manažovať aj náklady. To, akú majú podobu a v akej sú výške, záleží od konkrétnej odbornosti. Vo všeobecnosti však majú v nákladoch nájomné, energie, vodu, upratovanie, softvér, odpad, účtovníctvo, internet, objednávací systém, telefónne účty, vybavenie ambulancie, spotrebný zdravotnícky materiál, lieky, kancelársky materiál, vzdelávanie, kurzy, licencie, poistenie, údržbu a servis strojov či prístrojov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, povinné revízie a ciachovanie prístrojov či lízing strojov a zariadení. Najväčšou položkou sú pritom mzdové náklady.
Sumy na jednotlivé položky sú v rôznej výške a odvíjajú sa od veľkosti ambulancie a špecializácie. Niekoľko príkladov pri ambulancii všeobecného lekára má Zdravotnícky denník k dispozícii. Náklady na upratovanie vlastných a spoločných priestorov môžu byť viac ako tisíc eur mesačne. Na rovnakú mesačnú úroveň sa môžu vyšplhať aj náklady na vozidlo vrátane odpisov. Náklady na softvérové vybavenie a udržiavanie servera sú zhruba tisíc eur. Náklady na niektoré prístrojové vybavenie ambulancie môžu byť 9 000 eur. Za spotrebný materiál k tomuto vybaveniu platí ambulancia okolo 200 až 300 eur mesačne. Ambulancie sú tiež povinné mať zavedené elektronické objednávanie, pričom takýto systém môže stáť jednorazovo zhruba 2 000 eur až 4 000 eur. Vlani ambulanciám tiež stúpli ceny energií o 50 až sto percent.
Mohlo by vás zajímat
Cena práce bola vlani zhruba 8 000 eur za mesiac pri ambulancii, kde je jeden lekár a sestra. Pri ambulancii, kde je lekár a dve sestry, boli náklady približne 11-tisíc eur. Cena práce predstavuje výšku hrubej mzdy a odvody. Inak povedané, ešte ide o nezdanené peniaze bez odpočítania odvodov a dane. Oproti roku 2022 došlo na ambulanciách vzhľadom na platový automat v nemocniciach pri identickom obsadení lekárom a sestrou s praxou nad 30 rokov k nárastu nákladov na mzdy o zhruba 50 percent. Na vyššie platy nemocničných lekárov totiž musia reagovať aj ambulancie, ak chcú na trhu práce nájsť nových zamestnancov.
Aké percento príjmov teda zostáva ambulancií vo forme zisku? Podľa ambulantného sektora je to v priemere asi 20 percent, avšak často na úkor mzdy lekára, ktorý ambulanciu prevádzkuje. Zisk navyše dosahujú len eseročky. U lekárov, ktorí sú živnostníci, je ziskom ich mzda. Inak povedané, od súčtu všetkých príjmov sa odpočítajú výdavky ambulancie, odvody a dane. Výsledkom je príjem lekára, ktorý pracuje na živnosť.
Ambulantní lekári tiež nemajú pevne stanovený pracovný čas. To v praxi znamená, že pracujú aj nad rámec ordinačných hodín. Okrem ordinovania sa musia venovať aj iným aktivitám ako sú napríklad administratívne povinnosti, vzdelávanie a podobne.
Zvyšujú sa príjmy ambulantných lekárov?
Podľa analýzy INEKO si neštátni ambulantní lekári v období rokov 2018 až 2022 príjmovo polepšili v priemere o 83 percent. Nárast ich hrubého príjmu bol podľa analytikov v tomto období výrazne vyšší ako rast priemernej mzdy na Slovensku, a bol tiež vyšší ako rast miezd nemocničných lekárov. Priemerná mesačná hrubá mzda neštátneho ambulantného lekára vyjadrená ako súčet vyplatenej hrubej mzdy lekára a zisku ambulancie prepočítaného na hrubú mzdu a jeden celý lekársky úväzok mala podľa INEKO dosiahnuť v roku 2022 sumu 4 836 eur mesačne.
Mediánová, teda stredná hodnota mesačnej hrubej mzdy 19 najrozšírenejších ambulantných lekárskych odborností bola podľa aanalýzy na úrovni 4 284 eur mesačne. „K značnému nárastu príjmov analyzovaných ambulancií prispel v sledovanom období okrem vyšších platieb od zdravotných poisťovní (+ 47%) aj kontinuálny rast vlastných tržieb ambulancií (+ 59%), súčasťou ktorých sú aj priame platby od pacientov. Zároveň náklady ambulancií rástli trochu pomalším tempom (+ 41%), čo viedlo v období rokov 2018 až 2022 až k zdvojnásobeniu zisku ambulancií pred zdanením (+ 102%),“ uvádza INEKO v analýze.
Ambulancie pripúšťajú, že príjem im rastie, ale podľa nich je to najmä následok zvýšenej výkonnosti lekárov vzhľadom na obrovský nárast pacientov. „Lekárov je nedostatok a každým rokom narastá počet zatvorených ambulancií bez náhrady, čo má za následok zlučovanie obvodov a nárast pacientov. Kým v minulosti mal priemerný všeobecný lekár alebo pediater 800 až 1000 pacientov, dnes je to aj 2 500 a rovnako zlé je to aj v špecializovanej sfére. Čiže príjmy rastú najmä z dôvodu rastu ošetrených pacientov a vykázaných výkonov,“ uvádza pre Zdravotnícky denník výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová. Ak by sa podľa jej slov porovnával nárast cien výkonov s rastom nákladov, nárast by bol nedostatočný a nedovoľuje ambulancii ani platiť reálne výšky miezd a tvoriť primeraný zisk za účelom rozvoja, modernizácie, obnovy, či rezervy.
