Televízne príbehy o sestrách a ďalších zdravotníkoch ľudí nedokážu inšpirovať k tomu, aby chceli pracovať v zdravotníctve. „Mediálna motivácia nefunguje, denné seriály uchádzačov nemotivujú. Vnímajú, že ide o umelecké spracovanie tém, ktoré je odlišné od reality,“ v ankete Zdravotníckeho denníka konštatovali dekanky dvoch fakúlt Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU), ktoré pripravujú sestry.
Doplnili, že študenti a študentky prvých ročníkov na otázku, prečo sa rozhodli študovať ošetrovateľstvo, najčastejšie odpovedajú, že si vážia prácu sestier, lebo pomáhajú iným, a aj oni chcú robiť to isté. Prípadne majú osobné skúsenosti s prácou sestry počas vlastnej hospitalizácie alebo hospitalizácie príbuzného. Nezanedbateľným motivačným prvkom je aj istota zamestnania po skončení štúdia, najmä v menších regiónoch, ale predstaviteľky SZU spomenuli aj atraktivitu povolania alebo spoločenské ohodnotenie. „Fakulty nášho typu neprodukujú budúcich nezamestnaných alebo neschopných uplatniť sa na trhu práce. To je zásadná vec. Ďalším faktom je, že povolanie sestry je regulovaným povolaním, a teda po absolvovaní štúdia je absolventovi uznané vzdelanie v rámci krajín Európskej únie,“ uviedli dekanky v odpovediach, ktoré Zdravotníckemu denníku poskytol hovorca univerzity Peter Kimijan. Uchádzačov sa snažia motivovať aj kvalitou výučby, spektrom pracovísk klinickej praxe, ponukou mobilít a odborných stáží, možnosťou riešenia Študentskej vedeckej odbornej činnosti. Atraktívne sú podľa nich aj doplnkové prednášky ktoré zabezpečujú zahraniční lektori alebo významní odborníci z praxe.
Na štúdium sa hlásia aj dospelí
Človek, ktorý sa chce stať zdravotnou sestrou, môže na Slovenskej zdravotníckej univerzite študovať odbor ošetrovateľstvo na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií v Bratislave alebo Fakulte zdravotníctva v Banskej Bystrici. Okrem ošetrovateľstva ponúkajú odbory a programy fyzioterapia, urgentná zdravotná starostlivosť, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve, rádiologická technika, pôrodná asistencia, fyziologická a klinická výživa a dentálna hygiena. V Bratislave aj Banskej Bystrici počty záujemcov o štúdium každoročne asi dvojnásobne prevyšujú počty študentov, ktoré môžu fakulty prijať.
Na bratislavskú fakultu, ktorú vedie profesorka Zuzana Slezáková, v minulosti prijímali do dennej bakalárskej formy štúdia približne 50 študentov. Tento akademický rok počet navýšili na 70 študentov a prihlásilo sa až 124 záujemcov. Na banskobystrickej fakulte, ktorú vedie docentka Beáta Frčová, každoročne prijímajú 70 ľudí. „Počty prijímaných študentov sú určené potrebou rezortu zdravotníctva a reflektujeme aj potreby trhu práce. Sme štátna vysoká škola a počty študentov ovplyvňujú kapacitné možnosti fakúlt kvalitne zabezpečiť vzdelávanie,“ uviedla univerzita s tým, že kapacitné možnosti by dokázali navýšiť v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Reálny záujem je čiastočne ovplyvnený aj veľkosťou aktuálnej populácie maturantov, ale podľa dekaniek SZU je zaujímavé, že každoročne sa na štúdium hlásia aj záujemcovia, ktorí už ukončili inú vysokú školu alebo majú dlhšiu prax v inom odbore. „Ich počet nie je vysoký, ale je dôkazom silnej motivácie vyštudovať odbor ošetrovateľstvo a vykonávať povolanie sestra,“ tvrdia. Záujem o štúdium už dospelých uchádzačov podľa dekaniek ovplyvňuje aj to, že dokážu racionálnejšie posúdiť svoje osobnostné predpoklady na výkon pomáhajúcej profesie a oceňujú aj istotu zamestnania a uplatnenie na trhu práce.
Veľký záujem o absolventov
„Uchádzači doposiaľ robili prijímacie skúšky formou písomných testov z predmetov biológia a náuka o spoločnosti. Nakoľko iné vysoké školy upustili od prijímacích pohovorov, zverejnili sme nové podmienky prijatia do dennej formy bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo a poradovník prijímaných uchádzačov zostavíme podľa priemerov koncoročných vysvedčení z prvého, druhého a tretieho ročníka stredoškolského štúdia,“ konštatujú predstaviteľky vysokej školy.
