Sestra je stále považovaná za pomocníčku lekára a v spoločnosti prevládajú predstavy, že náplňou jej práce je plniť lekárove príkazy. V ankete Zdravotníckeho denníka to povedala Martina Bašková, prodekanka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Martine pre pedagogickú činnosť v nelekárskych študijných programoch. Sestry sa na martinskej lekárskej fakulte vzdelávajú v programe ošetrovateľstvo. Naproti tomu bratislavská Lekárska fakulta UK sestry nepripravuje, ošetrovateľstvo je len jedným z povinných predmetov v rámci medicínskych odborov.
Docentka Bašková hovorí, že aby sa zvyšoval spoločenský status sestier a povedomie o ich práci, je dôležité konečne začať implementovať systémové zmeny, ktoré udržia a zastabilizujú zdravotnícky personál, a teda aj sestry na rôznych pracovných pozíciách a v rôznom prostredí ošetrovateľskej praxe. „Treba im umožniť skvalitňovať vzdelávanie, poskytovať starostlivosť v kontexte tohto vzdelania a v neposlednej rade byť autonómnou profesiou, ktorá rozhoduje sama o sebe,“ vyhlásila.
„Ošetrovateľstvo bolo pomerne dlho považované za poloprofesiu a ošetrovateľské povolanie sa považovalo až do roku 1970 len za ženskú prácu,“ hovorí s tým, že sestry boli málokedy zapojené do rozhodovaní na všetkých úrovniach riadenia ošetrovateľskej starostlivosti, čo ovplyvnilo rozvoj tohto odboru vo všetkých krajinách. Druhá vec je, že stále pretrváva silná feminizácia povolania a so „ženskými povolaniami“ sú spojené isté stereotypné charakteristiky. Rozvoj limituje aj pretrvávajúca dominantnosť medicíny a biomedicínskeho modelu zdravotnej starostlivosti, ktoré podľa Baškovej zatiaľ prevládajú takmer vo všetkých európskych krajinách. Teda sestry pracujú v systéme, v ktorom sú hierarchicky podriadené medicínskej autorite – lekárovi.
Najľahšie je hodiť vinu na sestru
Z tejto podriadenosti vyplýva aj nízky záujem o prácu sestry. „Mladí nevidia možnosť kariérneho rastu,“ hodnotí prodekanka Jesseniovej lekárskej fakulty. Sestry pritom v súčasnosti vykonávajú vysokoodbornú činnosť a preto je nevyhnutné, aby mali vysokoškolské vzdelanie. Podľa docentky Baškovej však zároveň musia robiť veľa inštrumentálnych činností, ktoré sú demotivujúce a redukujú profesiu. Dodala, že sestry potrebujú znížiť záťaž a vytvoriť priestor na to, aby pacienta dôsledne ošetrovali, edukovali, mobilizovali, komunikovali s ním a dokumentovali starostlivosť v kontexte legislatívy.
„Predpokladáme, že ich kompetencie sa budú ďalej navyšovať. Bola vytvorená pozícia sestry s pokročilou praxou, ktorá v zahraničí plní náročné úlohy a pracuje na báze autonómie,“ povedala Bašková. Zároveň skonštatovala, že sestry sú verejne, aj v médiách, prezentované len ako nespokojní zamestnanci, ktorí túžia iba po zvyšovaní platu, a aj v rôznych seriáloch a filmoch je ich práca devalvovaná. „Bolo by dobré, aby sa ukončili politické diskusie a prestali robiť neodborné a nekompetentné rozhodnutia o vzdelávaní a vzdelaní sestier,“ vyhlásila prodekanka. Za zlomové obdobie považuje pandémiu COVID-19, počas ktorej sestry zabezpečovali náročnú starostlivosť v ústavných zdravotníckych zariadeniach, v domovoch sociálnych služieb, ale tiež v prostredí domácej starostlivosti.
„Sestry, ale aj študenti ošetrovateľstva, boli vždy tam, kde ich pacienti potrebovali. V tomto náročnom období presviedčali spoločnosť o svojich vedomostiach, schopnostiach a zručnostiach aj o tom, že sú pripravené zabezpečovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť a plniť úlohy členov multidisciplinárneho tímu. Napriek tomu sa sestry stali ľahkým terčom obviňovania pri vzniku nežiaducich udalostí, ktoré sa môžu stať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zvlášť v čase epidémie. Respektíve, sestry sú ľahkými cieľmi pri hľadaní vinníkov nedostatočnej kvality starostlivosti a nefunkčnosti systému,“ poznamenala. Po tomto náročnom období podľa nej veľa sestier trpí syndrómom vyhorenia a mnohé sa rozhodli zo zdravotníckeho systému odísť.