Rast príjmov pre Zdravotnícky denník potvrdzuje aj predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit. Podľa jeho slov je to okrem vyšších platieb od poisťovní spôsobené aj tým, že sú hradené rozšírené kompetencie, ktoré pred niekoľkými rokmi ešte hradené neboli. „Čo sa týka nákladov, tak v posledných troch rokoch stúpli skokovo hlavne personálne náklady, nakoľko na trhu práce sa výrazne zvýšila odmena zdravotníkom v nemocniciach, na čo museli, pochopiteľne, reagovať aj ambulancie. V poslednom čase sa stretávame s revíziami na strane poisťovní, kedy škrtaním výkonov znižujú príjmy ambulancií,“ hovorí Zanovit.
Podľa zverejnenej programovej vyhlášky je minimálna suma na ambulancie špecialistov pre štátnu poisťovňu na tento rok viac ako 841 miliónov eur, pre Dôveru takmer 419 miliónov eur a pre Union zhruba 146,5 milióna eur. V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti dostane Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) minimálne vyše 247 miliónov eur, Dôvera viac ako 163 milióna eur a Union vyše 54 miliónov eur.
Koľko zarábajú nemocniční lekári
Príjem lekára v nemocnici je garantovaný zákonom. Mesačná mzda má nejakú minimálnu úroveň a potom sa odvíja od rokov praxe a získanej špecializácii. Celkovú mesačnú mzdu zahŕňa základná mzda, osobný príplatok, ktorý je priznaný na základe osobitných predpokladov a príplatok za sťažený výkon práce.
Na Slovensku musí podľa platného zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve základná zložka mzdy lekára dosahovať najmenej 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Mzda lekára špecialistu musí byť minimálne 2,5-násobok priemernej mesačnej mzdy. Nemocničný lekár bez praxe mal ešte vlani základný plat vo výške 1 816 eur v hrubom. Lekár, ktorý v odbore pôsobí viac ako 30 rokov, mal plat zhruba 2 361 eur v hrubom. Základný plat špecialistu sa vlani pohyboval na úrovni 3 027 eur v hrubom a u lekára s viac ako 30-ročnou praxou to bolo vyše 3 935 eur v hrubom.
Od januára minulého roka sa zdravotníkom zvýšili koeficienty pre výpočet základného platu a do jeho výšky sa započítavajú odpracované roky, maximálne do 30 rokov. Lekári a zdravotníci teda majú každý rok navyšovanú základnú zložku mzdy o 0,015-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Ak zdravotník pracuje súbežne u viacerých poskytovateľov, tento čas sa mu do počtu rokov praxe započíta iba raz. Do odpracovaných rokov sa ráta aj prax v zdravotníctve v zahraničí a čas strávený na materskej a rodičovskej dovolenke, pričom sú to najviac tri roky na jedno dieťa a sumárne najviac šesť rokov. U lekárov špecialistov sa mzda každoročne zvyšuje o 0,025-násobok priemernej mesačnej mzdy. Koeficienty majú v nasledujúcich rokoch ďalej rásť.
K základným platom sa ďalej pripočítavajú príplatky za nadčasy, služby, prácu cez víkendy či sviatky. Príplatok za sobotu je 50 percent minimálnej mzdy. Za nepravidelnú prácu ide o 2,16 eura za hodinu a pri pravidelnej práci v sobotu je to 1,94 eura. Príplatok za nedeľu je sto percent minimálnej mzdy, takže 4,31 eura za hodinu pri nepravidelnej práci v nedeľu a 3,88 eura pri pravidelnej nedeľnej práci. Príplatok za prácu v noci je 1,72 eura až 2,16 eura. Za nadčas je príplatok 25 až 35 percent priemerného zárobku daného zamestnanca. Za sviatok sa pripláca sto percent priemerného zárobku lekára. V kolektívnej zmluve môže byť dohodnuté vyššie príplatky. Lekári majú nárok aj na príplatok za aktívnu a neaktívnu pracovnú pohotovosť.
Priemerný plat lekára v nemocnici aj s príplatkami bol vlani zhruba 4240 eur.
Pohotovostnú službu však lekári podľa nemocníc vykonávanú podľa potreby a na základe vopred stanoveného mesačného rozpisu. Pohotovosť sa ale netýka všetkých odborností a oddelení. V nemocniciach sú aj pracoviská, ktoré fungujú formou ambulantne poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako napríklad lekárska genetika, hematologická ambulancia a podobne. V prípade chirurgických odborov je podstatnú časť pracovného času lekár na operačnej sále a počas ústavnej pohotovostnej služby má operačnú pohotovosť. Pri internistických odboroch je lekár primárne pri lôžku pacienta a počas pohotovosti na ambulancii. Pri nelôžkovej starostlivosti pracuje lekár podľa ambulantných hodín.
Podľa programovej vyhlášky na nemocnice dostane v tomto roku štátna poisťovňa minimálne 1,69 miliardy eur, Dôvera vyše 807 miliónov eur a Union zase takmer 261 miliónov eur. Nemocnice musia mať v rozpočte peniaze navyše kvôli sanácii ich dlhu. Štát však od nich očakáva, že sa budú snažiť dlh aktívne znižovať.
Miroslav Homola