Dekanka bratislavskej fakulty ošetrovateľstva Zuzana Slezáková ako jednu z motivácii študentov označila aj to, že časť stredoškolákov z iných regiónov chce študovať v hlavnom meste a Bratislava je lákadlom aj z hľadiska kultúrnych a športových aktivít a širších možností brigádnickej činnosti. Väčšiu časť študentov ale tvoria maturanti zo stredných škôl bratislavského kraja, keďže preferujú ubytovanie v domácom prostredí a tým spojené výhody. Tiež si myslí, že záujem o štúdium na fakulte pramení aj z dobrého mena univerzity a kvalitnej prípravy absolventov, ktorí sa osvedčili na trhu práce.
Obe fakulty majú akreditované bakalárske štúdium v študijnom programe ošetrovateľstvo v dennej i v externej forme. Externá forma štúdia je určená pre stredoškolsky vzdelané praktické sestry, ktoré sú počas externého štúdia zamestnané v zdravotníckom zariadení. Štúdium bolo skrátené zo štyroch rokov na tri a po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia majú sestry možnosť pokračovať v magisterskom študijnom programe ošetrovateľstvo v externej forme štúdia, ktoré bolo skrátené z troch rokov na dva. Absolventi môžu vykonať aj rigoróznu skúšku alebo pokračovať v treťom – doktorandskom stupni štúdia v dennej alebo externej forme. Univerzita ponúka v rámci ďalšieho vzdelávania aj štúdium špecializačných odborov a odborov certifikovanej pracovnej činnosti.
Náplň študijného programu ošetrovateľstvo je koncipovaná tak, aby absolventi počas trojročného bakalárskeho štúdia získali odbornú spôsobilosť, vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon regulovaného povolania sestra v súlade s vyhláškou ministerstva zdravotníctva a nariadením vlády. Legislatívne je teda vymedzený obsah a rozsah štúdia, čiže počet hodín výučby, profilové a rozširujúce predmety aj pracoviská klinickej praxe. To zaručuje, že sestry na Slovensku získajú rovnaké vzdelanie bez ohľadu na vysokú školu, kde študujú. Ako sme už uviedli v predchádzajúcich anketových článkoch, štúdium ošetrovateľstva zahŕňa najmenej 4600 hodín výučby, z ktorých je praktická výučba minimálne polovica.
„Na oboch našich fakultách prepájame teóriu s praxou, do výučby zaraďujeme odborníkov z praxe a študenti absolvujú praktickú výučbu na odborne renomovaných pracoviskách s celoslovenskou pôsobnosťou,“ hovoria zástupkyne vysokej školy. Sú to napríklad Národný ústav detských chorôb, Národný ústav srdcových chorôb, Národný onkologický ústav, Univerzitná nemocnica Bratislava či Špecializovaná nemocnica ortopedickej protetiky v Bratislave. Študentom ale umožňujú absolvovať súvislú a letnú prázdninovú prax aj na pracoviskách v iných slovenských mestách, napríklad v mieste ich trvalého pobytu. „Naši absolventi sú žiadaní na trhu práce. Jednotlivé zdravotnícke zariadenia, kde praxujú, ich oslovujú s ponukou zamestnania už počas štúdia,“ tvrdia dekanky zdravotníckych fakúlt SZU. Po splnení všetkých kritérií a úspešnom ukončení štúdia sa z absolventa alebo absolventky stáva odborne spôsobilá sestra, ktorá je schopná a pripravená poskytovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle svojich kompetencií.
Psychicky a fyzicky náročné povolanie
Žien, študujúcich ošetrovateľstvo, je výrazne viac ako mužov, podobne ako je to aj medzi pracujúcimi sestrami. Na Slovenskej zdravotníckej univerzite sa každoročne na ošetrovateľstvo hlási jeden až traja muži. „Z našich skúseností môžeme potvrdiť, že sú v povolaní rovnako úspešní ako ich kolegyne ženy. Aj z hľadiska zamestnávateľov sú veľmi žiadaní a uplatňujú sa ako v trojzmennej prevádzke, tak v manažmente. Naše skúsenosti potvrdzujú, že preferujú skôr chirurgické oddelenia a oddelenia intenzívnej starostlivosti,“ skonštatovali dekanky fakúlt. Podľa nich sú muži-sestry rovnako zruční ako kolegyne ženy, hoci ženy považujú za obetavejšie a jemnejšie pri rôznych zdravotníckych výkonoch. Nižší záujem o štúdium ošetrovateľstva u mužov môže byť podľa nich spôsobený tým, že povolanie sestra je tradične vnímané ako ženské a muži si vyberajú profesie, ktoré sú vyššie honorované, „aby uživili rodinu“. Preto je aj menej mužov učiteľov.