Mohlo by vás zajímat
Pomáhajú mentori, dôležitá je atmosféra na pracovisku
Na študijný program ošetrovateľstvo Jesseniovej lekárskej fakulty UK sa každoročne hlási okolo 180 študentov a prijať môžu maximálne 70. Uchádzači nerobia prijímacie skúšky, sú prijímaní na základe dosiahnutých výsledkov za posledné tri roky štúdia na strednej škole. Môžu študovať dennou aj externou formou, pričom prevažujú študenti v dennej forme. V predchádzajúcom roku ošetrovateľstvo na fakulte vyštudovalo 47 ľudí. 46 absolventov boli ženy a jeden muž. Martina Bašková tvrdí, že na Slovensku sa ešte stále očakáva, že muži budú vo väčšej miere zamestnaní v tradične „mužských“ povolaniach a ošetrovateľstvo medzi ne nepatrí. 100 percent absolventov programu je podľa nej zamestnaných v ošetrovateľstve, respektíve v zdravotníctve. Približne 10 percent z nich každoročne odchádza do zahraničia.
Tak ako aj v iných odboroch, niektorí študenti odchádzajú už počas štúdia. Podľa prodekanky to vo väčšine prípadov súvisí s náročnosťou štúdia alebo s ich predstavou a očakávaniami, ktoré neboli naplnené. „Snažíme sa spoločne s našimi mentormi, ktorí zabezpečujú časť praktickej výučby, vytvárať taký systém praktickej výučby, aby motivoval študentov pre zotrvanie v profesii. V tejto oblasti sa nám darí,“ konštatuje. Mentorský program spočíva v tom, že škola má databázu mentorov klinickej praxe a každý študent je individuálne priradený mentorovi, ktorý s ním pracuje a študent kopíruje jeho alebo jej služby. Budúca sestra má konkrétneho človeka, ktorý ju sprevádza štúdiom, čo podľa výskumov funguje motivujúco. Prispieva to aj k motivácii študentov po skončení štúdia ostať na konkrétnom pracovisku, kde robili prax.
Niektorí absolventi a absolventky ale po nejakom čase zo zdravotníctva odchádzajú. Podľa informácií, ktoré majú na martinskej fakulte k dispozícii, títo ľudia ako dôvody spomínajú pracovné podmienky, materiálne a technické vybavenie zdravotníckych pracovísk, finančné ohodnotenie práce, absenciu zamestnaneckých benefitov alebo sociálneho programu. „Oproti minulosti významnejšie vystupuje do popredia organizačná kultúra, nezdravá atmosféra a vzťahy na pracovisku. Študentky a študenti si už počas študentskej praxe na základe atmosféry na pracovisku a vzťahu k nim – ochote pomôcť, podpore pri získavaní skúseností a upevňovaní zručností – vytvárajú postoj k pracovisku. Ochotu zamestnať sa v zdravotníctve významnou mierou ovplyvňujú takéto skúsenosti,“ povedala docentka Bašková.
Európsky štandard vzdelávania sestier
Vzdelávanie v ošetrovateľstve sa vyvíjalo v kontexte celospoločenských zmien a ovplyvnil ho najmä vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ). „Európsky kontext vzdelávania sestier definuje požiadavky na odbornú prípravu sestier, zriaďuje systém uznávania odborných kvalifikácií s cieľom vytvoriť jednotnú európsku platformu vzdelávania v ošetrovateľstve, a tak posilňuje status profesie. Dokumenty EÚ sa implementovali a etablovali aj do vysokoškolského vzdelávania sestier na Slovensku, čím sa zaručuje príslušná odborná kvalifikácia a kompatibilný systém vzdelávania,“ vysvetľuje prodekanka fakulty. Znamená to, že bakalársky študijný program v dennej, ale aj externej forme trvá najmenej tri roky, s rozsahom 4600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy. Z toho klinická, respektíve praktická, časť má tvoriť minimálne 50 percent výučby.
Popis študijného programu uvádza, že hlavným cieľom tohto typu vzdelávania je pripraviť sestru, ktorá sa bude profilovať až v špecializačnom štúdiu (bližšie sme popísali v predchádzajúcom anketovom článku s Prešovskou univerzitou). Štúdium je ukončené štátnou skúškou a obhajobou bakalárskej práce. Sestra sa ale podľa zákona musí vzdelávať celoživotne.
Lucia Hakszer
