Celkový stav záväzkov zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní dosiahol k 31. decembru 2023 objem 1,96 miliardy eur. Informovala o tom správa ministerstva zdravotníctva, ktorú zobrala na vedomie vláda. Medziročne došlo k nárastu o viac než 50 miliónov eur. Najviac záväzkov majú zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ku koncu vlaňajška boli vo výške takmer 1,14 miliardy eur. Z toho záväzky po lehote splatnosti dosiahli 735,57 milióna eur a záväzky v tejto lehote predstavovali 404,33 milióna eur.

Ministerstvo zdravotníctva prioritne sústreďuje svoje aktivity najmä na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej pôsobnosti – Univerzitnú nemocnicu Bratislava, Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice, Univerzitnú nemocnicu Martin, Národný ústav detských chorôb Bratislava, Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou Banská Bystrica, Detskú fakultnú nemocnicu Košice, fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Trnave, Trenčíne, Prešove, Žiline, Nitre a v Nových Zámkoch.

Po lehote splatnosti je 86 percent záväzkov

Stav záväzkov za univerzitné a fakultné nemocnice bol k 31. decembru 2023 vo výške 1,02 miliardy, z toho v lehote splatnosti 321,84 milióna eur a po lehote splatnosti necelých 700 miliónov eur. Celkové záväzky týchto 13 zdravotníckych zariadení v roku 2023 stúpli o 13,83 milióna eur.

„V období od januára do decembra 2023 záväzky rástli priemerným mesačným tempom 1,15 milióna eur. V porovnateľnom období január až december 2022 išlo o priemerný mesačný nárast o 0,6 milióna eur,“ uvádza materiál ministerstva zdravotníctva, predložený na rokovanie vlády. Záväzky po lehote splatnosti v roku 2023 rástli priemerným mesačným tempom 800-tisíc eur, v roku 2022 to bol priemerný mesačný pokles o 360-tisíc eur. „Túto situáciu vo významnej miere ovplyvnilo oddlženie a zaplatenie záväzkov zo štátnych finančných aktív,“ konštatuje materiál.

Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria až 86 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. „Z hľadiska štruktúry záväzkov po lehote splatnosti vysoký podiel na celkovom dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva má už dlhodobo dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu, čo v súčasnosti predstavuje takmer 26-percentný podiel z celkového dlhu. Dlh voči verejným financiám, teda záväzky voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam, predstavuje za obdobie roka 2023 najvyšší podiel z celkového dlhu vo výške viac než 50 percent,“ poznamenáva ministerstvo zdravotníctva.

Generovanie prevádzkových strát

Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení považuje rezort zdravotníctva pokračujúce generovanie prevádzkových strát vo fakultných a univerzitných nemocniciach. „V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti sa podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších a najnevýhodnejších výkonov presúva do týchto zariadení s osobitným postavením univerzitných nemocníc,“ pripomína ministerstvo.

Okrem prevádzkových strát možno podľa rezortu zaradiť medzi hlavné príčiny rastu nákladov týchto nemocníc najmä zvyšovanie osobných nákladov v dôsledku vykrytia zvýšených platov hlavne lekárov a sestier. A to nielen z titulu platového automatu, ale aj kolektívneho vyjednávania.

Mohlo by vás zajímat

Dlh zvyšujú aj skryté investičné dlhy, napríklad nevyhnutné rekonštrukcie a stavebno-technické úpravy. Stav budov často skokom zvyšuje náklady v prípade častých havárií. Podľa rezortu netreba zabudnúť ani na náklady na opravu a udržiavanie spôsobené zastaranou a značne opotrebovanou zdravotníckou technikou či na zvyšovanie nákladov na energie a zároveň rast ostatných nákladových položiek v dôsledku sekundárnych dosahov zdražovania tovarov a služieb.

Najväčšie záväzky voči verejným financiám

Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva vnútra a ministerstva obrany vykazujú záväzky po lehote splatnosti vo výške takmer 30 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu o 2,28 milióna eur. Záväzky v lehote splatnosti sú v celkovej výške 29,61 milióna eur, čo oproti roku 2022 predstavuje nárast o 3 milióny eur.

Najvyšší podiel na celkovom dlhu tejto kategórie zdravotníckych zariadení majú záväzky vo vzťahu k verejným financiám, čo predstavuje takmer 82 percent. Dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu tvorí 8,3 percenta z celkového dlhu.

V zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli delimitované z pôsobnosti ministerstva zdravotníctva na obce a vyššie územné celky a v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli transformované na neziskové organizácie, sa sleduje dlh od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Z podkladov, ktoré boli ministerstvu zdravotníctva zaslané, tieto zariadenia majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 51,22 milióna eur. Výška záväzkov v lehote splatnosti je 95,44 milióna eur. Oproti roku 2022 došlo k poklesu záväzkov po lehote splatnosti o 5,62 milióna eur, záväzky v lehote splatnosti zaznamenali pokles o 4,42 milióna eur. „Zo záväzkov po lehote splatnosti sú najvyššie záväzky voči verejným financiám a tvoria 65 percent, dlhy voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu tvoria 22,3 percent z celkového dlhu a iné záväzky predstavujú 4,2 percenta,“ uvádza materiál.

Zdravotné poisťovne v roku 2023 vykázali mierny pokles záväzkov po lehote splatnosti vo výške 40-tisíc eur. Záväzky v lehote splatnosti k 31. decembru 2023 sú však až 515,42 miliónov eur, pričom oproti predchádzajúcemu roku došlo k nárastu o takmer 35 miliónov eur.

Vyčlenených je 191 miliónov eur

Ministerstvo zdravotníctva za účelom zlepšenia platobnej schopnosti zdravotníckych zariadení a v dôsledku veriteľmi uplatňovaných oprávnených nárokov požiadalo ministerstvo financií o navýšenie prostriedkov na zaplatenie omeškaných záväzkov zdravotníckych zariadení.

„Ministerstvo v tejto súvislosti vydalo vyhlášku, ktorou sa ustanovuje minimálna suma z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024. V rámci tejto vyhlášky je vyčlenených 191 miliónov eur pre ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú komplexných a detských nemocniciach 3., 4. a 5. úrovne na spomalenie až zastavenie rastu dlhu v roku 2024. Tento spôsob dofinancovania je zároveň jedným z krátkodobých plánov v rámci nápravných opatrení v súdnom spore s Európskou komisiou v rámci porušovania smernice o oneskorených platbách. Suma 191 miliónov eur bude financovaná cez zdravotné poisťovne,“ upozorňuje rezort zdravotníctva.

Nemocnice tak budú podľa neho mať z navýšených zdrojov k dispozícii viac hotovosti na uhrádzanie faktúr po lehote splatnosti, čo v konečnom dôsledku môže prispieť k zníženiu dlhu v roku 2024. Medzi systémové opatrenia, ktoré majú reštrukturalizačný charakter, patrí podľa ministerstva predovšetkým optimalizácia siete nemocníc, ktorá má okrem vplyvov na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj zásadný finančný dosah. Ďalším systémovým krokom je implementácia úhradového mechanizmu DRG.

„Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach tak, aby boli dosiahnuté stanovené výsledky v oblasti finančného riadenia a zároveň zlepšenia stavu v oblasti zadlžovania,“ uzatvára rezort.

(bre)