Štúdium ošetrovateľstva na SZU spravidla úspešne ukončí 80 až 85 percent tých, ktorí boli prijatí, podobne ako je to na iných vysokých školách na Slovensku. Niektorí ľudia štúdium zanechajú, pretože ich prijmú na medicínu alebo prestúpia na iný študijný program, najmä pôrodná asistencia, fyzioterapia alebo urgentná zdravotná starostlivosť. Niektorí sa radšej rozhodnú pre nezdravotnícke smery a len malá časť je vylúčená pre neprospech, ak nedokážu plniť predpísané študijné povinnosti a zladiť súkromné aktivity so študijnými požiadavkami. Podľa Zuzany Slezákovej a Beáty Frčovej sa vyskytli aj prípady, že študenti skončili, lebo nemali dostatočnú mieru psychickej odolnosti voči utrpeniu chorých ľudí alebo sa nedokázali vyrovnať s tým, že aj medicína má svoje hranice a úraz či choroba môžu skončiť smrťou pacienta. Štúdium je podľa nich náročné aj preto, lebo má komplexne pripraviť budúcu sestru nielen na precízne a správne zvládnutie ošetrovateľských intervencií, ale aj na komunikáciu s pacientom, príbuznými, inými zdravotníkmi a edukáciu. Okrem klinických predmetov musí poskytnúť absolventom aj poznatky z etiky, práva, psychológie, sociológie a iné.
Na SZU v Bratislave v roku 2023 bakalárske štúdium ukončilo 39 denných študentov a 9 externých študentov. V magisterskom štúdiu bolo 21 absolventov. Tento rok bude podľa dekanky Slezákovej štátne skúšky v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo robiť 41 denných študentov, 10 externých študentov a 10 magistrov. Počty sú podobné ako v predchádzajúcich rokoch.
V Banskej Bystrici sa počty absolventov každý rok viac rôznia. „Priemerne je to zhruba 30 až 35 absolventov v dennej forme štúdia a 20 až 25 absolventov v externej forme štúdia. Pomer mužov oproti ženám je výrazne nižší,“ uviedla dekanka Frčová.
Sestra – ľudská a multifunkčná
Ako sme uviedli, záujem o absolventov ošetrovateľstva na SZU je veľký a vyberajú si z pracovných ponúk. Poväčšine pracujú v nemocniciach alebo ambulanciách, sporadicky sa uplatňujú napríklad v odborných združeniach. Zamestnávatelia podľa zástupkýň univerzity motivujú potenciálnych zamestnancov tejto nedostatkovej profesie štipendiami a stabilizačnými pôžičkami či honorovaním praxí. Absolventi podľa nich málokedy odchádzajú do zahraničia hneď po skončení štúdia, skôr preferujú prvé roky zamestnania na Slovensku, nadobudnutie skúseností a až neskôr sa rozhodujú zmeniť pracovisko či už za iné slovenské alebo zahraničné.
Vyskytujú sa však aj sestry, ktoré úplne zmenia profesiu. „Odchod z profesie zaznamenávame skôr u sestier s dlhšou praxou, nakoľko ide o fyzicky a psychicky náročné povolanie s vysokým rizikom syndrómu vyhorenia,“ tvrdia dekanky fakúlt. Mladšie sestry migrujú medzi pracoviskami alebo do zahraničia najmä kvôli pracovným podmienkam a materiálnemu vybaveniu. Finančné ohodnotenie neuvádzali oslovené sestry v dotazníkoch SZU ako prioritnú motiváciu. Slezáková a Frčová konštatujú, že skutočne dobrá sestra musí byť zručná a empatická, ale musí mať i zdravú dávku asertivity a musí byť schopná kriticky myslieť. „Precízne vykonať predpísané výkony nestačí, to možno dokáže v budúcnosti robot, ale sestru robí sestrou práve to jedinečné, ľudské. Čo pacient najviac ocení je kombinácia vedomostí, zručností a láskavého prístupu,“ povedali.
Preto je podľa nich kľúčové zviditeľňovať potrebu a významnosť práce sestry a zdôrazňovať jej nezastupiteľnosť v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Mala by sa zvýšiť informovanosť verejnosti o fakultách, ktoré budúce sestry pripravujú aj zviditeľňovať význam spolupráce nemocníc s fakultami. Zdravotnícke zariadenia by mali byť otvorené prijímaniu študentov a zabezpečovať kvalitné klinické prostredie pre praktickú výučbu nielen študentov ošetrovateľstva, ale aj iných zdravotníckych odborov.
Taktiež je dôležité, aby uchádzači mali reálnu predstavu o štúdiu ale i o výkone povolania sestra. Podľa dekaniek fakúlt Slovenskej zdravotníckej univerzity už neplatí, že ošetrovateľstvo idú študovať tí, ktorí sa „nekamarátili s matematikou či fyzikou.“ Sestra v súčasnosti musí počítať koncentrácie roztokov, dávky liekov a iné. Je nielen ošetrovateľka, ale tak trochu aj manažérka, výskumníčka, obhajkyňa práv pacienta a iné.
Lucia Hakszer
